O budúcnosti našej planéty a ľudí, ktorí na nej zostanú

Existuje viacero pohľadov na to, čo nás čaká v budúcnosti. Správny pohľad je však len jeden jediný. Všetky ostatné sú postavené len na ľudských domnienkach a predstavách, nezakladajúcich sa na pravde. Sú to klamlivé vízie, vzdialené od skutočnosti, ktoré vyvolávajú strach a dezilúziu.

Čo nás teda naozaj čaká? Skôr ale, ako sa dostaneme k jedinému pravdivému pohľadu na budúcnosť, pozrime sa na dve, najviac rozšírené nepravdivé vízie budúcnosti.

Prvou z nich je vízia materialistická. Je to vízia budúcnosti toho, čo pre ľudstvo nachystal chladný, rozumovo racionálny materializmus. Táto budúcnosť je postavená na digitalizácii a umelej inteligencii.

Len sa pozrime na dnešných mladých ľudí v ich voľnom čase. Či už doma, počas prestávok v škole, alebo trebárs keď niekde cestujú. Ich pozornosť je odvrátená od normálnej reality a zameraná na realitu virtuálnu. Neustále pozerajú do svojich chytrých telefónov, alebo do počítačov. Telefónom platia, vyberajú si peniaze, nakupujú a robia ním veľké množstvo ďalších vecí.

Avšak skutočným účelom zámerne vytváranej závislosti obyvateľstva na digitalizácii je totálna kontrola. Budú sledované naše názory na internete, naše finančné prostriedky, naše nákupy, náš pohyb, náš zdravotný stav, náš očkovací status a mnohé iné veci.

V prípade systémovo nekorektného zmýšľania jedinca dôjde k sankciám. K obmedzeniu prístupu na internet, k obmedzeniu možnosti výberu peňazí z účtu, k obmedzeniu pohybu a podobne. Cieľom bude vynútenie absolútnej poslušnosti obyvateľstva, rovnajúcej sa veľkému digitálnemu koncentráku.

Umelá inteligencia zase ľudí pripraví o zamestnanie. Nebude treba toľko predavačov, šoférov, pracovníkov v montážnych halách a mnohých iných profesií. Človek a jeho práca sa stanú nadbytočné. Presne tak, ako to jasnozrivo vyjadril Dalibor Janda vo svojej piesni: Lidi jsou už nadbyteční, vstávejme z postelí, než nás robot vystřelí v noci na Mars.“

Armády nadbytočných ľudí však nikto na Mars nevystrelí. Dostanú nepodmienený príjem, z ktorého si budú môcť dovoliť len najzákladnejšie potreby a potraviny z mletých svrčkov, kobyliek a červíkov.

Takáto je vízia budúcnosti sveta, postavená na rozumovom materializme. Na slepom uctievaní rozumovej zložky osobnosti človeka, ktorá vymyslela umelú inteligenciu a ľudským rozumom vymyslená umelá inteligencia následne odsúdi tisíce ľudí na odpis. Odsúdi ich na nedôstojnú existenciu pod ustavičnou kontrolou a digitálnym terorom, ktorý bude dôsledkom zvrátenosti rozumovo materialistickej koncepcie sveta.

A teraz sa pozrime na inú víziu budúcnosti. Na víziu citlivých ľudí, ktorí vnímajú, že rozum a matéria nie je všetko, čo jestvuje. Že nad tým je predsa len niečo vyššie. A síce, duchovný rozmer bytia, podliehajúci duchovným zákonitostiam.

A jednou z týchto zákonitostí je karma. Je karmický, čiže spätný návrat všetkého, čo činíme. Znamená to, že všetko čo nás v živote stretá, nech už je to zlé, alebo dobré, je vždy dôsledkom nášho predchádzajúceho jednania. Je nevyhnutnou žatvou, ktorú sme zasiali prostredníctvom svojich citov, myšlienok, slov a činov. Všetko toto sa k nám raz vráti a my za to budeme musieť zaplatiť do posledného haliera. Za utrpenie a bolesť, ktorú sme v minulosti spôsobovali iným, budeme musieť zaplatiť vlastným utrpením a bolesťou.

A pretože ľudia počas svojej dlhej histórie jednali vždy v presvedčení, že sa za svoje city, myšlienky, slová a činy neponesú nijakú zodpovednosť pred zákonmi vesmíru, konečné zúčtovanie, ktoré sa z tohto dôvodu k ľudstvu blíži, má podobu katastrofy. Má podobu tak veľkej katastrofy, že mnohí vnímaví ľudia hovoria o deštrukcii celej našej planéty. Otvorene treba povedať, že v tejto vízii sa nachádza veľké množstvo pravdy, ale v skutočnosti k žiadnemu zničeniu planéty nedôjde.

Prečo? Pretože karma ľudstva patrí ľudstvu a nie celej našej planéte. Lebo na zemi žijú okrem ľudí ešte aj iné živé bytosti. Zvieratá, rastliny a celá príroda. A okrem nej i vedomé prírodné bytosti, ktoré prírodný svet riadia a spravujú. Títo všetci sa predsa ničím neprevinili! Svet prírody stál vždy správne vo Vôli Stvoriteľa tak, ako v nej mal stáť aj človek. Človek však ignoroval Vôľu Najvyššieho a vo svojej neláske a neúcte k iným všetko okolo seba iba zraňoval a ničil. Druhých ľudí, zvieratá, rastliny i prírodu.

Svet prírody je obeťou človeka! Nemá žiadnu vinu a nenadviazal si žiadnu karmu! A preto podľa Božích Zákonov nemôže byť zničený. Približujúce sa zničenie, vnímané citlivými ľuďmi, sa preto netýka celej našej planéty, ale iba ľudí samotných. Lebo zničený a bolestne zasiahnutý karmou nemôže byť nikto, kto si to nezaslúži.

Ale aj keď sa ťažká karma približuje k ľudstvu, aby sa na ňom rozuzlila, dovtedy, kým naplno udrie, je možné ešte mnohé zachrániť.

Dovtedy je ešte možné zmeniť sa, duchovne sa obrodiť a nasmerovať svoje chcenie k čistému a dobrému.

Dovtedy je ešte možné prebudiť v sebe pomáhajúcu lásku a úctu k ľuďom.

Dovtedy je ešte možné snažiť sa o stále dokonalejšie poznanie a napĺňanie Vôle Stvoriteľa.

A v tej miere, ako to dokážeme, môžeme vo vzťahu k sebe samým otupiť hrot prichádzajúcej karmy. Môžeme ju zoslabiť, alebo dokonca dosiahnuť toho, že sa na nás prejaví iba symbolicky.

Čo teda v skutočnosti naozaj čaká našu planétu a ľudí na nej? Aká je pravda o nadchádzajúcom dianí?

V blízkej dobe dôjde k tomu, že príroda, posilnená očistným lúčom Božieho Svetla a riadená prírodnými bytosťami, sa vzoprie proti ľuďom za všetky príkoria, ktoré jej po celé stáročia spôsobovali.

Účelom vzbury prírody však nebude zničenie našej planéty, ale jej pretvorenie. Jej transformácia do novej, očistenej podoby. Zem bude očistená tak, ako ešte nikdy nebola. A to nie len čo sa týka samotnej prírody, ale predovšetkým jemných úrovní citových a myšlienkových foriem, nachádzajúcich sa v okolí našej planéty, z ktorých bude vyhladené všetko citovo a myšlienkovo nízke a nečisté, čo ľudstvo doposiaľ vyprodukovalo. Vznikne nový, očistený priestor, určený už len pre čisté citové a myšlienkové tvorenie.

V ľuďoch, ktorí budú schopní prežiť vzburu živlov a bytostí prírody, v ľuďoch, ktorí sa budú schopní psychicky vysporiadať s radikálnou očistou citových a myšlienkových svetov, v týchto ľuďoch vzbĺkne po dokončení očisty hlboká vďačnosť Stvoriteľovi, prúdiaca z ich duchovne znovuzrodeného vnútra. Budú to noví ľudia nového veku na novej zemi, ktorí začnú spolupracovať s bytosťami prírody a obdržia od nich také pomoci, aké súčasné ľudstvo vo svojej citovej a myšlienkovej nečistote, ako aj vo svojom odtrhnutí od Stvoriteľa a jeho Vôle nemôže vôbec očakávať.

Dôjde k radostnej vzájomnej spolupráci! Či už ľudí z ľuďmi, ľudí s prírodnými bytosťami, s duchovnými pomocníkmi, alebo so svetlými citovými a myšlienkovými formami.

Toto všetko budú mať ľudia k dispozícii k svojmu radostnému tvoreniu, ktoré sa stane trvalým, živým a každodenným velebením najvznešenejšieho Boha.

Takáto budúcnosť čaká našu planétu! Všetci, ktorí hovoria niečo iné sa mýlia, pretože sa na budúcnosť zeme pozerajú z klamlivej ľudskej perspektívy a nie z pohľadu toho, akú budúcnosť pripravil pre našu zem Stvoriteľ.

Znalosť tejto budúcnosti nech je preto posilnením pre všetkých už v dnešnej dobe, aby napriek tomu, čo sa deje a čo sa bude diať, neochvejne kráčali cestou dobra, čistoty a lásky k blížnym, ako i cestou poznávania a napĺňania Vôle Stvoriteľa. Lebo pevná dôvera vo svetlú budúcnosť našej zeme má v sebe schopnosť previesť každého človeka tým starým a nesprávnym, čo navždy končí a zaniká. Táto dôvera nás má posilňovať, aby sme nezakolísali a nestrachovali sa z toho, čo príde.

Neustále je treba mať na pamäti, že to, čo bude najzásadnejším spôsobom určovať náš osud, je naša snaha o zachovávanie čistoty vnútra a naša snaha o čisté, láskyplné jednanie s druhými ľuďmi každý deň a vo všetkých minútach dňa.

Zem a život na nej zostane zachovaný! Ale v úplne inej podobe, než je tomu dnes. Iba na nás samotných záleží, či ho skrze vlastné úsilie o čistotu budeme môcť byť účastní.

A keby snáď naša vnútorná čistota a čisté jednanie s inými ľuďmi nedosiahli potrebnej miery na to, aby sme prežili blížiacu sa vzburu živlov i veľkú očistu citových a myšlienkových svetov, naša vážna a úprimná snaha v tomto smere nezostane Svetlom nepovšimnutá. Bude nám milostivo dopriate, aby sme sa mohli narodiť na novú, očistenú zem, aby sme na nej duchovne dozreli a potom mohli vojsť do kráľovstva nebeského.

Svetlá a šťastná budúcnosť zeme sa nezadržateľne blíži! Toto majme neustále na pamäti! Toto nech nás hreje pri srdci! Z tohto čerpajme silu! Toto vedomie nech v nás neustále živí jasný plameň nádeje, radosti a odvahy, nech sa deje čokoľvek.