Makroekonómia je zločinecká ideológia

Aby sme tuto pravdu pochopili a uznali za nevyvrátiteľnú musíme si upresniť rozdiel medzi vedou a ideológiou.

Veda presne zobrazuje realitu a realitu nemení. Veda nie je aktívna!

Fyzika má na to presne merné jednotky a meria s presnosťou, napríklad dĺžku na milimetre, mikróny a podobne. Ak sa nezmení realita tak sa nezmení ani jej obraz. Ak sa zmení realita tak sa zmení aj jej obraz.

Ideológia si obraz o realite vymýšľa a skresľuje. Ideológia je aktívna!

Toto platí aj pre prípad ak človek pozná skutočný obraz reality, tak ho vedome skreslí. Človek potom narába s falošnou realitou a klame buď sam seba alebo spoločnosť.

Konkrétne

Mikroekonómia je skutočnou vedou, lebo jej obraz reality je verný a nemenný z dôvodu, že suma aktív sa musí rovnať na cent presne sume pasív. Peniaze sú v mikroekonómii pevnou mernou jednotkou. Ak vložíte do firmy 5000.- EUR tak aj o 20 rokov vám firma vráti 5000.- EUR. To platí, ale aj vo vzťahu k reálnym hodnotám. Ak ste vložil do firmy auto ocenené na 5000.- EUR, tak aj o 20 rokov vám vráti auto, ktoré v tom čase bude mať hodnotu 5000.- EUR.

Ak vo firme došlo ku škode, potom ostatok majetku firmy sa prepočíta a vnútropodnikové ocenenie jednotkových realít sa zvýši. To platí aj obrátene. Ak dnešná výroba pri rovnakých nákladoch bola vyššia ako včerajšia, tak vznikla nadhodnota, vnútropodnikové ceny sa prepočítajú a ocenenie realít klesne o výšku vytvorenej nadhodnoty. Nadhodnota pre firmu znamená aktívum, lebo zhodnotila počet reálnych jednotiek na jednotku meny.

Makroekonómia takto nepracuje. Či už z neschopnosti alebo vedome obraz reality skresľuje. Ako? Ocenenie reality vo firme vždy predstavuje jej reálnu celospoločenskú hodnotu. V jej úplných vlastných nákladoch sú zahrnuté nielen fixné náklady na materiál, odpisy či služby od iných dodávateľov, ale aj mzdy zamestnancov a celospoločenské náklady vo forme odvodov a dani. Žiadne iné náklady pred predajom reality už nie sú. Toto garantuje mikroekonómia s presnosťou na jeden cent. Makroekonómia teraz k tomu pridá prázdnu hodnotu vo forme zisku, čím obraz reality skresli. Prečo? Aby znehodnotila (pančovala) reálne hodnotenie reality. Tak na jednotku meny vznikne menej realít a prebytok si prisvojí predávajúci.

Ale pozor! Zisk nedosiahla firma, ktorá produkt predala. Zisk je pre firmu na rozdiel od nadhodnoty pasívum!!! Firma si tým privodila dlh voči svojmu vlastníkovi, ktorý si mädli ruky niekde na Havajských ostrovoch. O toľko v budúcom období zamestnanci a spoločnosť dostanú menej miezd, odvodov a dani!!!

V celom svete je pančovanie odsudzované alebo dokonca trestné len v makroekonómii je uznávané a oceňované.

Takže vlastník na Havajských ostrovoch by si nemal mädliť ruky, ale bolo by mu potrebné na ne nasadiť puta!!!

Poznámka k peniazom ako jednotke na oceňovanie spoločenskej hodnoty práce. Ako z predošlého výkladu vyplýva, peniaze v mikroekonómii sú pevnou mernou jednotkou, lebo sú pevne naviazané na podnikovú realitu. V makroekonómii sú „gumenou jednotkou“, ktorou meria ten kto pozná skutočnú hodnotu a meria tak, aby ju sfalšoval a ukradol časť reálnej produkcie.!

Vážená spoločnosť aj po tomto logickom a nevyvrátiteľnom výklade sa považuješ za množinu HOMO SAPIENS?

Andrej Sablič

Kľúčové slova: mikroekonómia, makroekonómia, nadhodnota, zisk, aktívum, pasívum, peniaze.