Skoro nikto sa v dnešných pohnutých časoch nezaoberá tým, ako pri neustálom a často neodôvodnenom, zvyšovaní cien všetkého, čo súvisí so životnou úrovňou občana, ktorý je odkázaný zarábať si na svoje živobytie predávaním svojej pracovnej sily, ako uspokojiť človeku, ktorý vytvára hodnoty, jeho životné potreby.
Tento je však najspoľahlivejším platiteľom do štátnej kasy, ktorá je veľakrát bezo dna. Tento stav sa však v našich zemepisných šírkach už pretrváva veky. / okrem čias nedemokratického socializmu /.
Adam František Kollár slovenský právnik a historik, ktorý bol poradcom a ministrom kráľovnej Márie Terézie napísal : ” Nútená bola starostlivá milosťnašj cisárovnej / predsedu vlády / uložiť takto väčšie dane na nášho poddaného sedliaka / občana /. Táto nutnosť potrvá až do toho dňa , kým všetci mocnejší sa budú vyhýbať znášaniu potrebných daňových tiarch. … Aj toto je ako každý ľahko pochopí, tá pravá príčina , prečo naši poddaní radšej kdekoľvek na svete ako na svojej otčine , chcú tráviť svoj život. Pýtam sa koho teší žiť alebo plodiť deti v takej krajine, kde verejné ťarchy sa nezášajú rovnako. Bremená však proti všetkému právu a rovnosti , ako aj proti najsväteším zákonom nášho kráľovstva / republiky/ váľajú sa na nešťastného sedliaka / občana / a na najúbohejší ľud. ? …”
Hoci od tých čias už uplynuli dve storočia platnosť majú aj v dnešných časoch. Zmenili sa len spoločenské pomery.
Niekedy tu boli vládcovia neobmedzení, dnes si ich vyberáme, volíme. / my voly či. / Prichádzame však na to , že voľba vyjadrujúca výber sa v naších končinách neuplatňuje. Asi si nieje z čoho vybrať. Problém však je asi v tom, že tých ktorých si vyberieme a ktorí riadia naše bytie, nekontrolujeme. Dovoľujeme im aby si bačovali podľa ľubovôle. A správame sa ako v minulosti. Ja nič , ja muzikant , nech sa radšej ozve niekto iný.
A tak sme tam, kde sme.
.jpg "5193")
.jpg)
.jpg)
.JPG)
