Tento strieľajúci exhibicionista, čo dlho nevedel, ako na seba upozorniť, až našiel ten najhroznejší spôsob, za veľmi čudných okolností dostal možnosť zdôvodniť svoj ohavný čin. A vo výpočte dôvodov presne zopakoval výber zo Šimečkovských demonštračných tém, pričom akosi prehliadol, že často boli založené na absurdných „progresívnych“ lžiach – napríklad, že keď sa premlčacie lehoty u nás zrovnajú s tými v susedných štátoch naskáču k nám všetci zločinci od nadšenia, že máme rovnaké podmienky na ich odsúdenie! „Dúhový“ básnik-zabijak spomenul Šimečkove lži o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktoré sme tu už opakovane vyvrátili. Ale ako dôvod zabitia premiéra (?!!) uviedol aj odvolanie Mazáka. No tak sa na to pozrime.
Sluha každého režimu?
Samotná kapitola o Mazákovi v knihe „Slovensko – raj kajúcnikov“ má bez ďalších odkazov do desať strán. Tak len stručne:
Mazákova ponovembrová minulosť je pestrá. Je podozrivý (pozri www.inenoviny.sk, 7 júla 2021), že bol právnym architektom prvej pyramídovej nebankovej spoločnosti v Košiciach s názvom SaS, do ktorej vložil 1 milión slovenských korún a tri dni pred jej krachom si vybral 48 miliónov korún. Zjavne to ale nebolo nikdy vyšetrené.
Ako sa aj neskôr presvedčíme, Mazák vždy konal prvotne v prospech svoj a preto po vôli toho, komu slúžil. A tak obhajoval aj usvedčeného a odsúdeného podvodníka Kisku, ktorému robil prezidentského poradcu, argumentmi ako z „Nástenkového tendra“. Kde inde, než článkom v Denníku N-ádor!
Ale jeho „hviezdna chvíľa“ nastala až s nástupom najodpornejšej politickej zberby, aká sa kedy dostala na Slovensku k moci…
Expert svojvoľných výkladov Ústavy?
To, že si koalícia „zmeny k zlu“ vybrala dobre, dokazoval Mazák vytrvalo tým, že usilovne písal pre Denník N a rozdával rozumy pre SME-čku presne v duchu toho, čo sa im hodilo. Častokrát to vzbudzovalo pohoršenie jeho kolegov a odborníkov na právo, pretože ako bývalý predseda Ústavného súdu tvrdil neuveriteľné veci v rozpore s Ústavou.
Napríklad výrokom, že treba konať uvedomelo (to je komunistický slovník, ktorý si pán Mazák iste ešte pamätá), a teda „viac byť človekom, než právnikom“ ospravedlňoval všetky právne zvrhlosti Matovičovho režimu a potláčanie občianskych i ľudských práv pod zámienkou korona-pandémie?!!
Svojvoľné dezinterpretácie Ústavy zalarmovali k otvorenému listu aj generálneho prokurátora Žilinku (eReport.sk): „O nesprávnosti Vášho názoru o prokuratúre ako súčasti výkonnej moci svedčí aj vymedzenie pôsobnosti medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. Žiadna z uvedených mocí nemá oprávnenie ukladať generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, akým spôsobom má uplatňovať svoje zákonné oprávnenia, ani ako má postupovať v konkrétnej trestnej veci… Konať o návrhu (pozn. generálny prokurátor) nie je povinný, len ak návrh podala neoprávnená osoba, inak je o návrhu povinný konať… Zhrnúc Vami uvedené tvrdenia o akomsi “podnete” či “obyčajnom podnete”, ktoré “nie sú návrhom” na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, o ktorom generálny prokurátor Slovenskej republiky “môže a nemusí rozhodnúť”, výslovne odporujú platnej právnej úprave a nie sú pravdivé.“ Svoje pochybnosti o odbornej zdatnosti a politickej nestrannosti Mazáka vyjadril aj sudca JUDr. Juraj Sopoliga, člen Súdnej rady SR zvolený sudcami a čestný prezident Združenia sudcov Slovenska. O Mazákovi napísal aj toto (eREPORT): „Nemravné správanie sa ústavného činiteľa znalého práva reálne môže vyvolať vo verejnosti (odbornej i laickej) pochybnosti o opodstatnenosti výkonu ústavnej funkcie v oblasti justície osobou porušujúcou zásady morálky v demokratickej spoločnosti.“
Keď Ústavný súd konštatoval procesné zlyhanie sudcu Klimenta v prípade väzby bývalého sudcu Krajského súdu v Bratislave Richarda Molnára a nariadil, aby Najvyšší súd za tohto svojho sudcu Klimenta zaplatil poškodenému 3 000 eur, prišli aj návrhy na disciplinárne konanie voči sudcov Klimentovi. Tomu sa Mazák verejne vysmial. Kde inde, než v jeho obľúbenom žltom médiu Denníku N.
Mazák prepisuje Ústavu?
Snáď už je jasné, že keď si Ústavný súd trúfne odporovať prekrúcaniu práva matovičovcami na všetkých úrovniach, pán Mazák nemlčí a – kritizuje Ústavný súd! A aj samotná Ústava sa mu zdá príliš tesná pre svojvoľný výklad práva jeho politickými tútormi, ktorí ho do funkcie predsedu Súdnej rady práve preto dosadili.
Odbornú kritiku Orgánov činných v trestnom konaní a rozhodnutia Ústavného súdu SR o porušovaní práv viacerých obvinených si Mazák nepripúšťa, pretože by tým pripustil, že slúži zločinnému režimu. Naopak, Mazák „proaktívne“ spochybňuje rozhodnutia Ústavného súdu, ale napríklad aj Európskej komisie slovami (eReport.sk): „Európska komisia vidí u nás nejaké problémy, ale tie nebránia konštatovaniu, že právny štát začína naberať aj v našej krajine reálne a čoraz kvalitnejšie prejavy svojho dynamického pôsobenia.“ Termín „dynamické pôsobenie“ v právnom štáte nenájdete v žiadnej encyklopédii, ale skvelo zapadá do snahy vtedy vládnucich plagiátorov bez elementárneho právneho vzdelania „ohýbať právo“, ako sa im to „dynamicky“ hodí.
A to nie je všetko
Mazák robil nadprácu dokonca aj v zahraničí. V liste predsedníčke Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) očierňoval prezidenta Združenia sudcov Slovenska (ZSS), ktoré je členom CCJE, JUDr. Františka Moznera. Mozner, zároveň predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu SR, si pritom len splnil svoju povinnosť a v mene ZSS sa obrátil na európskych kolegov s pochybnosťami ohľadom reformy súdnictva presadzovanej ministerkou Kolíkovou. Nebol sám, kto mal pochybnosti… Protestovali stovky slovenských sudcov a predsedníctvo CCJE sa s ich pochybnosťami stotožnilo. To sa rozhodol na vlastnú päsť „proaktívne“ riešiť Mazák tým, že predsedníčke CCJE sudcu Moznera opísal ako korupčníka v prospech Kočnera. Vychádzal z planých rečí Kočnera s Jankovskou cez aplikáciu Threema. Ako mnohí aktivisti, aj Mazák urobil zbrklé závery, pretože to bol práve sudca Mozner, ktorý poslal v roku 2018 Kočnera do väzby. Za takéto výroky Mozner žaloval Mazáka a tomu hrozil reálny trest. Navyše tu je vidieť typické myslenie a konanie „koalície zla“ – akonáhle niekto upozorní na ich pochybenia, neriešia konkrétny problém, ale snažia sa kritika očierniť. Pod tlakom faktov i žaloby sa Mazák ospravedlnil sudcovi Moznerovi, ale predseda Najvyššieho súdu, Ján Šikuta, to nepovažoval za dostatočné, pretože Mazák takýmto konaním zneužil svoju funkciu, aby v zahraničí očiernil aj samotný Najvyšší súd. A aj on žiadal odstúpenie Mazáka zo Súdnej rady. Pridala sa aj sudkyňa Kosová, ktorá z tohto najvyššieho samosprávneho sudcovského orgánu odišla na protest proti Mazákovému zneužívaniu funkcie. Sama to komentovala slovami (Plus 7 dní): „Mazákov list bol aj v európskom priestore označený diplomatickou rečou ako “veľmi neslušný”…“ Nezabúdajme pri tom, že Matovičov režim je lokálnou „trnavskou“ verziou „instantnej spravodlivosti“, ktorú každé porovnávanie s európskymi normami kompromituje. Preto tá alergická reakcia nominanta tejto politickej garnitúry, Mazáka…
Ako Mazák skončil
Mazák bol politicky dosadený do Súdnej rady, aby tu kryl fatálne prešľapy Matovičo-Hegero selfie-vlády. Sudcovia samotní boli proti tomu odpočiatku:
Už 17. 1. 2021 sudca JUDr. Branislav Harabin vyzval Mazáka, aby z funkcie predsedu Súdnej rady odstúpil. Jeho otvorený list obsahuje tri strany podrobných zdôvodnení, ako Mazák túto funkciu politicky zneužil. Samozrejme, k tejto Výzve bol Mazák hluchý.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák čelil už v marci 2022 snahám o odvolanie. Výzvu na jeho odchod podpísalo do sto sudcov a do sporu sa dostal aj so šéfom Najvyššieho súdu Jánom Šikutom.
Dňa 14. novembra 2023 šesť členov Súdnej rady SR podalo návrh na odvolanie Jána Mazáka z funkcie jej predsedu.
Dňa 16. 4. 2024 bol Ján Mazák odvolaný z funkcie predsedu Súdnej rady SR – podľa viacerých členov súdnej rady SR mal Ján Mazák zneužiť svoje právomoci, porušiť povinnosti predsedu Súdnej rady SR a mal neoprávnene zbierať informácie na sudcov. Ústavný súd, ku ktorému sa kvôli tomu ohrdnutý Mazák odvolal, potvrdil legitimitu jeho odvolania.
Záver
S odvolaním Mazáka z funkcie teda nemala vládna koalícia nič spoločné. Bola to vnútorná záležitosť sudcovského stavu, ktorý sa tak očistil od kolaboranta tých najväčších zvrhlostí v súdnictve, aké kedy Slovensko zažilo v réžii Matoviča, Kolíkovej, Hrubalu a ďalších exponentov koalície zloby. To oni začali rozoštvávať občanov Slovenska, keď tu psychicky labilný Matovič zaviedol nebývalú vulgaritu a agresivitu vo verejnom diskurze.
Lenže potom, čo zákonite padli, prichádza výsadkár z Bruselu, ktorý na ich agresívny slovník plynulo nadväzuje! A jeho primárnym terčom je Robert Fico, ktorého sa Lajnovej kamarila v Burseli tak bojí, že celé tie viac ako tri roky kryla všetky zverstvá Matovičovej politickej zberby v tichosti (a za Ódora aj nahlas) kryté „progresívnou“ prezidentkou Čaputovou. A tak „vďaka“ Šimečkovi sme si od tohto hejtovania proti Robertovi Ficovi neoddýchli ani na minútu!
Tak ako pri množstve Šimečkovských lží, ktoré doteraz naprodukoval z frustrácie, že na želanie z Bruselu „progresívne“ neovládol Slovensko, na tomto príklade môžeme jasne dokázať, že štval občanov bez rozmyslu, hejtoval bez limitu a spustil tak scenár „farebnej revolúcie“ (v ktorej je školený), až to takto dopadlo. Špinil na súčasnú vládnu koalíciu a hlavne na Roberta Fica (ktorého nazval Hitlerom?!!) až tak, že všetkým tým lžiam atentátnik uveril a vykonal niečo neslýchané. Naplnil tak Šimečkove želanie, ktorým poprel základné pravidlo demokratickej politickej súťaže, či?
A teraz pán Šimečka vyslovuje ľútosť nad tým že sa mu podarilo vyhejtovať politickú situáciu na Slovensku až k tomuto brutálnemu činu? Teraz má tú drzosť vyzývať na upokojenie situácie? Nie! Teraz nech si ide sadnúť k atentátnikovi a nech sa spolu s ním zodpovedá za to, čo sa stalo. To jediné tu napraví nenapraviteľné…