Náš prvý „zahraničný agent“? Viching

„Dejiny sa píšu každú minútu“ – to sú slová Vichinga na úteku pred Svätoplukom v roku 890, ktorému dlho-predlho trvalo, kým odhalil „hada na vlastných prsiach“. Dejiny sa aj dnes píšu každú minútu, aj v tejto chvíli. Opakujú sa? Alebo sú len – rovnaké? Dokážeme rozpoznať v prítomnosti minulosť i budúcnosť? Poznáme naše slávne časy minulé, rozumieme im?

Otázka, či sú aj dnes medzi nami ľudia ako Svätopluk, ktorý „budoval štát“, a Viching, ktorý ako „zahraničný agent“ jeho dielo ničil, je zbytočná. Sú tu ľudia, ktorí ovládajú subverziu, jedno z najväčších skrytých umení všetkých čias. Hovoríš pravdu i nepravdu zároveň. Súčasne bojuješ i nebojuješ. Namiesto seba nasadíš spriazneného hlupáka a zároveň organizuješ rozvrat zvnútra. Najprv len odvrhnutie a zavrhnutie starých poriadkov, a potom ich definitívne odstránenie. Vyvrátenie všetkého aj s koreňmi, kompletné zruinovanie morálky, lojality, disciplíny, vlády, štátu.

Prečo odvtedy až dodnes iní nám označujú našich velikánov za „kontroverzné“ osobnosti? Počínajúc Svätoplukom, cez Štúra, Vajanského, Hlinku, Tisa či Husáka. Prečo sú zatvorené v akejsi nepriedušnej skrýši slovenskej histórie? Prečo sa ostýchame túto skrýšu otvárať a fakty o slovenských osobnostiach čítať a vykladať zo slovenského pohľadu? Vedel Ján Pavol II., prečo nás nabádal, aby sme sa nebáli?

Pokus o rehabilitáciu kráľa Svätopluka je v knihe Viching – strach pred Svätoplukom, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Torden, (viac: www.torden.sk).

V konečnom dôsledku stačí len známe fakty vykladať žičlivo voči našim predkom. A pravdivo odpovedať na večné otázky, s ktorými zápasíme aj v prítomnosti. Kto sú tie sily, ktoré sú na svete stále, večne, od nepamäti, a ktoré chcú vojnu, vojny, zabíjanie ľudí? Pýtal sa tak aj Svätopluk, keď ho po niekoľký raz prepadol nemecký kráľ Arnulf, dokonca jeho kmotor? Komu prekáža slobodný rozvoj Slovenov/Slovákov, ich tradície, ich kultúra, ich viera? Sú Slovania navždy úhlavnými terčom Anglosasov? Prečo? „Nemecká čižma“ začína v našich dejinách dunieť Vichingom, pokračuje časmi cisára Henricha IV. a osobitne Fridricha Barbarossu s jeho „Drang nach Osten“ z 12. storočia, ktorým obsadil naše zlato a striebronosné bane. Vyvrcholila čižmou fúzkatého Adolfa a či jej vyvrcholenie prinesie nanovo zvolená dedička tamtých čias na čelo Bruselu?

Pokiaľ ide o Svätopluka: viete, že pamiatku na tohto kráľa starých Slovákov uchováva aj londýnsky brookwooodský cintorín?

18. júla 2024.