Prečo lipneme na „hodnotách“ Západu, ktoré Ukrajinu, Rusko a Európu vedú do záhuby ? Časť I.

Osobne si myslím, že politická strana SMER – SD získala vo voľbách do NR SR najviac platných voličských hlasov aj preto, že voličom bol daný sľub o tom, že SR nebude poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine v jej vojne s Ruskou federáciou. Ak som si dobre všimol, tak predstavitelia tejto strany nikdy nehovorili o tom, že Ukrajina vo vojne s RF plní zástupnú úlohu za USA či NATO, respektíve za celý „demokratický“ Západ. Zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine v kampani pred voľbami do NR SR bolo zo strany politickej strany akousi malou čerstvou čerešničkou, na ktorú sa mal dôverčivý a mierumilovný občan – volič dať nachytať. Je po voľbách, bola menovaná nová vláda SR, bolo schválené jej programové vyhlásenie, boli rôzne vyjadrenia predstaviteľov novej vládnej moci a tak sa môžeme bližšie pozrieť, čo sa skrýva nielen za rozhodnutím neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine, ale aj za oficiálne deklarovanými postojmi k vojenskému konfliktu na Ukrajine a čo na základe týchto postojov si má všímať občan SR.

Dve politické šablóny vysvetľovania udalosti na Ukrajine.

Keďže aj predseda vlády SR hovorí o rusko – ukrajinskom konflikte, je potrebné sa vyjadriť k tomu, ako je možné zo strany občanov chápať a interpretovať politické udalosti a politické procesy odohrávajúce sa na Ukrajine a potom aj v samotnej Európe či v rámci „demokratického“ Západu. V politike a v propagande sa môže pracovať v rámci dvoch politických šablón, ktoré sa od seba diametrálne odlišujú. Prvá politická šablóna postupuje pri vysvetľovaní politických udalosti a procesov na Ukrajine spôsobom, že sa vynárajú ( sú výsledkom ) „rusko – ukrajinského konfliktu“. Podľa tejto šablóny USA, NATO a EÚ nemajú nič spoločného s „rusko – ukrajinským konfliktom“ a preto z ich pohľadu spravodlivosť ( ! ) si vyžaduje, aby podporovali Ukrajinu a aby spoločnými silami postupovali proti Ruskej federácií.

Moja zásadná námietka. Politickou šablónou „rusko-ukrajinský konflikt“ sa mnohé udalosti a politické procesy nedajú vysvetliť. Vždy, keď sa vo vystúpeniach politikov a v médiách hovorí alebo píše o anexií Krymu alebo o invázií ruských vojsk na Ukrajinu – nie iba od februára 2022, ale aj od roku 2014 – tak to zodpovedá politickej šablóne „rusko-ukrajinský konflikt“. Touto šablónou pracuje „demokratický“ Západ, západná propaganda a média zvlášť. Existuje aj iné, nie prozápadné vysvetlenie udalosti na Ukrajine. Toto iné vysvetlenie sa často pokladá za konšpiračné a mimo reality. Som toho názoru, že pravdivý obraz vysvetlenia udalosti na Ukrajine, najme od Majdanu v roku 2014, na „demokratickom“ Západe nemôžeme hľadať v rámci politickej šablóny „rusko-ukrajinský konflikt“, ale v širších súvislostiach konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA s Ruskou federáciou. A to je už iná politická šablóna, s ktorou pracuje Rusko, resp. ruská propaganda a s ktorou pracuje každý poctivo zmýšľajúci človek, tak na Slovensku ako aj všade inde vo svete.

Organizovanie vládnej a mediálnej politiky na základe využitia politickej šablóny „rusko-ukrajinský konflikt“ nemôže prispieť k tomu, aby bolo možné odhaliť verejnosti to, čo ma byť skryté, resp. pre verejnosť nepodstatné. Poznanie skutočnej pravdy dáva ľuďom schopnosť rozumieť politike a vedieť ju prijať či odmietnuť. Preto vládna a mediálna politika majú jasnú úlohu: ponechať verejnosť v stave povrchového vedomia. Ruská či proruská propaganda pracuje s inou politickou šablónou – „konfrontačná politika „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou“. V rámci nej je snaha nič nezatajovať, podávať inú interpretáciu faktov, ukazovať na súvislosti politických procesov a podobne. Ak čitateľ použije k hodnoteniu toho, čo sa deje na Ukrajine a v Európe druhú politickú šablónu – „konfrontačnú politiku Západu s Ruskom“ – tak sa veľmi jasne ukáže, že USA, NATO a EÚ majú s tým, čo sa najviac odohráva na Ukrajine od Majdanu v roku 2014 až po súčasnosť, veľmi veľa spoločného a zásadného.

Na základe uvedeného metodického rozlíšenia je možné si položiť veľmi jednoduchú otázku: ktorej politickej šablóny sa osobne predseda vlády SR, celá vládna a zákonodarná moc úzkostlivo pridržiavajú a v zmysle nej prijímajú dôležité politické rozhodnutia ? Tak ako pre mňa samotného, ani pre čitateľa by nemal byť problém pochopiť či uvedomiť si, že predstavitelia „demokratického“ Západu, rovnako ako ich pevná súčasť – naša vládna moc – nepracujú v rámci svojho politického konania s politickou šablónou „konfrontačná politika Západu s Ruskou federáciou“. Občania Slovenskej republiky sa doteraz nemali možnosť dočkať takého stanoviska z úst ich politických zástupcov, z ktorého by jasne vyplývalo, že sme sa ako národ zaplietli do konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou a že je potrebné hľadať riešenia, ako túto politiku bez milosti kritizovať a žiadať jej ukončenie, pretože vedie celú Európu do záhuby.

Treba poznamenať, že s politickou šablónou „rusko – ukrajinský konflikt“ sa nepracuje od februára 2022, od času vstupu ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny, ale priamo od začatia „antiteroristickej operácie“ kyjevskej diktatúry proti vlastnému obyvateľstvu na východe Ukrajiny od roku 2014. Už vtedy sa hovorilo o napadnutí Ukrajiny zo strany Ruska. Vraj sa to stalo preto, že obyvatelia Ukrajiny sa rozhodli usilovať o slobodu, ľudskú dôstojnosť a o členstvo v EÚ. A ruská vojna proti Ukrajine je pokusom zastaviť šírenie slobody a ľudských práv prostredníctvom tankov, diel, raketometov. Tým politickým silám, ktoré sa živili politickou šablónou „rusko – ukrajinský konflikt“, vôbec nevadilo, že kyjevská diktatúra, nastolená štátnym prevratom vo februári 2014, založila vnútroštátnu vojnu proti časti vlastného obyvateľstva s následnou humanitárnou krízou.

Dva listy lídrom Západu.

Namiesto toho, aby sa občianska vojna na Ukrajine vyriešila v duchu prijatých minských dohôd a bol dosiahnutý na Ukrajine mier, tak sa vojnoví štváči zasadzovali o to, aby Ukrajinu bolo možné pripravovať a hnať do vojny proti Rusku. Teraz obídem komentovať politiku USA, NATO a EÚ vo vzťahu k Ukrajine a Rusku a pripomeniem iba dva listy lídrom Západu, ktoré boli zaslané aj pričinením intelektuálov zo Slovenskej republiky. Prvý list lídrom Západu pochádza ešte z roku 2015. V mene vojenského konfliktu, zdá sa, sa čoraz viac dôraznejšie zasadzovala skupina intelektuálov zo Slovenska a Česka. Stali sa v určitom zmysle hlasnou trúbou politikov, ktorí konfrontáciu s Ruskom priamo vyhľadávajú. Túto skupinu môžem oficiálne nazvať „Signatári Listu lídrom Západu.“ Podľa signatárov už dávno nastal čas na poskytnutie účinnej a rozsiahlej vojenskej a ekonomickej pomoci napadnutej Ukrajine. Signatári nemali problém zdôvodniť napadnutie Ukrajiny zo strany Ruska, pričom si vôbec nevšimli vnútroštátnu vojnu, ktorú viedla kyjevská diktatúra proti „teroristom“, ako obyvateľov Donbasu nazval predstaviteľ Poľska Donald Tusk, vtedajší predseda Európskej rady.

Signatári ostali iba pri svojom povrchovom vedomí, ktoré sa vôbec ničím nelíši od povrchového vedomia bežného človeka. Ich List lídrom Západu úplne korešponduje s tým, čo som už zdôraznil: je to politická šablóna „rusko-ukrajinský konflikt.“ Títo signatári sa vôbec nedopracovali k žiadnemu kritickému posúdeniu problémov spojených s krízou na Ukrajine, o čo ide v politike Západu vo vzťahu k Rusku a podobne. Na záver svojho Listu ako výsledku ich intelektuálnej činnosti sú veľmi pôsobivé slová: „Vojnu v Európe už máme. Dodávkami obväzov a diek prepadnutému ľudu Ukrajiny a nepretržitými ústupkami bezohľadnému agresorovi ju nezastavíme.“ A kto sa v tomto prvom liste podpísal z „významných“ intelektuálov zo Slovenska ?

Uvediem niektorých signatárov zo SR: Andrej Ban, fotograf a novinár, Fedor Blaščák, manažer, občiansky aktivista, Viera Dubáčová, riaditeľka divadla, Alexander Duleba, politológ, Fedor Gal, publicista, Karel Hirman, energetický špecialista, Štefan Hríb, novinár, Milan Hronec, občiansky aktivista, Michal Hvorecký, spisovateľ, Štefan Markúš, vedec a veľvyslanec, Grigorij Mesežnikov, politológ, Juraj Mesík, environmentalista a publicista, Jaroslav Naď, analytik obrany, Juraj Nvota, filmový režisér, Vladimír Pirošík, advokát a občiansky aktivista, Iveta Radičová, vysokoškolská profesorka, Juraj Stern, ekonóm, vysokoškolský profesor, Boris Strečanský, špecialista vývoja, Štefan Szabó, environmentalista, László Szigeti, vydavateľ, Soňa Szomolányi, politologička, vysokoškolská profesorka, Marta Šimečková, publicistka, Ján Štrasser, básnik a textár, Peter Tatár, občiansky aktivista, Helena Woleková, občianska aktivistka, Marcel Dávid Zajac, občiansky aktivista, Peter Zajac, literárny vedec, vysokoškolský profesor, Katarína Zavacká, právna historička.

Lídri Západu na základe takýchto výziev by mali zodpovednejšie konať a hlavne musí sa ísť do tuhého zápasu, čiže potrebujeme zosilniť konfrontáciu Západu s Ruskom, lebo sloboda, demokracia a ľudské práva sú najdôležitejšie. Nepriateľ a agresor je jasný – Rusko. Tento list je totiž jedným z dokumentov našej doby o tom, že média si dôsledne plnia svoju úlohu. Mnohí ľudia, vrátane našich intelektuálov sa svojim myslením ani nepriblížili k tomu, aby pochopili, čo sa deje na Ukrajine a v Európe. A mnohí sa rovnako vystrašili z ruskej agresie, takže bez reptania sa v nevedomosti podriaďujú konfrontačnej politike Západu proti Ruskej federácií.

Ak naši intelektuáli – signatári verili, že Rusko v roku 2014 napadlo Ukrajinu a je agresor, potom bolo vhodné, aby sa pokúsili zhrnúť výsledky tejto agresie. Ruská agresia ( podľa signatárov: a) ničí infraštruktúru miest a obcí na Donbase a ekonomickú infraštruktúru ? b) vraždí civilné obyvateľstvo ? c) terorizuje civilné obyvateľstvo ? d) vyháňa ľudí z domovov a robí z nich utečencov ? Kde odišlo viacej ako milión utečencov z Donbasu a kto im poskytol pomoc ?

Napadnutie Ukrajiny Ruskom v roku 2014 je z môjho pohľadu veľká lož. Na položené otázky, čo spôsobila „ruská invázia“ sa nedá odpovedať, pretože k nej nedošlo. Samotný Krym bol vyriešený demokratický a v zmysle príslušných právnych ustanovení prijatých už pred mnohými rokmi. Verejnosti sa predkladá iba slovné spojenie „anexia Krymu“, ktoré presne zapadá do politickej šablóny „rusko-ukrajinský konflikt“. Pochopiť pričlenenie Krymu k RF je však možné iba cez politickú šablónu „konfrontačná politika Západu s Ruskom“. Pripomeňme si, čo už dávno zdôrazňoval prezident USA Clinton. Môžeme si uviesť citát z vystúpenia prezidenta Clintona dňa 25.10.1995 na zasadaní Spoločného výboru veliteľov štábov: „V najbližšom desaťročí nás čaká riešenie nasledujúcich problémov: „Za prvé, rozdelenie Ruska na malé štáty cestou regionálnych vojen podobných tým, ktoré sme zorganizovali v Juhoslávií. Za druhé, konečný rozvrat vojensko-priemyselného komplexu a armády Ruska. Za tretie, v republikách oddelených od Ruska ustanovenie režimov nám vyhovujúcich“.

Môže mať čitateľ z tohto citátu dojem, že to, čo plánoval prezident USA, je v súlade s medzinárodným právom ? Uvedený citát svedčí skôr o tom, že výzva signatárov listu lídrom Západu je úplne v súlade s tým, čo plánoval prezident USA Clinton. Môže čitateľ veriť tomu, že riešenie vyššie citovaných problémov zo strany USA, ktoré súviseli a súvisia s potrebou rozvratu a zničenia Ruskej federácie, sa môže zakladať na potrebe akéhosi boja za slobodu, demokraciu a ľudské práva ? K čomu potom slúžia vyhlásenia o potrebe tvrdého boja za také hodnoty ako sloboda, demokracia a ľudské práva ? Pre samotné USA a celý západný kapitalizmus slúžia iba k tomu, aby pod zástavou boja za presadzovanie určitých hodnôt vo svete boli realizované určité záujmy kapitálu aj na čele s minoritnou triedou kapitalistov.

Treba zdôrazniť, že všetky tri úlohy nastolené prezidentom USA Clintonom ešte v roku 1995 sa nás, Slovenskej republiky, bezprostredne dotkli a dotýkajú. Ako ? Pretože bolo rozhodnuté dosiahnuť rozšírenie NATO v smere na východ, rovnako ako rozšírenie EÚ, postupne dosiahnuť, aby v strednej a východnej Európe fungovali politické režimy v takom rozsahu a právomociach, ktoré budú vyhovovať Spojeným štátom, aby sa postupne ukončila politika priateľstva či spolupráce s Ruskou federáciou, aby sa Európa postupne a nebadane pripravovala na vojnu s Ruskou federáciou a aby bolo možné militarizovať východné krídlo Európy, aby bolo možné nastoliť na Ukrajiny taký politický režim, ktorý bude úplne nepriateľský k Ruskej federácií.

Dosiahnuť členstvo Slovenskej republiky, rovnako ako mnohých ďalších krajín, v NATO a v EÚ, to boli ciele, ktoré trom nastoleným úlohám plne vyhovovali, pretože s členstvom v západných nadnárodných štruktúrach sa nestotožnila ako slobodná, rovnoprávna a suverénna krajina, ale ako krajina, ktorá musela za svoj sen patriť k Západu draho zaplatiť: a) vzdať sa svoje štátnej suverenity tým, že svoju vnútroštátnu tvorbu vôle, ako jedinú a rozhodujúcu, podriadila nadštátnej tvorbe vôle z úrovne Západu ( do Bruselu ), b) vzdať sa svojej obrannej a bezpečnostnej politiky v prospech NATO a teda Američanov v prvom rade, c) ktorá výber politických lídrov do mocenských funkcií v štáte preniesla s formálne deklarovanej vôle občanov do roviny vplyvu Trilaterálnej komisie USA a vplyvu súkromných mediálnych skupín.

USA svoje deklarované ustanovenie režimu na Ukrajine dosiahli a tento režim aj doslova usmerňujú od politických kádrov až po vojenských a bezpečnostných expertov a po finančnej stránke aj zabezpečujú. Západ pod vedením USA a za súčinnosti NATO a EÚ po štátnom prevrate v roku 2014 nastolil nad Ukrajinou svoju Koloniálnu správu a prezidentov Ukrajiny využíval a využíva ako rezidentov, ktorí sú povinní plniť stanovené úlohy, najmä starať sa o vedenie zástupnej vojny proti Ruskej federácií !

Existuje aj druhý list Lídrom Západu a medzinárodným organizáciám, už z roku 2022 po vstupe ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny. Tento otvorený list zaslala, ako sa už v úvode listu zdôrazňuje, skupina ľudí, ktorí sa pokladajú za odborníkov na medzinárodné vzťahy, predstavitelia a širšia medzinárodná komunita GLOBSEC – u. Zo Slovenskej republiky sa podpísali: Jozef Bátora, Martin Bútora, Pavol Demeš, Mikuláš Dzurinda, Milan Ježovica, Rastislav Káčer, Ivan Mikloš, Róbert Vass. Signatári obidvoch Listov lídrom Západu pracovali s politickou šablónou „rusko – ukrajinský konflikt“. Vedomé zakrývali fakty, ktoré bolo a je možné analyzovať len na základe politickej šablóny „konfrontačná politika Západu proti Ruskej federácií“. Politici a média na našom „demokratickom“ Západe neustále pracujú s politickou šablónou „rusko – ukrajinský konflikt“. A tejto šablóne zodpovedá aj celá oficiálna rozprávka, reprezentovaná cez politiku lídrov Západu. Z tohto dôvodu vôbec nie náhodou sme sa mohli na jar 2015 dočítať, že Európska rada, v ktorej sedel aj predstaviteľ slovenskej vlády, zdôraznila potrebu čeliť dezinformačným kampaniam Ruska a žiadala do júna 2015 prijať Plán strategickej komunikácie.

Plánu strategickej komunikácie, ktorý má úspešne čeliť dezinformáciám Ruska, nadväzuje na politické udalosti v Európe v roku 2014. Tou najdôležitejšou bolo, že pod vedením USA a za aktívnej pomoci NATO, EÚ a s podporou predstaviteľov národných štátov v rámci EÚ boli pripravené a na Ukrajine zrealizované udalosti, ktoré viedli k štátnemu prevratu, nastoleniu novej nelegitímnej štátnej moci s požehnaním USA, pričom táto štátna moc dostala aktívnu podporu nacionalistov, fašistických skupín, fašistických praktík a začala občiansku vojnu na juhovýchode Ukrajiny. Zaujímavosťou je, že naši vládni predstavitelia ani od roku 2014 nedokázali zistiť, že na Ukrajine nezačala vládnuť žiadna demokratická a spravodlivá moc, ale nelegitímna kyjevská diktatúra.

Náš „demokratický“ Západ na čele s USA zvolil takú politiku, aby jej výsledky ( ukrajinská kríza ) priniesli jasné fakty o tom, že Európe a jej obyvateľom hrozí veľké nebezpečenstvo, pretože z Ruska sa stáva mocnosť, ktorá má imperiálne ambície, chce expandovať do celej Európy a preto Európa má po ruke jediné riešenie: aktivizovať svoje sily cez vojska NATO. Svoju úlohu mali a majú dôsledne plniť politici aj média Západu. Majú doslova predpísaný interpretačný rámec, v ktorom sa pohybujú s vysvetľovaním udalosti na Ukrajine. To je tá spomínaná politická šablóna „rusko – ukrajinský konflikt“. Rusko na čele s Vladimírom Putinom svojvoľne anektovalo časť Ukrajiny – Krym a ruské vojska vstúpili na územie Ukrajiny a vedú vojnu proti Ukrajine, ktorej ľud a jeho novodobí predstavitelia chcú iba to jediné a potrebné: aby sa Ukrajina začlenila so všetkým, čo k tomu patrí, k „demokratickému“ Západu. A „demokratický“ Západ nemôže takéto úsilie Ukrajiny nepodporovať, nechať Ukrajinu trpieť. Politici a média sa vo vzťahu k verejnosti Európy správajú tak, aby sa verejnosť nasiakla hrozbou Ruska. Pripomínam, že takáto interpretácia uzrela svetlo sveta už dávno pred februárom 2022.

V skutočnosti Západ si hrozbu Ruska vymyslel a zrežíroval udalosti na Ukrajine tak, aby bolo možné obviňovať Rusko a jeho prezidenta V. Putina z imperiálnych ambícií. V roku 2014 sa preto zásluhou politikov a médií akosi udomácnilo slovné spojenie „ruská agresia“. Akú funkciu plní hrozba Ruskom? Má ospravedlniť konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu a pomôcť USA dosiahnuť strategický cieľ: rozdeliť Európu na „demokratický“ Západ a imperiálne Rusko a potom toto Rusko zničiť podľa svojich plánov !

Kvôli Rusku sa posilňuje v Európe politická a vojenská prítomnosť USA a samozrejme tým aj NATO. A na takúto politiku posilňovania prítomnosti v „spriatelenej časti sveta“ už „naskočili“ aj predstavitelia národných štátov strednej a východnej Európy, pretože iniciatívne sa uchádzajú o pozornosť USA a NATO a žiadajú o ochranu pred Ruskom. Na Slovensku takouto túžbou ochrany dávnejšie zahorela,napríklad, strana MOST – HÍD a niektorí intelektuáli. Je ťažko predpokladať, že „demokratický“ Západ bude otvorene debatovať o tom, že ukrajinskú krízu pripravil a zorganizoval vo svojej réžií vrátane všetkých dôležitých personálnych zmien. Je ťažko predpokladať, že sa zároveň tento Západ prizná k tomu, že v skutočnosti o Ukrajinu ani nejde, pretože tá bola použitá ako „médium“, ktoré sa má namiesto Západu postarať o štvanie proti Rusku. Ukrajina trpí a bude trpieť aj naďalej nie zásluhou Ruska, ale práve zásluhou politiky Západu na čele s USA !!! A o tom sa otvorene nesmie hovoriť ani po toľkých rokov od roku 2014.

Napriek tomu existuje jeden základný dokument, ktorý nebol vyrobený v Bruselu a v ktorom je uvedený veľmi dôležitý rozhovor. Kto tento dokument preštuduje, má nádej, že si môže vysvetliť politické súvislosti týkajúce sa Ukrajiny, Ruska a „demokratického“ Západu.

V redakcií týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko) sa konal rozhovor s výkonným riaditeľom „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite v USA profesorom, doktorom filozofie Paulom Christie, ktorý úplne otvorene, natvrdo a bez okolkov popísal to, o čo v politike USA ide a čo politici EÚ a jej členských krajín, média a mnohí naši intelektuáli ani nevyslovia, resp. úmyselne zakrývajú pred verejnosťou. V tomto momente si dovolím pripomenúť, že by bolo ťažko tohto pána nazvať putinovcom, nakoľko obsah ruskej propagandy je v súlade s obsahom rozhovoru s profesorom. Profesor okrem iného povedal: „Hlavná úloha udalosti na Ukrajine je rozdeliť Európu a Rusko natoľko, aby sa Európania naplno zriekli spolupráce s Ruskom a preorientovali svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA“. Rozhovor s profesorom sa uskutočnil v júni 2014 a tak si čitateľ môže postaviť otázku, či sa to skutočne tak aj deje. A ďalej: „Je potrebné stále zdôrazňovať agresivitu a nepredvídateľnosti Ruska, provokujúceho eskaláciu konfliktu na Ukrajine.“

Je zaujímavé, že nie iba Ukrajina dostala svoju úlohu v pretrhaní ekonomických väzieb Európy s Ruskom. Podľa profesora veľkej a historickej úlohy sa majú zhostiť masmédia, pretože „…je potrebné od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom“. Obyvatelia Európy sa musia triasť pri predstave o novej možnej ruskej invázií. Ukrajinská armáda a rôzne polovojenské jednotky na strane novej ukrajinskej moci plnia zástupnú úlohu za NATO. Všimnime si slová Jaceňuka, niekedajšieho predsedu vlády Ukrajiny: „Ruská agresia na východe Ukrajiny je nebezpečenstvo pre EÚ, pre členské štáty NATO a pre celý svet“. Pod dáždnikom tejto „ruskej agresie“ sa akosi zabúda na to, čo robí ukrajinská vláda svojmu obyvateľstvu : rozvinula segregačnú a konfrontačnú politiku, ktorá sa organizuje ako občianska vojna, podľa Kyjeva na spôsob antiteroristickej operácie.

Nepredpokladám, že plán strategickej komunikácie EÚ otvorene hovorí o tom, že „demokratický“ Západ sa spojil s kyjevskou chuntou, nacionalistami, fašistami, len aby sa našiel čo najvhodnejší spôsob, ako útočiť na Rusko, oslabiť a položiť na kolena, teda, aby sa naplnil strategický cieľ hlavne USA: podmaniť si Rusko. Bez tohto podmanenia nie je možné nastoliť Nový svetový poriadok. O tento poriadok sa neusiluje Rusko s Putinom, ale USA so svojou elitou a dnes už aj s Bruselom. Nenávidieť Rusko a ubližovať mu, napríklad sankciami, sa stalo oficiálnou požiadavkou „demokratického“ Západu vo vzťahu k verejnosti. Je to nemorálna politika Západu založená na nenávisti, na pohŕdaní, na výsmechu, na lživých tvrdeniach o „ruskej agresií“, na plánoch pokoriť Rusko, čo v inej reči znamená, aby Rusko bolo otvorené, demokratické, slobodné a schopné poddať sa záujmom USA a jeho cieľom.

Je jasná jedná vec, aspoň pre mňa osobne. Rozpracovaním ukrajinskej krízy v roku 2014 západný kapitalizmus pod vedením USA, NATO a EÚ začal politické a vojenské ťaženie na východ proti Ruskej federácií. Toto ťaženie sa nedá žiadnymi faktami poprieť. Toto ťaženie predstavuje, po ťažení fašistického Nemecka v minulom storočí, ďalší pokus o likvidáciu teraz už Ruskej federácie či ruskej civilizácie. Tomuto ťaženiu hovorím, že bol nanovo obnovený a „zmodernizovaný“ európsky fašizmus. Ak som použil pojem „zmodernizovaný“, tak iba preto, že predstavitelia západného kapitalizmu na čele s USA si našli štátny subjekt, ktorý sa stane ich dokonalou päsťou na štít Ruskej federácie. Týmto subjektom sa stala Ukrajina pod vedením nastalenej kyjevskej diktatúry a bolo len otázkou času, kedy pre správu a regentstvo tohto subjektu budú pripravené nové personálne a polovojenské jednotky. Aby k príprave a zrealizovaniu ukrajinskej krízy došlo, bolo najprv potrebné splniť inú plánovanú úlohu Američanov: rozbiť ZSSR.

Verejnosť si postupne osvojuje novodobú politiku nenávisti vo vzťahu k Rusku. Po politikoch a médiách „demokratického“ Západu prichádzajú k slovu ľudia, ktorých úlohou je zisťovať, akú efektivitu má táto politika medzi obyvateľstvom Európy. Z tohto dôvodu sa organizujú prieskumy verejnej mienky. Od verejnosti sa ani zďaleka nežiada, aby sa usilovala bojovať za mier a proti vojne, ale aby sa učila chápať potrebu konfrontačnej politiky. Preto otázky prieskumu verejnej mienky sa týkali napríklad: a) rozmiestnenia vojsk NATO ( v Poľsku 57% sa vyjadrilo pozitívne ), b) kto je hlavným vinníkom vojny na Ukrajine ( v Poľsku bolo 60% presvedčených, že hlavným vinníkom je Rusko ) a podobne.

Je ťažko predpokladať, že propaganda EÚ, jej predstavitelia, rovnako ako predstavitelia členských štátov, bude mať za úlohu hovoriť o politike USA, NATO, EÚ či členských štátov pravdu, alebo vôbec niečo o USA hovoriť v negatívnom slova zmysle vzhľadom na udalosti na Ukrajine a na sankcie EÚ. Politici „demokratického“ Západu nemajú ani tieň podozrenia z toho, že USA vedú takú politiku, ktorou má Európa pomôcť „…uhasiť dlhy USA bez radikálneho pádu životnej úrovne…“ a je teda realizovateľná iba na cudzí účet – na účet Európy. Zo slov profesora vyplýva, že je potrebné „…organizovať udalosti tak, aby celý svet, každá strana sa zúčastnila riešenia finančných problémov Ameriky“. Profesor vysvetľoval, že je potrebné kompletne otvoriť európsky trh pre USA, preorientovať ekonomiku Európy tak, aby „…sa dve ekonomiky doslova zliali v jednu, vzájomne sa doplňujúc“.

My, Európania, sa potom máme úplne zriecť spolupráce s Ruskom a preorientovať svoju ekonomiku na kompletnú spoluprácu s USA. Nebolo preto vôbec žiadnou náhodou, že v tomto období USA a zástupcovia EÚ v tajnosti rokovali o prijatí Zmluvy o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve. Zároveň v postojoch profesora k riešeniu finančnej krízy môžeme hľadať aj odpovede na otázky, prečo lídri EÚ prijímajú – potvrdzujú ekonomické sankcie proti Rusku. Ťažko predpokladať, že vymyslený dôvod o „ruskej invázií“, o anexií Krymu bude nahradený otvorenou diskusiou o politicko-ekonomických ambíciách USA a o záchrane amerického spôsobu života.

Profesor si veľmi praje, aby sa Európa zriekla ruských dodávok, tým by si „…zachovala tvar ochrankyne európskych hodnôt práv človeka a zároveň by pomohla Spojeným štátom riešiť problém finančného zadlženia“. V konkrétnych číslach profesorovi ide o to, aby obchodný obrat Európy s Ruskom v sume 500,- miliárd dolárov bol obchodným obratom Európy s USA. A teraz to podstatné ! Zrieknutie sa ruských dodávok na európsky trh nemohli USA ponechať náhode. Bolo potrebné preto prijať aj opatrenia, koho je možné vhodne využiť proti Rusku. Preto bolo potrebné pripraviť na túto úlohu Ukrajinu a to nebolo možné bez prípravy a zorganizovania štátneho prevratu v Kyjeve. Profesor preto tvrdil, že: „…Ukrajine je určená úloha závalu, ktorý pretrhne ekonomickú spoluprácu Európy a Ruska“. USA potrebovali na Ukrajine vytvoriť riadený chaos a potom už „…len obviniť Rusko z neústupnosti a agresívnosti a Európa bude nútená prerušiť s Ruskom ekonomické vzťahy….“. Nech si čitateľ všimne, že USA určujú Európe a teda EÚ, že má prerušiť ekonomické vzťahy s RF. Je to jeden z najodpornejších spôsobov, ako Spojené štáty poručajú EÚ, čo musí urobiť.

Profesor P. Christie sa vôbec nerozpakoval tvrdiť, že USA sledujú výlučne svoj vlastný cieľ ( nie európsky ) zachovania svetového finančného systému založeného na dolároch a preto „…kvôli realizácií tohto cieľa bola načatá ukrajinská kampaň po zničení ekonomickej spolupráce Ruska a Európy“. Profesor doslova dáva inštrukcie, ako sa naučiť chápať udalosti prebiehajúce na Ukrajine a teda aj v Európe: „Všetky udalosti prebiehajúce na Ukrajine je treba skúmať výlučne z týchto pozícií“. Na rozdiel od neho politickí lídri „demokratického“ Západu vôbec takýmto otvoreným spôsobom nepostupujú a nekonajú, rovnako ani rôzne mediálne skupiny.

To, čo v rozhovore tvrdil o cieľoch a záujmoch USA profesor, je v skutočnosti pravda, ktorá sa vo verejných vystúpeniach politikov neobjavuje. O tejto pravde propaganda EÚ nebude hovoriť, pretože potom automatický padne mýtus o imperiálnych ambíciách Ruska, o „ruskej agresií“, o anexií Krymu a podobne. Cez propagandu EÚ a vôbec cez oficiálne „demokratické“ média nebude ani ďalej existovať záujem hovoriť pravdu. Odhaľovať v politike Západu skrytosť pravdy by v konečnom dôsledku scenár predložený profesorom padol ako neproduktívny. Je veľmi zaujímavý strategický výhľad scenára predloženého a realizovaného USA. Z odpovedí profesora vyplýva, že:

1. Ak sa zásluhou Európy a za použitia Ukrajiny pretrhnú ekonomické vzťahy medzi Európou a Ruskom, čo sa aj stalo, potom je to mierové riešenie ( mierová cesta ) hlavného svetového problému – záchrany USA. Rozorvanie vzťahov sa nepokladá za konfrontačnú politiku s Ruskom.

    

2. Ak Európa nebude chcieť ukončiť ( rozorvať ) vzťahy s Ruskom, potom to nebude zo strany EÚ rozumné a bude to znamenať pád produkcie vo všetkých krajinách, pád životnej úrovne obyvateľstva, možnosť vzniku tretej svetovej vojny. Táto situácia nenastala, ale možnosť vzniku tretej svetovej vojny vôbec nebola odstránená.

Otvorená spoločnosť, za akú sa „demokratický“ Západ pokladá, znamená, že má robiť otvorenú politiku, ktorej nechýba racionálna, vecná, kritická diskusia a myslenie. Ako je možné, že o požiadavkách USA na svojho partnera – EÚ sa v masmédiách a v jej rôznych inštitúciách, rovnako ako na úrovni národných vlád, nevedú žiadne diskusie, nerobia sa štúdie, analýzy, nekomunikuje sa s verejnosťou ?

Plán strategickej komunikácie prijatý Európskou radou, nerieši ako verejnosti dovoliť baviť sa o plánoch USA, pretože vo vzťahu k USA nikto sa nesmie správať nerozumne, teda kritický a mať vlastný úsudok a návrhy. Západ nastolil takúto jednoduchú rovnicu politiky: Ak čo najviac budeme spoločnými silami škodiť Ruskej federácií, potom sa všetci v transatlantickom priestore budeme mať lepšie a zároveň zachovame pre Ameriku pozíciu svetového lídra. Uvedená rovnica patrí do roviny unipolárneho videnia sveta. Ale okrem tohto videnia existuje alternatíva vážne sa zaoberať myšlienkami multipolárneho videnia sveta, ktorá je Američanom a západnému kapitalizmu úplne cudzia.

Na základe výsledkov politiky „demokratického“ Západu môžeme konštatovať, že zatiaľ postupujeme podľa bodu 1), teda tak, že sme sa vydali cestou rozvratu vzťahov Európy a Ruska. Z nášho „demokratického“ pohľadu vyplýva, že občianska vojna na Ukrajine zatiaľ úspešne pokračovala a patrila medzi jednu z foriem mierového riešenia svetového problému – záchrany USA. Tu niekde bolo možné hľadať odpovede na otázky, prečo „demokratický“ Západ podporuje kyjevskú chuntu v jej vojnovom ťažení, prečo nikto neľutuje ľudské obete na Ukrajine, ale ani nikde inde vo svete: Juhoslávií, Líbyi, Iraku, Afganistane, Sýrií a podobne. V unipolárnom videní sveta je možné hľadať aj odpovede na otázku, prečo Amerika v každom jednom prípade odohrávajúcich sa udalosti v rôznych častiach sveta vždy tvrdí to isté, čo v prípade napríklad Ukrajiny: ukrajinská kríza sa bezprostredne dotýka bezpečnostných záujmov USA a preto USA musia urobiť opatrenia charakteru XYZ ! Pri unipolárnom videní sveta totiž všetci musia rešpektovať a prispievať k politike USA a tým k jeho blahu.

Listy Lídrom Západu zo strany našich intelektuálov svedčia o tom, že všetok obsah v nich je založený na politickej šablóne „rusko – ukrajinský konflikt“. Lenže ukrajinská kríza v roku 2014 nebola založená z iniciatívy Kremľa, ale pod vedením Západu na čele s USA. Pod vedením Kremľa by totiž nemohla byť ustanovená kyjevská diktatúra s nacistickými a fašistickými praktikami a rovnako by nemohla vzniknúť vnútroštátna vojna s následnou humanitárnou krízou na Donbase proti rusko jazyčnému obyvateľstvu. Napriek tomu intelektuáli z GLOBSEC-u v svojom liste Lídrom Západu píšu, ako sú hlboko znepokojení eskaláciou situácie na Ukrajine a ruskými snahami o podkopanie bezpečnostného systému v Európe !!!

Intelektuáli zo Slovenska sa oháňajú právom Ukrajiny na sebaurčenie, ale vôbec im nevadí, že štátnym prevratom vo februári 2014 toto právo bolo Západom pošliapané. Vstup vojsk RF na územie Ukrajiny vo februári 2022 odsudzujú ako nevyprovokovanú agresiu Ruska proti Ukrajine, ale pritom sa ani nezamysleli, čo tomuto vstupu predchádzalo za osem rokov trvania vojny na Donbase. Požadujú ráznu reakciu západných vlád a medzinárodných organizácií proti RF, ale vôbec ich nezaujímalo, čo za osem rokov vystrájala kyjevská diktatúry a ako prebiehala militarizácia východného krídla NATO a proti komu. Transatlantické vzťahy signatári pokladajú za kostru bezpečnosti Európy a z toho dôvodu práve Európa v rámci Aliancie musí niesť väčšiu záťaž. Signatári listu Lídrom Západu v mene zachovania mieru vyzvali vlády členských štátov NATO a EÚ, aby citujem:

„Preukázali jednotný a zásadový postoj voči Rusku tým, že sa vzdáme všetkých priamych obchodných alebo investičných záujmov spolupráce s Ruskom, a to aj v energetickom sektore.

Dali ruským lídrom jasne najavo, aké dôsledky bude mať ich konanie vrátane celej škály sankcií zameraných na ruské politické vedenie, ktoré ochromia jeho ekonomiku a prerušia jeho vzťahy so Západom.

Spustili robustný plán podpory pre Ukrajinu, ktorý pomôže krajine a ukrajinskej spoločnosti potrebnými finančnými a materiálnymi zdrojmi na obranu, udržanie verejných služieb a kritickej infraštruktúry vrátane energetiky a kybernetiky; a ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

Zabezpečili trvalú a mnohostrannú dlhodobú podporu ukrajinskej spoločnosti, vrátane finančnej podpory, aby zabezpečili pravidelné diskusie o tom, ako možno Ukrajine ďalej pomáhať v rámci multilaterálnych organizácií.

Zintenzívnili úsilie o diverzifikáciu zdrojov energie, vrátane iniciatív pod záštitou EÚ, ako je „energetická únia“.

Uvalili na Rusko sériu sankcií, ktorých cieľom je prinútiť Rusko stiahnuť svoje sily z území, ktoré obsadilo z Ukrajiny.

Okrem toho vyzývame NATO aby: Spolupracovalo s EÚ pri navrhovaní a implementácii komplexnej stratégie na posilnenie odolnosti strednej a východnej Európy voči ruskej agresii, a to vojensky aj ekonomicky. Ďalej posilnilo východné hranice NATO od Baltského po Čierne more“.

Tento citát z druhého listu Lídrom Západu som uviedol úmyselne, pretože celkom jasne ukazuje, že jeho príprava bola zo strany „demokratického“ Západu premyslená, bolo jasne stanovené, ako musí celý transatlantický blok postupovať. Vyvolaním ukrajinskej krízy si západný kapitalizmus pod vedením USA vytvoril zámienku svojho opätovného politického a vojenského ťaženia na Východ proti Ruskej federácií. K samotnému štátnemu prevratu muselo dôjsť, pretože bolo potrebe, aby nová nelegitímna štátna moc mala všetky potrebné predpoklady sformovať politiku nenávisti Ukrajiny proti Ruskej federácií a hlavne, aby bola ochotná pripraviť sa vojenský na boj proti RF.

Nastolenie kyjevskej diktatúry v roku 2014 tak vytvorilo základné predpoklady k tomu, aby západný kapitalizmus sa mohol po dlhých rokoch opäť vrátiť k poslaniu oslabiť a zničiť ruskú civilizáciu. Uvedený citát svedčí o tom, že signatárom listu Lídrom Západu išlo o to, ako ďalej posilniť konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Zároveň sa čitateľ bude môcť lepšie zorientovať v tom, o čo ide v súčasnosti našej novej vládnej moci a akú úlohu chce zohrávať do budúcnosti, ak si uvedomíme už existujúce vyjadrenia predsedu vlády SR.

Pripomeňme si niektoré stanoviska predsedu vlády SR a ministra zahraničných vecí SR,ktoré súvisia s Ukrajinou či „rusko – ukrajinským“ konfliktom:

A.

Sankčná politika proti Ruskej federácií príliš nefunguje.

B.

Na Ukrajine by mali utlmiť bojové operácie a začať rokovania.

C.

V hodnotových otázkach sa pozícia Slovenska nezmenila, je prozápadná.

D.

Použitie ruskej vojenskej sily je porušením medzinárodného práva.

E.

Slovensko podporuje Ukrajinu, podporuje jej nárok na územnú celistvosť, svojbytnosť a nezávislosť.

F.

Vláda SR nebude dodávať Ukrajine vojenskú techniku, ale nebude v tom brániť súkromným firmám.

G.

Vláda SR podporila začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou.

H.

Spolupráca v oblasti obranného priemyslu bude pokračovať, opravárenské centrum bude tiež pokračovať v činnosti.

CH.

Vláda SR vraj kladie dôraz na čo najskoršie nájdenie mierového riešenia vojny na Ukrajine, pretože kto ešte dnes verí na vojenské riešenie krvavej vojny.

I.

Vláda SR podporí iniciatívy medzinárodného spoločenstva k prímeriu a mierovým iniciatívam, predovšetkým na pôde EÚ, akékoľvek riešenie konfliktu na Ukrajine musí zároveň prispieť k celoeurópskej stabilite a bezpečnosti.

J.

Jedným z kľúčových cieľov zahraničnej politiky SR je dosiahnuť dodržiavanie medzinárodného práva všetkými aktérmi.

K.

Vojnu na Ukrajine treba vnímať v širšom bezpečnostnom kontexte a pri hľadaní jej riešenia majú byť zohľadnené okrem štátnych záujmov aj princípy medzinárodného práva.

L.

Ponúka Slovenska poskytnúť finančnú pomoc Ukrajine vo výške 400,- miliónov eur pre nevojenskú oblasť.

M.

Nástroj pre Ukrajinu predstavuje spôsob, ako zaistiť stále a predvídateľné financovanie Ukrajiny v rokoch 2024 až 20027.

N.

Naša vládna moc kladie dôraz na čo najskoršie nájdenie mierového riešenia vojny na Ukrajine. Kto však ešte dnes verí na vojenské riešenie tejto krvavej vojny ?

O.

Vláda podporí iniciatívy medzinárodného spoločenstva vedúce k prímeriu a mierovým iniciatívam, predovšetkým na pôde Európskej únie. Akékoľvek riešenie konfliktu na Ukrajine musí zároveň prispieť k posilneniu celoeurópskej stability a bezpečnosti.

Ako je možné prehľad stanovisk a názorov predstaviteľov novej vládnej moci, ktoré som uviedol v bodoch A až O vo všeobecnosti charakterizovať ? Je to možné z niekoľkých hľadísk. Ale o tom v druhej časti môjho príspevku.

Dušan Hirjak

Koniec I. časti, pokračovanie v časti II.