Pred rokom 1989 patrilo naše školstvo k najlepším na svete. Dôkazom sú aj stovky našich
vedcov, ktorí sa uplatnili vo svete, ako to dokazujeme v rubrike „Slovensko vo svetovej vede“ na portáli noveslovo.eu. Napríklad: https://noveslovo.eu/osobnosti/slovensko-vo-svetovej-vede-m-danisik-j-gecz-t-kalincik/
Po roku 1989 sa nám mnohým zdalo, že za oceánom je raj na Zemi a tak sme sa tam aj mnohí vydali. Ja som bol ako účastník medzinárodného spisovateľského programu pozvaný, aby som hovoril o Slovensku na americkej základnej škole a na gymnáziu v Kanade. Už vtedy ma zarazila apatia žiakov a študentov, ktorých prakticky takmer nič z bežných učebných predmetov nezaujímalo. Pôsobil som aj na amerických vysokých školách v literárnych programoch (Iowa University a Oklahoma University) a tak som s údivom zistil, že študenti prvého ročníka tam majú povinné kurzy gramatiky, pretože oni neovládajú ani vlastný rodný jazyk, angličtinu! Témy ich diplomových prác boli na smiech – ak by niekto napísal diplomovku na tému „pozorovanie môjho palca na nohe“, tak aj to by mu prešlo. Môže za to chorý princíp platieb za študentov a zvlášť absolventov. Takže prakticky nie je záujem neschopných sa zbaviť. Teraz už viem, že americké školstvo je najhoršie v civilizovanom svete, ale v tých 90-tych rokoch som naozaj neveril, že by táto infekcia nevzdelanosti mohla preskočiť aj k nám. Ako som sa mýlil!
Desaťročia „reformných“ deformácií
Už viac ako desať rokov prednášam na základných a stredných školách po celom Slovensku o najúspešnejších Slovákoch a Slovenkách vo svete. Je ohromujúce, čo všetko dokázali naši rodáci a ešte ohromujúcejšie je, že o tom väčšina z nás nevie – vznik Uber-taxi, založenie portálu Yahoo, projekt Panamského prieplavu, vynález GPS, ikonické stavby v Šanghaji – za tým všetkým sú Slováci (viď viac na Tulacky.net v rubrike „Slováci a svet“: https://tulacky.net/kategoria/slovaci-a-svet/). To desaťročie živého kontaktu s našimi žiakmi a študentami ma nemilo zaskočilo dramatickým úpadkom ich vedomostí a záujmu o ne. Oni nemajú potuchy o základných veciach, ktoré boli pre nás samozrejmosťou (väčšina netuší kto bol Robinson, čo je termofor, či kde je Korintský prieplav, mimochodom, tiež projektovaný Slovákom). Za tie roky sa v každej triede našli dvaja-traja naozaj aktívni žiaci, či študenti. Teraz sú neviditeľní, lebo na I. stupni je čoraz viac prostoduchých Neználkov a na II. stupni ich prekričia arogantní tuponi. Úprimne ľutujem všetkých učiteľov a pedagógov po desaťročiach „reformných“ deformácií z dovozu. Rôzni „experti“ spoza oceánu nám sem zavliekli „progresívny“ mor negramotnosti. Úpadok nášho školstva od roku 1989 je katastrofálny. Vtedajší stredoškoláci by dnes strčili hravo do vačku súčasných vysokoškolákov. Stále sa nám tu nanucujú za vzor americké vysoké školy a rebríčky „úspešnosti“ podľa ich kritérií. Lenže ich špičkové vedecké výsledky sú vďaka odborníkom „z dovozu“, kde dominujú tí, ktorí prešli ešte predNovembrovým vzdelaním!!! Tamojší študentský priemer je podpriemerný. A najhoršie je poznanie, že to nie je náhoda. Je to „progresívny“ cieľ.
„Progresívne“ pestovaná tuposť
Oči mi otvoril až príklad z predčasných parlamentných volieb. Kandidátka za „Progresívne Slovensko“ Tamara Stohlová, členka predsedníctva strany (?!!), ktorá figurovala na vysokej štvrtej pozícii, v rozhovore so študentmi nevedela odpovedať na otázku, kedy vzniklo Československo a kto bol na jeho čele. Bez hanby to komentovala slovami: „Nie som fanúšička memorovania a teraz to nevytiahnem z päty.“
Konečne som pochopil. Desaťročie počúvame, ako „memorovanie“ zaťažuje našich žiakov. A výsledkom je, že v tých hlavách naozaj nemajú nič! A to je tá „progresívna“ budúcnosť – generácia mladých ľudí bez znalosti vlastnej minulosti. Generácia mladých ľudí, ktorým sa dá nahovoriť prakticky čokoľvek – aj to, že nás od nacizmu neoslobodila Červená armáda (ako verejne v RTVS hlásal dokonca Filan, keď si potreboval šplhnúť u Jarka Naďa!), ale že nás okupovali (to sa Filan sekol o celé dve desaťročia!). Generácia mladých ľudí, ktorým sa dá nahovoriť, že v roku 1968 nás okupovali Rusi a pritom to vo vedení ZSSR, aj v okupačných vojskách boli s veľkou prevahou Ukrajinci. Generácia mladých ľudí, ktorým sa dá nahovoriť, že máme byť šťastnou americkou kolóniou, ktorú washingtonská klika môže poštvať proti komukoľvek, ako sa im to bude hodiť. A generácia mladých ľudí, ktorým sa dá nahovoriť, že bruselský výsadkár-komsomolec Šimečka obklopený „odborníkmi“ (ako tá Stohlová) nás dovedie do ružových zajtrajškov pod kuratelou Bruselu.
Veď to je starý boľševický sen – rozdeliť generácie, tak aby tá nová už netušila, čo vedia tí starší. Aby zabudli na svoje korene a dívali sa len „progresívne“ vpred. Veď aj preto celá Šimečkovská banda útočí na dôchodcov, ktorých považujú za prekážku v ich vymývaní mozgov novej generácie. Veď do prázdnych hláv sa ľahšie nalieva staro-nová boľševicko-progresívna ideológia.