Účet za November 1989: 5 178 000 000 000,00 Kčs! A úroky rastú…Poškodení: Najmä dôchodcovia!

Začalo byť zvykom od novinárov a z masmédií, každý spoločenský krok „vyčísliť“ a niekomu to vyúčtovať. Áno,. lebo každá udalosť a čin v našom spoločenskom živote je zároveň aj “ekonomickou udalosťou” z hľadiska účtovníctva.  Masmédiá akože “za trest” žiadajú nahradiť škodu za protiimigračné opatrenia na hraniciach po nástupe nového ministra vnútra SR.. Napríklad efektívne odstrašenie imigrantov a zastavenie toku imigrácie cez Slovensko či na Slovensko vraj stálo 6 miliónov eur. Tak dobre no! A teraz toľko oslavovaná i omieľaná téma Nežnej revolúcie, či štátneho prevratu od 17.novembra 1989, najmä jej následky, tie môžeme tiež vyčísliť. Len komu to dáme k náhrade a koho potrestáme?…myslím, že sme sa vytrestali už dávno sami a žijeme v tom. Nik nám nekázal po tých nadšeneckých stretnutiach v novembri 1989 robiť také veci, čo sme ako spoločnosť dopustili a potom čo politici s nami robili najmä v rokoch 1990, 1991, 1992, 1993 a ďalej…. Nik ! Ale – stalo sa. Skutok sa stal. Ekonomická udalosť “prebiehala”. ˇVznikli škody. Najmä: 

 

 

 

 

 

 

 

Nezvratná hospodárska škoda

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5 178 000 000 000,00 Kčs, dnes už to nemá zmysel prerátavať, zmenili sa menové, ekonomické i geopolitické reálie, takže berme to nominálne jedna k jednej. Teda päť biliónov, čo by sme dnes za to dali, mať také štátne výrobné vlastníctvo v roku 2023! A to je iba zdokladovateľná suma ocenenia výrobných investícií v národnom hospodárstve Československej socialistickej republiky – stav ku 31.12.1989. Teda hodnota zaknihovaná v účtovníctve tej doby je päť tisíc miliárd 178 miliárd korún československých, po 34 rokov nominálne môžeme dosadiť za číslo i euro ( to neexistovalo vtedy a kôš mien tvoriacich euro by sa takisto každoročne prelieval sem-tam).

 

 

 

 

 

 

 

Dnes to už nemá význam deliť na Čechy a Slovensko, rozdelenie v roku 1993 nezodpovedá skutočnému podieľnictvu dvoch národov v republike a nakoniec, bez uceleného a komplexného národohospodárskeho celku ČSSR s uzavretými vertikálami a horizontálami dodávateľských a odberateľských vzťahov podnikov, družstiev, výskumu, vývoja, riadenia od centra cez výrobno-hospodárske jednotky po národné podniky až po fabriky, prevádzky, to ani nemá význam. Takisto s celým komplexom národohospodárskych sektorov od primárneho po kvartérny. A nezabúdajme, že verejná infraštruktúra, verejné statky, lesy, hory, voda, prírodné zdroje, to všetko nebolo za socializmu oceňované, lebo neexistovala možnosť predaja tohto majetku ( s výnimkou vyňatia výrobkov z nich do trhového procesu ) a preto ten majetok štátu a teda celospoločenský BOL NEVYČISLITEĽNÝ!

 

 

 

 

 

 

Jednoznačne ľud žijúci vtedy v ČSSR. Teda dnešné ročníky žijúcich dôchodcov či staršie generácie pomaly odchádzajúce do dôchodku ( „so stropom“ ročníky narodené1989, odtiaľ už nie). Prípadne dedičia po generáciách odídených a dôkazne pracujúcich počas rokov 1948 – 1989. Pretože ide právne o škodový proces a o dedičstvo. Všimnime si nakoniec – a to dáva za pravdu týmto nárokom, ako opatrne každá vláda najmä v ostatnej dekáde zaobchádza s vyplácaním dôchodkov a sociálnou starostlivosťou. Nechceli by – ale musia! Tí všetci vo vládach a v parlamentoch „vedia o právnych následkoch“, ak by sa raz miliónová „armáda“ dôchodcov v oboch republikách vzbúrila. A pridali by sa k nim státisíce dedičov po rodičoch, ktorí pracovali v rokoch 1948-1989 a od „štátu“ obdržali primitívne kupóny do poštovej obálkovej hry na kupónovú privatizáciu či privatizáciu cez investičné fondy.

 

 

 

 

 

 

 

To už by bola iná politická i spoločenská sila ako „reštituenti“ a „ublížení“ statkári, majitelia nemovitostí i hospodárskych závodov po roku 1945 (Benešove dekréty) či po roku 1948. Tá sila ak by vyšla do ulíc…Dnes by mali byť dôchodky na úrovni 2.000 až 4.000 eur, ak by sme mali štátne vlastnícke produkčné zdroje za tých 34 rokov pevne v rukách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Blogy

Juraj Tušš

Erik Majercak

Milan Šupa

Ivan Štubňa

René Pavlík

Miroslav Iliaš

Životný štýl

.
.

Armáda, konflikty, vojenská technika

.