Dva kroky občanov SR k posilneniu hnutia za mier na Ukrajine a v Európe – ešte v tomto roku.

Na našom “demokratickom” Západe, do ktorého sme sa nadšením prihlásili a splnili všetky požiadavky Európskej 15 -ky, vrátane politických, a zbavili sa veľkej časti národnej a štátnej suverenity, panuje už dlhé roky u politických predstaviteľov zvyk, že občan nie je ten pravý subjekt, s ktorým by sa mali politici stretnúť v tvrdom politickom boji, respektíve občan nemá také  schopnosti, aby mohol posudzovať problémy a priority, o ktorých sa má diskutovať a rozhodnúť na občianskej úrovni. Možno aj preto významný americký filozof David Schweickart v svojom diele “Po kapitalizme ekonomická demokracia” tvrdí, že skutočná demokracia v kapitalizme neexistuje. To, čo existuje, to je nastolený systém polyarchie. A v tomto systéme sa “demokratický” organizujú iba voľby do príslušných zákonodarných zborov.

Takže politickí predstavitelia “demokratického”Západu na čele s USA sa v Európe nikdy nepýtali občanov, čo si myslia o tom, keď naplánujú využiť Ukrajinu proti Ruskej federácií a teda v svoj prospech, keď zorganizujú Majdan, aby bolo možné zrealizovať štátny prevrat, keď pomôžu, aby k moci na Ukrajine sa dostali všelijaké fašistické a nacistické skupiny či extrémni nacionalisti, či bude správne, aby nová kyjevská diktatúra začala vnutroštátnu vojnu s následnou humanitárnou krízou, či bude správne, aby pod vedením vojenskej organizácie NATO sa ukrajinské ozbrojené sily pripravovali na boj proti Ruskej federácií, či bude správne nenútiť predstaviteľov kyjevskej diktatúry k tomu, aby splnili minské dohody a aby na Ukrajine bol nastolený mier, či je správne pokladať ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny za nepriateľa, ktorého treba vojnou zničiť a nakoniec podriadiť genocíde.

Nikto z politikov Západu, vrátane národných politikov, nevyzýval občanov v jednotlivých štátoch, aby poskytovali humanitárnu pomoc tým, ktorí museli zutekať na územie Ruskej federácie. A nikto z politických predstaviteľov západného kapitalizmu nepožadoval od kyjevskej diktatúry, aby definitívne ukončila vnútroštátnu vojnu na Ukrajine a nastolila mier pre všetkých. Politickí predstavitelia západného sveta sa akosi záhadným  spôsobom nepostavili proti kyjevskej diktatúre, aby bol na Ukrajine nastolený mier. Z ich strany bol to zámer, pretože všetky ďalšie kroky, aj za aktívnej účasti NATO, viedli k tomu, aby bolo možné vyprovokovať Ruskú federáciu k činom, ktoré súvisia  s ochranou ich národných záujmov a s ochranou ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Je divné, že pred februárom 2022 nebolo potrebné na Ukrajine riešiť zastavenie osemročnej vojny a definitívne nastoleniu mieru.

Naopak, bolo potrebné stupňovať konfrontačnú politiku proti Ruskej federácií a z tohto dôvodu arogantné a povýšenencké správanie sa predstaviteľov USA, NATO a EÚ k jej predstaviteľom bolo akousi základnou normou správania sa. A div sa svete, až vstupom ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny sa západní politici začali tváriť, že sa zobudili a naraz pochopili, že najlepším spôsobom, ako obnoviť mier v Európe, je intenzívne podporovať Ukrajinu v jej boji proti Ruskej federácií. Lenže politici Západu nám, občanom v Európe, nechcú a nemôžu prezradiť, že ich spôsob obnovenia mieru v Európe, založený na bezvýhradnej vojenskej podpore Ukrajiny, vôbec nevedie k skutočnému mieru, ale k ozajstnej svetovej vojne s jadrovou mocnosťou.

A to najpodstatnejšie: nikto nepožadoval od občanov súhlas, či západný kapitalizmus môže si dovoliť opätovne pripraviť a začať realizovať vojenské ťaženie na východ s využitím Ukrajiny proti Ruskej federácií. Nikto z politikov Západu nepožadoval od občanov vysloviť názor, či je to v súlade s medzinárodným právom a vôbec s ľudskosťou, aby sa Západ iniciatívne zamiešal do vnútorných záležitosti Ukrajiny a aby bez súhlasu občanov sa rozhodol pokúsiť o rozbitie a zničenie Ruskej federácie. Ak o takýchto záležitostiach nesmú vopred vedieť občania členských štátov EÚ a v žiadnom prípade nesmú o ničom zásadnom rozhodovať, potom je celkom jasné, že o všetkom rozhodujú iba tí, čo majú veľké bohatstvo a moc, čo majú svojich prisluhovačov, o podporu ktorých sa môžu oprieť. Takže minoritná trieda kapitalistov na Západe si môže robiť čo len chce. A už dávno si želá ziskať do svojich pazúrov tú najväčšiu korisť na svete – Ruskú federáciu a jej celé územie. Lenže tejto triede aj s jej  prisluhovačmi nejde iba o Ruskú federáciu.

Definitívne sa potrebuje dostať ešte k väčšej koristi a ovládnuť ju na veky vekov. Touto korisťou sme totiž my, v prvom rade občania štátov západného kapitalizmu pod vedením USA a EÚ, a v druhom rade všetká ostatná populácia na našej planéte. Od začiaku roka 2020 bola totiž spustená k realizácií globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov “pandémiou” koronavírusu. Táto politika mala za úlohu až do tohto roku zrealizovať v celom svete simulačné cvičenia, zamerané k vytvoreniu podmienok pre organizovanie zdravotnej diktatúry pod priamym vedením WHO,  farmaceutického Kartelu, EÚ a všetkých prisluhovačov, pôsobiacich  v štruktúrach vládnej moci každého národného štátu. A nastolenie zdravotnej diktatúry bude jedným z nástrojov totálneho ovládnutia obyvateľstva členských štátov WHO. V zákulisí minoritnej triedy kapitalistov, Európskej únie a národných vlád sa k takémuto ovládaniu pripravujú všetky potrebné  ďalšie nástroje. Ozaj, kedy sa naši volení predstavitelia a predstavitelia politických strán o tejto zorganizovanej “pandemickej vojne” proti obyvateľstvu nášho štátu chcú s námi, občanmi SR, baviť, rozprávať sa a žiadať si náš súhlas, či chceme pokračovať v ohlasovaných pandémiach a vôbec, na základe akého rozhodnutia si EÚ dovoľuje byť akýmsi členským štátom WHO a riešiť zdravotnú politiku podľa svojich predstáv ? Ozaj by takýto postup EÚ a našej vládnej moci mal byť celkom potrebným záujmom občanov SR ?

Ak to zhrniem, tak o globálnom boji proti nevideteľnému vírusu, rovnako ako o otázkach vojny a mieru, sa od občanov nežiadal a ani nežiada žiadny súhlas, aj keď napríklad všetci naši vládni predstavitelia skladajú sľub, že budú plniť si povinnosti v záujme občanov a budú verní Slovenskej republike. Pokiaľ ide o funkciu prezidenta SR, tak v tomto prípade sľub určuje, že svoje povinnosti si prezident SR bude vykonávať v záujme občanov, bude dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín. A všetci sú povinní sľubovať vernosť Slovenskej republike ! Je potrebné zdôrazniť, že sľub, ktorý podľa ústavy majú skladať poslanci NR SR, členovia vládneho kabinetu či prezident SR, to nie je žiadna formalita. Robiť politiku v záujme občanov neznamená, že k tomu postačuje “veštecká guľa” pre každého predstaviteľa vládnej moci, ktorý si všetko vycuca z vlastnej hlavy a svojho presvedčenia či záujmov.

Je treba, aby vládná moc organizovala cez určitý, demokratickým spôsobom zorganizovaný optimálny systém rozhodovania, aké sú záujmy občanov a čo je potrebné s nimi prerokovať a schváliť. V otázkach vojny a mieru sme všetci dostatočne kompetentní, rovnako ako v otázke, či nás má náš bežný systém zdravotnej starostlivosti liečiť v rámci personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením alebo nás má “liečiť” vládna moc podľa inštrukcií  WHO a EÚ podľa globálnej “zásady jedná veľkosť pre všetkých”. Rovnako sme ako občania kompetentní aj vo všetkých tých otázkach, do akej miery sa máme či môžeme podriadiť záujmom globálneho kapitálu, rôznym nadnárodným štruktúram, vojensko-piemyslnému komplexu Západu a NATO, famaceutickému Kartelu, bruselským mandarínom.

Pochybujem, že my, občania SR, by sme mali oslavovať a podporovať Zelenského a jeho režim, keď doslova v rozpore so svojim inauguračným prejavom namiesto ukončenia vojny v čase bez ruských ozbrojených síl, robil všetko potrebné, aby vyhovel Američanom, NATO a EÚ dostať sa do vojenského stretu s RF. Žiadna česť, svedomie a sľuby o nastolení mieru na Ukrajine u neho nezohrali žiadnu úlohu a v tom je zajedno s politickými predstaviteľmi Západu. Pochybujem, že  my, občania SR, by sme sa mali od predstaviteľov západného kapitalizmu učiť nenávidieť RF, či ruskú civilizáciu a podporovať takú politiku Západu, ktorá vedie k neskrývaným potrebám  ju definitívne  zničiť.

Chceme so všetkými štátmi na planéte žiť v mieri a na našej spoločnej a jedinej planéte musí mať svoje pevné miesto aj Ruská federácia, s ktorou by mali predstavitelia vládnej moci v SR, vzhľadom na skutočné záujmy občanov, žiť v určitom priateľskom porozumení, vzájomne výhodnej všestránnej spolupráci a v družbe rôznych záujmových spoločenských  kolektívov. Ako občan SR viem práve na základe svojho ducha, svojho rozumu, svojej sociálnej lásky k iným ľuďom a národom, že predstavitelia RF sa cítia “demokratickým” Západom na čele s USA, NATO a EÚ ohrození na svojej bezpečnosti, že pre západný kapitalizmus RF predstavuje korisť a že samotná Ukrajina bola za osem rokov pripravená k tomu, aby bola obetovaná do boja proti koristi a za záujmy unipolárneho sveta na čele s USA. K tomu, aby som myslel a mal ako mierumilovný človek svoje názory, nepotrebujem k svojim duchovným a duševným schopnosťam disponovať žiadnou ruskou propagandou.  Ak sa politickí predstavitelia “demokratického” Západu pred verejnosťou predvádzajú v tom, s akou láskou a porozumením sa starajú o napadnutú Ukrajinu či o podporu demokracie vo svete, ktorou ani sami nedisponujú, potom už mali dávnejšie poľaviť od extrémnej konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou. Lenže to zatiaľ vôbec neplánujú urobiť, len sa vzájomne uisťujú o nehýnucej jednote všestranne pomáhať Ukrajine, v skutočnosti sebe ako Západu vo vojne s Ruskou federáciou.

My, občania členských štátov EÚ, si naozaj máme myslieť, že s vojenským ťažením Západu na východ, s využitím Ukrajiny proti Ruskej federácií a v záujme zničenia Ruskej federácie, sme plne stotožnení a máme takúto zvrhlú, extrémistickú a imperialistickú politiku svojich politických predstaviteľov podporovať ?  Američania spoločne s NATO vojenský ovládli veľkú časť Európy, ale hrozbou pre Európanov je podľa západnej propagandy Ruská federácia. Práve v júni tohto roku  sa na Bratislavskom hrade uskutočnil samit Bukureštskej deviatky s medicínskou strátkou B9. Ozaj, koľkí z predstaviteľov Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulhárska, Litvy, Lotišska a Estónska  majú mandát od občanov k tomu, aby v rámci východného krídla NATO neustále posilňovali svoju jednotu vyhláseniami o neskonalej vojenskej podpore Ukrajine, v skutočnosti kyjevskej diktatúre a o neskonalej podpore štátnej administratíve USA ? Je možné veriť tomu, že najlepším spôsobom pre obnovenie mieru v Európe je zabezpečiť intenzívnu všestrannú podporu Ukrajine vo vojne ? Ako môžu predstavitelia Západu, rovnako ako predstavitelia východného krídla NATO takýmto spôsobom konať, keď v skutočnosti svojou politikou pod starostlivým vedením USA, NATO a EÚ Ukrajinu za priamej pomoci svojho regenta – kyjevskej diktatúry na čele s prezidentom – doslova dotlačili do vojenského stretu s RF ? 

Naša vládna moc je povinná v otázkach vojny a mieru sa so svojimi občanmi vážne radiť a žiadať ich účasť na rozhodovaní. My, občania SR, máme záse právo k otázkam vojny a mieru, či rovnako k otázkam “covidovej” politiky nielen slobodne sa vyjadriť bez toho, aby nás pod vedením prezidentky SR označovali za neschopných či extrémistov, ktorí podliehajú nejakej ruskej propagande, ktorou sa nikto z nás ani nezaoberá. My, občania SR, máme mať právo na naplnenie svojich určitých politických potrieb, ktoré v prípade otázok vojny a mieru či v otázkach globálnej politiky boja proti “pandémii” koronavírusu, majú podliehať aj nášmu spolurozhodovaniu.

Aj teraz sa ukazuje, že ak by v kapitalizme vládna skutočná demokracia, tak tie rôzne vyhlásenia predstaviteľov vládnej moci aj na čele s prezidentkou SR, ktoré sú súčasťou konfrontačnej politiky Západu proti Ruskej federácií, by jednoducho si nemohli dovoliť. V systéme polyarchie je možné v rámci tzv. demokratických volieb navoliť pomerne veľa prisluhovačov záujmov globálneho kapitálu a v záujme ochrany a zachovania unipolárnej pozícíe USA vo svete. Ak vychádzame z tohto kontextu, tak multipolarita predstavuje taký spôsob spolupráce a riadenia v globálnom svete, ktorý rešpektuje zvrchovanosť národných štátov.  A to je aj pozícia a záujem občanov slovenského národa. A brániť zvrchovanosť národného štátu pred zvrhlou politikou západných štruktúr, ktoré národné štáty nepotrebujú, je spoločnou povinnosťou občanov všetkých členských štátov EÚ. 

Ak ako občania nie sme dôležití pre politických predstaviteľov “demokratického” Západu, vrátane našich predstaviteľov vládnej moci, potom  sa nemôžeme spoliehať na to, či naše určité politické potreby sa podarí presadiť politickým stranám, ktoré sa budú uchádzať o dôveru vo voľbách do NR SR. Najskôr sa nič nepodarí. Naša dôvera sa preto má zakladať na posilnení dôvery v naše vlastné schopnosti, možnosti a na náš zásadný vplyv na politiku vo verejnom záujme. Myslím si, že ako občania – voliči, potrebujeme v tomto roku urobiť dva zásadné kroky vpred. Prvý z nich, ten najdôležitejší, súvisí so zmenou správania sa občanov k obdobiu pred voľbami a v čase kampane pred voľbami. Znamená to, že už čo najskôr sa potrebujeme zjednotiť tak, ako to navrhujem v tomto svojom článku nižšie.

Článok, ktorý uvádzam nižšie, som napísal a uverejnil ešte za úradovania prezidenta SR Andreja Kisku. Znamená to, že to bolo v čase, keď na Ukrajine prebiehal vnútroštátny vojenský konflikt spojený s humanitárnou krízou. Už vtedy som písal, že my, občania Slovenskej republiky, máme povinnosť bojovať za mier na Ukrajine a v Európe a tomu je možné si nájsť aj určitú organizačnú formu, ako sa zjednotiť. To, čo je pre nás najdôležitejšie, je prestať bezhlavo dôverovať predstaviteľom politických strán a predstaviteľom vládnej moci, pretože nás dovedú do nepredstaviteľných problémov. Táto cesta do nepredstaviteľných problémov sa ešte vôbec neskončila, ale vedie ďalej do temna, pretože vojenský konflikt „demokratického“ Západu, v oficiálnom zastúpení kyjevskou diktatúrou a ukrajinským národom, pokračuje   vstupom ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny od februára 2022.

Podstata vojenského konfliktu medzi Ukrajinou ( Západom ) a Ruskou federáciou vôbec nesúvisí s tým, že zo strany Ruskej federácie išlo o vstup na územie cudzieho štátu – a teda v poňatí západnej propagandy o anexiu, ale v tom, že pre „demokratický“ Západ Ukrajina slúži ako veľmi dôležitý nástroj k zničeniu Ruskej federácie. Ukrajina plní v tomto storoči úlohu, ktorú v prvej polovici dvadsiateho storočia pre potreby predstaviteľov západného kapitalizmu plnilo fašistické Nemecko na čele s Adolfom Hitlerom. Pokus o dobytie Ruskej federácie sa začal vo februári 2014 štátnym prevratom a nastolením kyjevskej diktatúry, ktorá sa pre „demokratický“ Západ na čele s USA stala zárukou toho, že cez založenie vnútroštátnej vojny spojenej s humanitárnou krízou proti časti vlastného obyvateľstva na východe Ukrajiny a cez militarizáciu Ukrajiny a východného krídla Európy, cez aktivity vojenského zoskupenia NATO a za pomoci EÚ podarí donútiť predstaviteľov RF vstúpiť do vojenského konfliktu. Ako priznal aj generálny tajomník NATO, vojna sa skutočne začala v roku 2014.

Svojim článkom, ktorý je celý uvedený v pôvodnom znení, som jasne naznačil, že občania SR majú možnosť úspešne sa postaviť za zachovanie mieru na Ukrajine a v Európe a že môžu prinútiť predstaviteľov vládnej moci, aby prestali podporovať západných partnerov v ich snahe zahájiť chystanú vojnu s Ruskou federáciou. Našou povinnosťou, ako občanov SR, bolo nájsť spôsob, ako bude možné počuť náš hlas, aby predstavitelia vládnej moci nepodporovali chystanú vojnu s RF. Ako najefektívnejší spôsob, ako sa dať počuť k ušiam predstaviteľov vládnej moci, sa mi pred niekoľkými rokmi javilo využiť územia miest a obcí – komunálnu sféru na čele s komunálnymi politikmi –  pretože v rámci územnej samosprávy je vybudovaná primeraná štruktúra pre aktívnu demokraciu občanov. Aj dnes si myslím, že ešte v tomto roku sa môžeme ako občania cez štruktúry pre aktívnu demokraciu v rámci komunálnej sféry zásadným spôsobom vyjadriť ku konfrontačnej politike”demokratického” Západu s RF.

Dnes môžem konštatovať, že nikto z nás, z radov občanov, ktorí máme k dispozícií svojich volených predstaviteľov aj na komunálnej úrovni, či dokonca na úrovni vyšších územných celkov, nenastolil a nežiadal riešiť otázku, ako zabrániť chystanej vojne s Ruskom. Na konkrétnom správaní sa obyvateľstva národného štátu je možné aj v dnešných časoch pochopiť, ako ľahko môžu vojnoví štváči, ktorí sa na Západe grupujú predovšetkým z radov minoritnej triedy kapitalistov a ich prisluhovačov, presadiť svoje triedne záujmy, dnes záujmy globálneho kapitálu, a uvrhnúť celý kontinent či svet do vojnového požiaru. Stále žijeme v presvedčení, akoby na Ukrajine o nič nešlo. Lenže samotným Spojeným štátom, ktoré sú v rukách triedy kapitalistov, ide o veľmi veľa a k tomu potrebujú proti Ruskej federácií použiť celú EÚ aj s jej členskými štátmi, aby všetci jednotne postupovali v šľapajách fašistického Nemecka za definitívne víťazstvo nad Ruskou federáciou. To je aj dôvod k tomu, prečo je možné úsilie v Európe pod vedením EÚ k vojenskému ťaženiu na východ a proti Ruskej federácií, označiť pojmom “európsky fašizmus”, ktorý predstavuje sofistikovanejší a aj dôraznejší spôsob ťaženia na Ukrajinu a Ruskú federáciu, rovnako ako ťaženia EÚ proti občanom členských štátov svojou propagandistickou mašinériou, ktorá môže konkurovať niekedajšej nemeckej propagande pod vedením J. Goebbelsa. 

Ako obyčajní mierumilovní ľudia sme stále presvedčení, že nás sa vojna na Ukrajine netýka a keď, tak iba tak, aby sme neposielali zbrane Ukrajine. V tejto úprimnej požiadavke sa skrýva racionálne jadro, ale nerieši to skutočný problém a tým je definitívne ukončenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Táto konfrontačná politika je však výrazom toho, že Európa v postavení Európskej únie úplne podľahla politickej, ideologickej, finančnej a vojenskej kontrole USA a v priamom spojení s ideológiou NATO sa vytvoril vojensko-politický koncept známy ako euroatlanticizmus. K tomuto konceptu  sa hlási každá vládna moc, ktorá vzíde z volieb do NR SR , čím sa vlastne deklaruje, že Slovenská republika sa slobodne podriaďuje americkej hegemónií v Európe. Je azda v záujme občanov SR, aby boli v podriadenom postavení k USA a aby sme všetci pracovali v prospech ich záujmov ? Nemáme žiadne páky na vojny chtivých predstaviteľov Západu, ale musíme nájsť páky k tomu, aby pod tlakom občanov SR predstavitelia vládnej moci boli donútení okamžite vyhlásiť ukončenie vojenskej podpory Ukajine a následne aj odstúpenie od konfrontačnej politiky pod vedením USA, NATO a EÚ vo vzťahu k Ruskej federácií, čo v konečnom dôsledku znamená vzdať sa politiky rešpektovania a podpory princípu euroatlanticizmu.  Je to možné dokázať ?

Zo strany „demokratického“ Západu sa neustále prezentuje len jednosmerná cesta: do víťazného konca nad Ruskou federáciou, inej cesty niet ! Práve takáto politika, spojená s vojenskou podporou kyjevskej diktatúry,  nás ženie do nepredstaviteľných problémov, pretože vedie Európu a jej členské štáty iba do vojenského konfliktu s Ruskou federáciou. Tým, že vojenskou podporou podporujeme Ukrajinu, tak to nie je v mene jej oslobodenia sa a k nastoleniu trvalého mieru. Vojenská podpora Ukrajine slúži Ukrajine k tomu, aby bojovala do posledného dýchu, čím pomôže oživiť americkú ekonomiku tým, že silno pomôže roztočiť k životu a k úspechom vojensko-priemyselný komplex. Takúto taktiku či fintu použili Američania aj v rámci druhej svetovej vojny, pretože sa im podarilo zachrániť pred veľkou hospodárskou krízou. 

Naši predstavitelia vládnej moci sa akosi nedokážu poučiť z minulosti: slovenskému štátu nepomohlo spojenectvo dohodnuté „ochrannou zmluvou“ fašistického Nemecka a nakoniec nás musela oslobodiť Sovietska armáda. Nedávno nastúpila nová vládna garnitúra, korá dostala pomenovanie, že je vládou “úradníckou”. A najdôležitejší politický krok už stihla z pozície svojej “odbornosti” už urobiť: vláda Slovenskej republiky už jasne deklarovala svoju neochvejnú vernosť a podporu konfrontačnej politike “demokratického” Západu proti Ruskej federácií. Znamená to, že pokiaľ si občania SR zvolia nových svojich zástupcov, USA, NATO a EÚ dostali jasné záruky, že politickí predstavitelia budú postupovať podľa svojich “odborných” predstáv a záujmov, pričom, ako zvyčajne, sa na skutočné záujmy občanov a slovenského národa nebude prihliadať.

Nemôžeme si nahovárať, že v ďalších mesiacoch bude možné dosiahnúť nejaké mierové urovnanie medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Dôvod je celkom jednoduchý: Západu v skutočnosti  o Ukrajinu v tomto prípade vôbec nejde, rovnako ako mierové rokovania bez úšasti USA,NATO a EÚ sú úplne zbytočné. Ide o to, že mierové urovnanie a dosiahnutie mieru na Ukrajine a jeho udržanie aj v samotnej Európe je možné len za jedného jediného predpokladu a to, že “demokratický” Západ na čele s USA, NATO a EÚ spoločne odstupia od konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou a nechajú Ukrajinu na pokoji. V jednoduchej reči to znamená, že kyjevská diktatúra padne, že “demokratický” Západ na čele s USA ukončí svoju Koloniálnu správu nad nelegitimnou štátnou mocou – kyjevskou diktatúrou a nad ukrajinským územím a ukrajinským národom a USA spoločne s NATO budú akceptovať návrhy zmlúv, ktoré boli obidvom stranám predložené na rokovanie ešte v roku 2021. Je možné očakávať, že sa stane takýto zázrak ? Ak zoberieme do úvahy, o čom bola konferencia Globsec 2023 Bratislava Forum, tak musíme byť úplne pesimisickí naladení a musíme sa ako občania snažiť definitívne pochopiť, že bez obrovského nátlaku na predstaviteľov vládnej moci nedosiahneme žiadne zmeny v prístupoch k Ruskej fedrácií a k USA, NATO a EÚ. 

Stačí si jasne uvedomiť, o čom v svojom vystúpení na konferencií rozprával francúzsky prezident Emmanuel Macron. Bola to doslova znáška viet, ktorá patrí skôr do výbavy chorobomyseľného  človeka, ktorý pricestoval radiť našim vládnym predstaviteľom a rôznym prisluhovačom o tom, čo majú ďalej podporovať a o čo sa majú usilovať. Dovolím si uviesť niekoľko jeho perličiek a k tomu uvediem aj svoje  stručné stanovisko. Takže:

1. Rusko sa opäť snaží otriasť jednotou a bezpečnosťou Európy, tá mu to však nesmie dovoliť.

Je zrejme, že Macronovi nevadí, že v rozpore s medzinárodným právom sa “demokratický” Západ rázne zamiešal do vnútorných záležitosti Ukrajiny a v záujme potrebného nástupu proti RF  zohral rozhodujúcu úlohu pri zorganizovaní štátneho prevratu a nastolení kyjevskej diktatúry s fašistickými a nacistickými praktikami. Iba zásluhou tohoto postupu mohlo byť nastolené na “štátnej úrovni” nepriateľstvo proti RF a vznik vnútroštátnej vojny proti obyvateľstvu na Donbase. Iba Spojené štáty a NATO odmietli sa zaoberať návrhmi zmlúvy a dohody o bezpečnostných zárukach pre Ruskú federáciu a tým aj pre celú Európu. Iba predstavitelia EÚ a jednotlivých členských štátov nepochopili a neuznávajú, že pre  Európu a svet organizovanie kolektívnej bezpečnosti bez RF a vyložené presadzovanie plánov na jej zničenie, predstavujú veľmi zlú a vojny chtivú politiku. Obsah západnej propagandy je orientovaný aj na Slovensku tak, aby občania si vôbec neuvedomovali, že bezpečnosť Európy a tým aj samotného obyvateľstva v skutočnosti narúša konfrontačná politika “demokratického” Západu s RF.

2. Koniec vojny na Ukrajine je podľa Macrona ďaleko a jedna vec je vraj istá – Ukrajina nebude dobytá. 

Na základe mnohých vyjadrení západných politikov nie je problém pochopiť, že Ukrajina a kyjevský režim zvlášť, sa nemajú vo vojne kde ponahľať, pretože všestranná podpora Ukrajine najmä po stránke výzbroje ukrajinskej armády bude zabezpečovaná až do jej víťazného konca. EÚ je v podpore kyjevskej diktatúry príkladom pre členské štáty, takže zbrojarský priemysel si pride na svoje. Pokiaľ ide o samotnú Ukrajinu, tak Koloniálna správa nastolená “demokratickým” Západom na čele s USA od roku 2014 pomohla Ukrajinu dostatočne rozvrátiť. Predpokladám, že zo strany RF Ukrajinu nie je potrebné dobyjať, skôr je potrebné dosiahnúť, aby kyjevská diktatúra bola donútená k bezpodmienečnej kapitulácií. Pre ukrajinský národ takéto dejinné rozhodnutie môže znamenať začiatok záchrany a nastolenia novej politiky, založenej na predpoklade, že Ukrajina bez kyjevskej diktatúry bude za pomoci RF vyňatá z plánov vojnového pochodu západného kapitalizmu na Ruskú federáciu. Ukrajinu nebude treba z pozícií RF dobyjať, len vojenskými prostriedkami donútiť kyjevskú diktatúru k bezpodmienečnej kapitulácií, ktorá dá ukrajinskému národu novú nádej na lepšiu budúcnosť. Pod Koloniálnou správou “demokratického” Západu sa ukrajinský národ od roku 2014 dočkal len nekonečného utrpenia, mnohotisícovej smrti mužov v produktívnom veku a sociálneho a ekonomického rozvratu celej spoločnosti. Prezident Macron si želá, aby to tak ostalo aj naďalej.

3. EÚ musí Kyjev uistiť, že bude naďalej stať po jeho boku, a musí ho naďalej efektívne podporovať tak, aby to viedlo k trvalému mieru. 

Toto je ďalšia fantastická predstava významného predstaviteľa Západu, že všestranná podpora kyjevskej diktatúry s prioritou vojenskej podpory môže viesť k trvalému mieru. V skutočnosti k trvalému mieru vedie iba jedna cesta – bezpodmienečná kapitulácia kyjevskej diktatúry, ktorá umožní nastoliť na veľkej väčšine územia Ukrajiny také politické pomery, aby bolo možné pripraviť a zrealizovať slobodné voľby a ustanoviť novú vládnu moc, ktorá Ukrajinu vráti k mierovému životu, k neutralite a k obnove všestrannej spolupráce s RF. Bezpodmienečná kapitulácia kyjevskej diktatúry umožní dokončiť procesy denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny, umožní ukončiť Koloniálnu správu Západu nad Ukrajinou a účasť zástupcov NATO v zložkách ozbrojených síl Ukrajiny. Iná cesta – bez dosiahnutia bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry – k trvalému mieru v tejto časi Európy a ani v samotnej Európe – nevedie, to by mal prezident Francúzska vedieť už spamäti. Trvalá podpora kyjevskej diktatúry zo strany “demokratického” Západu je plánovaná iba preto, aby bola Koloniálna správa nad Ukrajinou zachovaná, čo znamená, že NATO bude mať  v celom štátnom systému Ukrajiny svoje pevné miesto, že budú pokračovať prípravy na zrealizovanie Zelenského “mierového plánu”, čo znamená iba ďalšia vojenská konfrontácia s Ruskou federáciou.

4. Budúce mierové usporiadanie nesmie diktovať Rusko, ale Ukrajina, ktorá bola napadnutá. Mier musí rešpektovať medzinárodné právo.

Toto vyjadrenie prezidenta Macrona je o podpore “mierového plánu” podľa prezidenta Zelenského. Týmto spôsobom sa žiadne mierové usporiadanie nedosiahne. Podľa predstáv Macrona, Ruská federácia nemá právo sa k ničomu vyjadrovať a ani nesmie nič požadovať. Je mi jasné, že vo vojne mierové podmienky diktuje predovšetkým víťaz vojny. Ak RF prinúti kyjevskú diktatúru k bezpodmienečnej kapitulácií, mierové usporiadanie ostane v jej kompetencií, čo v každom prípade povedie iba k trvalému mieru, pretože musí byť dokončená denacifikácia a demilitaizácia územia. Napísané po ľudský, z politického života a z verejného života sa vymetú všetci tí a všetky tie organizačné a politické skupiny, ktoré tvorili systém kyjevskej diktatúry. Neviem si praktický predstaviť opačnú situáciu – víťazstvo Ukrajiny na spôsob, že ruské ozbrojené sily by boli nútené opustiť územie Ukrajiny. Skôr by to bolo možné na základe dosiahnutých výsledkov mierových rokovaní predstaviteľov RF s predstaviteľmi “demokratického” Západu.

V prípade  víťazstva Ukrajiny by takýto výsledok neviedol k trvalému mieru, ale k tretej svetovej vojne, pretože by došlo k definitívnemu nástupu na územie RF. Štátna administratíva USA nikdy nerešpektovala vo vzťahu k cudzím národom medzinárodné právo a z tohto dôvodu mier na Ukrajine sa mohol zachovať za celkom jasného predpokladu: “demokratický” Západ na čele s USA nemal na svojej strane žiadne medzinárodné právo miešať sa do vnútorných záležitosti štátu Ukrajina a zorganizovať v ňom štátny prevrat s nastolením kyjevskej diktatúry. Západ si vytvoril svoje vlastné právo nekompromisne zasiahnuť do života ukrajinského národa a to kvôli nie ochrane demokratického poriadku v krajine, ale kvôli rozvráteniu vzťahov Ukrajiny s RF a s nastolením podmienok, ktoré zákonite povedu k obrannej reakcií zo strany Ruskej federácie. Prezident Macron určite vie, že Ukrajina bolo aj jeho zásluhou pripravovaná tak, aby nakoniec po ôsmich rokov ruské ozbrojené sily vstúpili na jej územie.

Čo treba zvlášť zdôrazniť ? Ak predstaviteľom “demokratického” Západu záleží na tom, že mierové usporiadanie nesmie diktovať Rusko, ale Ukrajina, tak je to problematické aj pre iné obdobie, v ktorom žiadna vojna medzi RF a Ukrajinou nebola. Problém je v tom, že  mierové usporiadanie bolo potrebné realizovať v období rokov 2014 až 2021 a to celkom z jednoduchého dôvodu. Na Ukrajine zúrila kyjevskou diktatúrou zorganizovaná vnútroštátna vojna s naslednou humanitárnou krízou. Ak podľa prezidenta Macrona mier musí rešpektovať medzinárodné právo, tak “demokratický” Západ sa mohol spoločne aj za pomoci RF postarať o to, aby donútili Kyjev ukončiť vnútroštátnu vojnu na východe Ukrajiny v rámci medzinárodne dohodnutej koncepcie o ochrane obyvateľstva R2P, ktorá bola platná od roku 2005. K tomu bolo potrebné vytvoriť medzinárodné spoločenstvo, ktoré mohlo vyvinúť prislušné aktivity k tomu, aby donútilo kyjevskú diktatúru definitívne vojnu ukončiť a prijať minské dohody. Nestalo sa tak vinou Západu, nie Ruskej federácie. Ako priznala Merkelová, zámerom nebolo minské dohody dodržať.

Z uvedeného vyplýva, že Ukrajina pod vedením kyjevskej diktatúry nemôže a nevie dokázať riešiť žiadne mierové usporiadanie, pretože o to sa od štátneho prevratu v roku 2014 už z podstaty svojej moci nikdy neusilovala. V reči kyjevskej diktatúry a západných politikov mierové usporiadanie znamená iba také riešenie, ktoré umožní, aby pri moci na Ukrajine ostala iba kyjevská diktatúra, aby bola zachovaná Koloniálna správa “demokratického” Západu nad Ukrajinou, aby Ruská federácia bola zničená za každú cenu a to bez ohľadu  na možné utrpenie ukrajinského či ruského národa, bez ohľadu na možné utrpenie obyvateľstva členskýh štátov EÚ a sveta vôbec. 

5. Európske štáty ( zrejme členské štáty EÚ v prvom rade, poznámka D.H. ) by sa nemali spoliehať na ostatných, ale mali by prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť a preto musia posilniť svoje vojenské kapacity tak, aby boli schopní brániť seba i svojich susedov.

Prezident Francúzska priamo navádza predstaviteľov národných štátov v Európe, aby život a fungovanie svojich ľudských spoločnosti priamo podriadili vojenskému stavu a vojenskej organizácií , ktoré sú potrebné k ziskaniu schopnosti brániť seba ( svoj národ ) a svojich susedov ( ? ). Podľa Macrona samotné členské štáty EÚ majú teda pokračovať v šľapajách samotných inštitúcií EÚ, ktoré kyjevskú diktatúru podporujú v jej úlohe byť fašistickým Nemeckom 21. storočia. Macronova “smernica” dáva tušiť, že “demokratický” Západ na čele s USA a NATO sa nepripravuje na žiadne mierové riešenie svojich vzťahov s Ruskou federáciou. 

V skutočnosti členské štáty EÚ  nepotrebujú zavádzať na svojich územiach vojnové stavy a vojnovú výrobu. Stačí iba to, aby zástupcovia občanov – predstavitelia vládnej moci – odmietli pokračovať v konfrontačnej politike “demokratického” Západu s RF. V praxi to potom povedie k postupným praktickým krokom: najprv rázne prestať vojenský a finančne podporovať kyjevskú diktatúru a to bez ohľadu na záujmy Spojených štátov,  potom riešiť úpravu svojho členstva v NATO a v EÚ a potom niektoré ďalšie dôležité aktvity. Predstavitelia národných štátov majú si dať za úlohu doslova odstúpiť od falošnej jednoty Európy, založenej na podpore európskeho fašizmu vrátane kyjevskej diktatúry. Keďže skutočná bezpečnosť Európy sa má zakladať na kolektívnej bezpečnosti národných štátov vrátane Ruskej federácie, tak nie je to Ruská federácia, ktorá podľa Macrona rozbíja bezpečnosť a jednotu Európy.

Tie subjekty, ktoré vedome  ohrozujú Európu a teda mier v Európe a životy jej obyvateľov, je potrebné označiť pravými nazvami. V prvom rade sú to Spojené štáty americké, ktoré už roky požadujú, že Európania sa musia pripravovať na vojnu ( s kým ? ), ktorú v týchto rokoch vyvolali na území Ukrajiny. V druhom rade je to samotné vojenské zoskupenie NATO, ktoré je v rukách štátnej administratívy USA a ktoré militarizovalo územie strednej a východnej Európy. V treťom rade je to samotná Európska únia, ktorá aj v prípade Ukrajiny dosvedčuje, že bola založená na nacistických koreňoch a teda na plnej podpore obnovenia nacistikých cieľov z minulého storočia. Jednota založená na praktikách týchto troch subjektoch globálnej moci predstavuje pre obyvateľstvo Európy a teda aj sveta veľké nebezpečenstvom. Táto jednota prispela k oživeniu “európskeho fašizmu”, ktorý iba organizuje zbrojenie pre potreby pokračovania vojny na Ukrajine. Možno práve z tohto skutočného dôvodu Macron vyslovil myšlienku, že je rád, že súčasná americká administratíva je na strane EÚ. Znamená to, že samotný “európsky fašizmus” je pre záujmy USA veľmi dôležitý, pretože nakoniec sa len predsa podarilo ho pod vedením EÚ do života inštalovať a udržiavať v požadovanej jednote.

Západnému kapitalizmu sa pod vedením USA podarilo  pripraviť a začať realizovať – po fašistickom Nemecku v minulom storočí – vojenské ťaženie na východ proti Ruskej federácií, pričom na ceste  tohoto ťaženia si pre svoje potreby a záujmy prisvojil právo určiť ukrajinskému národu taký osud, ktorý v prospech postupných cieľov a konečného cieľa Západu  pomôže významne rozrušiť dva bratské národy a poštve ich proti sebe. Na takúto “mucholapku” západneho kapitalizmu sa Ruská federácia musela chytiť, pretože v jej prípade už bolo jasné, že je potrebné, aby sa  začala brániť za svoju národnú suverenitu, za bezpečnosť svojej civilizácie, slovom – za svoju existenciu, rovnako ako aj za potrebu zachrániť ruskojazyčné obyvateľstvo na území Ukrajiny, ktoré kyjevský režim odsúdil k skutočnej likvidácií – genocide. K tomu všetkému sa pridružila historická skúsenosť z obdobia druhej svetovej vojny, založená na pochopení, že nie je možné pasívne čakať na vstup ukrajinských a žoldnierskych vojsk na územie RF.

Politickí predstavitelia západného kapitalizmu si svoje vojenské ťaženie na východ proti Ruskej federácií zdôvodňujú na prvý pohľad celkom zaujímavým spôsobom: museli sa spoločne postaviť proti vraj nezákonnej, neodôvodnenej a nevyprovokovanej agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine ! V rámci propagandy a úsilia predstaviteľov vládnej moci v každom členskom štáte EÚ, robia všetko pre to, aby my, občania Slovenskej republiky, podobne ako občania všade inde, verili tomuto zavádzajúemu prehláseniu, ktoré nedávno vydali šéfovia G7. Môžem konštatovať, že vyššie uvedené stanoviska prezidenta Macrona, ktoré predniesol na konferencií Globsec 2023 Bratislava Forum, sú v konečnom dôsledku len o potrebe, aby Slovenská republika, podobne ako všetky ďalšie členské štáty cez svojich predstaviteľov vládnej moci bezvýhradne podporovala aj naďalej vojenské ťaženie západného kapitalizmu na východ proti Ruskej federácií. Nehynúca podpora kyjevskej diktatúra je zrejme, aspoň zatiaľ, založená na tom, že ukrajinský národ s pestrou paletou vojenských síl pod priamym vedením vojenského personálu NATO dokáže poraziť ruské ozbrojené sily a to aspoň tak, aby boli vytlačené – odídené na svoje vlastné územie. Takéto poslanie organizácie Globsec je úplne v rozpore so záujmami slovenského národa, ale má plnú podporu našej ustanovenej vládnej moci aj na čele s prezidentkou SR.

Pri mojom zamyslení sa nad postojmi prezidenta Macrona som si uvedomil, prečo bola sformovaná početná skupina dobrovoľných podporovateľov západného kapitalizmu – podporovateľov vojenského ťaženia na východ proti Ruskej federácií, ktorá sa ponáhľala do Bruselu prosiť o pomoc proti opozícií či vôbec o poskytnutie pomoci, ako lepšie presvedčiť slovenský národ, že je potrebné byť na strane tých, čo začali vojenské ťaženie “demokratického” Západu na východ proti Ruskej federácií, ktoré sa propagandistický berie ako poskytovanie všestrannej podpory Ukrajine v jej ťažkom boji proti inváznym jednotkam RF. Jednoducho ide o to, že predstavitelia štátu a niektorých mimovládnych organizácií sú vystrašení z toho, že politická strana SMER-SD v prípade svojej účasti vo vláde SR nebude podporovať poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu. Už dnes, dňa7.6.2023, zaznela verejná výzva predstavieľov liberálov – strany SaS -, že strana SMER-SD  nesmie vo voľbách zvíťaziť, pretože je pre SR veľkou hrozbou ! Takýto provokatívny príkaz je v prvom rade oznamom a príkazom pre občanov – voličov, ktorí si majú uvedomiť, že musia byť vo voľbách disciplinovaní a riadiť sa príkazmi predstaviteľov vyvolenej ideológie.

Podľa vyslanej delegácie existuje hrozba, že SR vystúpi z NATO a EÚ a preto je potrebné nejakým spôsobom proti opozícií či vôbec v rámci kampane pred voľbami zasiahnuť.  Predpokladám, že má platiť, že samotné ukončenia členstva národného štátu z NATO, respektíve z EÚ, je výsostným právom nás, občanov SR a preto nemôže ísť o hrozbu, ale o rozhodnutie, ktoré sa má zakladať na hlasoch občanov. Zásah z úrovne NATO a EÚ by mal viesť k tomu, aby voľby, v širších súvislostiach, nevyhrali také politické strany a ich kandidáti, ktorí by mohli začať pracovať na zastavení vojenskej pomoci Ukrajine a na riešení ďalších úloh, týkajúcich sa ukončenia konfrontačnej politiky “demokratického” Západu s RF. A ukončenie takejto politiky podľa skúsenosti získaných od roku 2014 by malo súvisieť aj s otázkami, v akom zmysle môže Slovenská republika fungovať v rámci svojho členstva v NATO či v EÚ. 

Táto aktivita podporovateľov vojenského ťaženia západného kapitalizmu na východ proti Ruskej federácií, ktorí sa kvôli hrozbam z možnosti začať búrať takúto skutočne imperialistickú politiku, rozhodli navštíviť Brusel, je poučná aj pre občanov – voličov SR. Pre občanov – voličov to je skúsenosť a zároveň príležitosť pochopiť, o čom budú voľby do NR SR na jeseň 2023. Slovenská delegácia, ktorá odcestovala do Bruselu, totiž svojim konaním možno nechtiac odhalila, ako sa majú na voľby do NR SR pripraviť občania – voliči. Samotná príprava spočíva iba v pochopení toho, ako z ich strany stanoviť – určiť hlavnú prioritu volieb. Strana občanov SR za hlavnú prioritu súvisiacu s voľbami do NR SR má pokladať voľbu takej politickej strany, ktorá sa verejne v čase kampane pred voľbami do NR SR občanom zaviaže, že v prípade svojho zvolenia bude za prvú prioritu programového vyhlásenia vlády SR pokladať okamžité zastavenie vojenskej pomoci kyjevskému režimu a zároveň pripraví na prerokovanie a schválenie dokument o tom, aké opatrenia budú prijaté na vládnej a zákonodárnej úrovni v otázke ukončenia konfrontačnej politiky”demokratického” Západu s Ruskou federáciou.

Občania – voliči by mali v prvom rade voliť iba také politické strany a podporovať iba tých jej kandidátov, ktorí sa zaviažu k prvému oficiálnemu aktu novej vládnej moci s týmto prehlásením: Slovenská republika sa nebude ďalej podieľať na podpore všetkých opatrení na úrovni NATO a EÚ, ktoré vedú k podpore a organizovaniu vojenského ťaženia na východ proti Ruskej federácií. Samozrejme, budú potrebné aj ďalšie dôležité témy a priority, ktoré sú potrebné k realizácií v rámci záujmov občanov a zabezpečenia štátnej suverenity. Občania – voliči cez svoje rôzne organizačné zložky a iniciatívy jednotlivcov by mali rozhodne zmeniť svoje správanie v prístupe k voľbám. Ak doteraz vždy čakali iba na programy politických strán a sľúby ich predstaviteľov, tak teraz sa už žiada veľmi dôležitá zmena v ich – našom – správaní sa k politickým stranám, ktoré budú kandidovať. Aká zmena v správaní sa voličov je potrebná ?

Ako občania máme urobiť tzv. “koperníkovský obrat.” Nebudeme čakať na programy politických strán, ale na potrebe zjednotiť sa z vlastnej iniciatívy na určitej  Platforme občanov SR, ktorá bude od politických strán požadovať riešenie najdôležitejších problémov v spoločnosti, do ktorých je zaťahované aj obyvateľstvo SR z úrovne rôznych nadnárodných a globálnych štruktúr, ktoré si vyhradzujú právo vládnuť nad národnými riadiacimi procesmi. Práve odmietnutie podpory západnému kapitalizmu v jeho vojenskom ťažení na východ proti Ruskej federácií bude jednou z najdôležitejších požiadavok vo vzťahu k politickým stranám, predložených zo strany  Platformy občanov SR. “Koperníkovský obrat” zo strany občanov ukáže celej verejnosti, ako je to v skutočnosti s predstavami predstaviteľov politických strán, ktoré sa budú môcť vyjadriť k základnému programu Platformy občanov SR celkom jasne: v ktorých bodoch sú ochotní návrhy z programu zahrnúť do svojho programu a presadzovať ich realizáciu a ktoré návrhy nebudú akceptovať. 

To, čo navrhujem, aby občania vo voľbách do NR SR sa správali iným spôsobom, ako doteraz, predstavuje najjednoduchší spôsob boja za mier na Ukrajine a v Európe či vo svete vôbec. Dôvod je tiež veľmi jednoduchý. To, čo môžeme zmeniť ako šmahom čarovného prútika, súvisí práve s voľbami do NR SR a teda s tým, že občania v každom členskom štáte EÚ a NATO potrebujú zásadným spôsobom vymeniť na postoch vládnej moci svojich politických zástupcov. Z tohto dôvodu musia vopred, už v kampani pred voľbami vedieť, ktorá politická strana prijala verejný prísľub, že podľa návrhov Platformy občanov SR bude postupovať v svojich politických konaniach. Verejný prísľub je veľký morálny záväzok, pretože ten sa objavuje v každom predpísanom ústavnom sľube, na základe ktorého  predstavitelia vládnej moci môžu vykonávať svoje ústavné a zákonné povinnosti.

Pokiaľ ide o spracovanie Platformy občanov SR ako volebných požiadavok – programu – zo strany občanov, môže sa to udiať pomerne rýchlo. Stačí jedno či dvojdňové stretnutie predstaviteľov rôznych občianskych iniciatív a národné orientovaných síl, napríklad pod vedením Národného obrodenia, respektíve Vlasteneckého frontu a základný program Občianskej platformy môže byť v stručnej a jasnej forme spracovaný, schválený a pripravený ako propagačný materiál na rozposlanie do všetkých kútov SR. A pod vedením organizátorov Platformy občanov SR bude potrebné presadiť ich účasť vo verejnoprávnej RTVS a propagáciu samotného programu ako dôležitej súčasti kampane pred voľbami do NR SR zo strany občanov.

Prečo potrebujeme čo najskôr ukončiť účasť Slovenskej republiky v podpore vojenského ťaženia západného kapitalizmu na východ proti Ruskej federácií ? Aby sme sa usilovali o nastolenie skutočného mieru na Ukrajine, aby sme vyňali SR a jej obyvateľstvo spod hrozby, ktorá sa stane reálnou, ak sa vojnové ťaženie proti Ruskej federácií bude ďalej nekontrolovateľne rozrástať a tiež preto, že môžeme ukázať ostatným občanom v členských štátoch EÚ, že je v silách občanov voličov vymeniť všetkých svojich politických zástupcov, ktorí podporujú vojnu na východe Európy a jej rozšírenie na územie RF. Skupina vojny chtivej 21 – ky zo SR sa postojom politickej strany SMER-SD celkom jsne vystrašila. Zastavenie vojenskej podpory kyjevskému režimu, v skutočnosti nie ukrajinskému národu, z úrovne SR a následne aj z úrovne ďalších členských štátov by zákonite viedlo k tomu, že RF sa veľmi rýchlo dokáže vysporiadať s kyjevským režimom. A čo najskorší koniec takéhoto skorumpovanémo a diktátorského režimu môže byť pre ukrajinský národ novým začiatkom slobodného a mierového života. Prečo ? Pretože bude potlačené neustále huckanie určitých extrémných nacionalistov a pohrobkov fašizmu a nacizmu do neustálej vojenskej konfrontácie s RF, bude zmarený plán na obnovu Ukrajiny podľa USA, NATO a EÚ vrátane vojenského priemyslu a pozastavený rozvrat ekonomiky na západný kapitalistický spôsob.

Ak padne kyjevský režim, ukrajinský národ má nádej na lepšiu budúcnosť a nie iba to. Padom kyjevského režimu, ktorý by mal byť založený na jeho bezpodmienečnej kapitulácií, sa totiž podstatným spôsobom obmedzí úsilie západného kapitalizmu pokračovať vo vojenskom ťažení ďalej na východ v smere na Ruskú federáciu. Samotné Spojené štáty, NATO a EÚ, ktoré sú v područí amerického kapitálu, potrebujú iba zbrojiť a potrebujú, aby “európsky fašizmus” celkom reálne cez neochvejnú vojenskú podporu vlád národných štátov kyjevskej diktatúre, vojenské ťaženie na RF iba posilňoval. Úloha  pridelená už v roku 2014 kyjevskému režimu a samotnej Ukrajine – byť silným nástrojom vojenského ťaženia proti RF – musí ostať zachovaná a na tom našim doterajším predstaviteľom aj na čele s prezidentkou SR záleží. Ak padne kyjevský režim, ktorý je udržiavaný len zásluhou všetrannej podpory “demokratického” Západu, obyvateľstvo Ukrajiny a Európy môže byť vyňaté spod vojnových hrozieb. A to je aj záujmom občanov SR.

Občania SR ako aj Európy si tak musia celkom jasne uvedomiť, že potrebujú chrániť svoje životy pred vojnovými štváčmi, ktorí basnia, že v mene slobody ukrajinského národa musia chrániť Ukrajinu a pomôcť jej v spoločnej vojne zviťaziť nad RF, aby potom mohli v mene svojich skutočných záujmov organizovať ďalší nástup za zničenie RF ! Chrániť svoje životy môžeme veľmi aktívne začať tým spôsobom, že vo voľbách dáme svoje hlasy iba politickým stranám, ktoré dajú verejný prísľub, že hneď po voľbách ukončia poskytovanie vojenskej pomoci kyjevskému režimu a nebudú podporovať vojenské ťaženie na východ proti Ruskej federáciíí !!! Občania SR svojou účasťou vo voľbách do NR SR a zmenou svojho správania sa v duchu, že volia iba tie politické strany, ktoré odmietnú vojenskú podporu kyjevskému režimu, prispejú k tomu, že v plánoch západného kapitalizmu, spojeného s vojenským ťažením na východ proti RF, vznikne malá trhlina, ktorá sa môže rozšíriť po celej “skále” “európskeho fašizmu” a rozdrviť ju na prach. Takže naša “21-ka” musela cestovať do Bruselu, pretože voľby do NR SR sa blížia a je treba niečo zásadného podniknúť či proti časti opozície alebo aj proti občanom – voličom, ktorí sa už odkazu, dnes 7.6.2023, od SaS dočkali, ktorú politickú stranu nesmú voliť, aby zvíťazila.

Najlepšou reakciou  občanov SR na iniciatívu našej “21-ky” a na konfrontačnú politiku “demokratického” Západu s Ruskou federáciou bude čo najskôr predložiť všetkým kandidujúcim politickým stranám a hnutiam  na verejné posúdenie dokument Platforma občanov SR, ktorý bude obsahovať priority a úlohy, ktorým by mali kandidujúce strany venovať pozornosť, zahrnúť si ich do svojich volebných programov a dať verejný prísľub k ich presadzovaniu na vládnej a zákonodárnej úrovni.

Ak takýto dokument za stranu občanov nebude kto mať  záujem spracovať a zverejniť, kampaň pred voľbami nebude o politických potrebách nás, občanov, ale o rôzných dávkach a sľuboch s nimi spojených, ktorými sa budú politické strany a ich predstavitelia usilovať uplatiť nás k poslúšnosti. 

Čo ešte ako občania – voliči máme za povinnosť pochopiť ? Že za ochranu svojich životov, svojho životného a pracovného prostredia, svojich rodín, svojich plánov do budúcnosti máme zatiaľ príležitosť bojovať v mierových podmienkach, bez veľkej námahy a straty na životoch. Z tohto dôvodu nesmieme zadnúť na “mucholapky” väčšiny našich politických strán a ich predstaviteľov, že nám budú pomáhať riešiť naše každodenné problémy a potreby, z ktorých mnohé vyplývajú práve z presadzovania konfrontačnej politiky “demokratického” Západu s Ruskou federáciou, z presadzovania rôznych globálnych politik, vytvorených v prostredí globálneho kapitálu. Nastal čas a v súvislosti s voľbami do NR SR sa naskytuje príležitosť, aby občania SR podnikli svojimi hlasmi zásadný krok proti prozápadnej “21-ke”. Prvý zásadný krok občanov voličov SR teda súvisí s prípravou na určitý politický boj v rámci kampane pred voľbami do NR SR.  Zorganizovaní občania, napríklad cez štruktúru Národného obrodenia, respektíve Vlasteneckého frontu, si pre potreby politického boja spracujú a schvália Občiansku platformu s obsahom najdôležitejčích úloh, priorít a zásadných opatrení, ktorú ako dokument predložia všetkým politickým stranám a hnutiam, rovnako aj širovej občianskej verejnosti obcí a miest.

Môj článok je o dvoch krokoch občanov k posilneniu hnutia za mier na Ukrajine a v Európe. Čo potom má byť druhým krokom občianskej verejnosti ?  Toto mám už rozpísané v článku, ktorý je uvedený nižšie a bol napísaný ešte v čase, keď prezident Ruskej federácie Vladimír Putin vydal Európanom svoju Výzvu za mier.  Táto výzva však mediálne nebola propagovaná a z strány médií, verejnoprávnej RTVS a vládnej moci  nebola žiadnym centrom pozornosti, pretože mier na Ukrajine a v Európe nie je žiadnou prioritou už od roku 2014. A teraz už nasleduje samotný článok spred niekoľkých rokov.

Najdôležitejšia občianska povinnosť dnešnej doby – zabrániť chystanej vojne s Ruskom. Ako na to ? Zorganizujme si v každom meste a obcí na území SR referendum o dvoch otázkach na spôsob prieskumu verejnej mienky. Mimoriadne poslanie pre komunálnych politikov a združenie miest a obcí.

I.

Dostal sa mi k rukám text dokumentu, ktorý pokladám za veľmi dôležitý pre život obyvateľov v súčasnej Európe a vo svete. Tento dokument má jednoduchý názov „Výzva za mier“ a jeho autorom nie je nikto povolanejší ako Vladimír Vladimírovič Putin, prezident Ruskej federácie.

“Výzvu za mier” Vladimír Putin adresuje Európanom, európskym spoluobčanom, pretože si v plnej miere uvedomuje, že demokratický Západ veľmi aktívne sa pripravuje na vojnu s Ruskom so zámerom podrobiť si Rusko v svoj prospech. A nie iba to. Ruský prezident si zrejme uvedomuje, že európski spoluobčania sa otázkami vojny a mieru vôbec nezaoberajú a že pod vedením svojich zradných politikov pokojne a pokorne kráčajú k prijatiu blízkej budúcnosti, v ktorej v možnom vojnovom požiari budú zničení. A preto si Vladimír Putin dovolil položiť túto otázku: „Európania, skutočne chceme 3. svetovú vojnu ?“

Občania Európy sú ticho. Na položenú otázku či na celý obsah „Výzvy za mier“ nikto nereaguje, mlčanie dáva tušiť, že obyvateľstvo Európy už nemá žiadnu guráž, je ideovo odzbrojené, zmierené s myšlienkami a činmi Falošnej Európy, ktorú analyzovali signatári výzvy, ktorá je úzkemu okruhu intelektuálov známa pod názvom Parížska výzva. Nie nadarmo The Saker, autor článku „Čo sa stalo s tým Západom, kde som sa kedysi narodil?“ okrem iného uviedol či pýta sa „…prečo nikto neprotestuje proti jadrovej vojne?“

Od vzniku ukrajinskej krízy v roku 2014, ktorú zosnoval “demokratický” Západ na čele s USA, uplynuli už štyri roky. A za ten čas sa EÚ, NATO a USA v jednotnom šiku predvádzajú pred obyvateľmi Európy a sveta v obviňovaní Ruska z rôznych hrôzostrašných činov. Z môjho pohľadu „vojnoví demokrati“ rozpútali konfrontačnú politiku “demokratického” Západu s Ruskom a nám, obyvateľstvu Európy tvrdia, že nás chcú brániť pred agresívnym Ruskom. EÚ, NATO a USA majú v Európe vraj iba tento jeden vznešený cieľ – ochranu našich životov. Tejto propagande, ktorá má zakryť skutočné ciele konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom, máme veriť. Vládna moc na Slovensku opätovne v týchto dňoch potvrdila vernosť tejto politike a preto sa my, občania, nesmieme dať upokojiť aj vyhláseniami niektorých našich „umiernených vojnových demokratov“, že pre nás sú dôležité aj vzťahy s Ruskom.

Ukazuje sa, že konfrontačná politika “demokratického” Západu s Ruskom prechádza určitým vývojom, pričom začína gradovať až do „nepríčetnosti“ západných politikov. Generálny tajomník NATO Stoltenberg sa nechal počuť, že NATO kvôli otrave plukovníka Sergeja Skripala musí zmeniť spôsob jednania s Ruskom, ktoré je vraj stále arogantnejšie. A to si od členských štátov NATO vyžaduje jasnú odpoveď – budú musieť zvýšiť svoju obranyschopnosť. 

Politika odstrašovania , ktorú si naša vládna moc zvolila, je veľmi úsmevným príkladom poručníctva Slovenskej republiky pod EÚ, NATO a USA. Britský minister obrany G. Willamson nedávno povedal, že svet už začína s ruským prezidentom Putinom strácať trpezlivosť. A za „nepríčetných“ politikov môžeme zo Slovenska okrem už známeho Andreja Kisku, prezidenta SR, spomenúť liberála Martina Klusa, ktorý si myslí, že SR nemôže stať bokom, má sa pridať ku koordinovanej akcií v rámci EÚ a tak sa jednotne postaviť za Britániu.

Čo tvrdí Vladimír Putin na „nepríčetnosť“ západných politikov ? V svojej výzve tvrdí európskym spoluobčanom , že ich ( naši ) politici chcú dokázať, ako sú užitoční pre EÚ, NATO a USA, že sú zaslepení svojou vlastnou nekontrolovateľnou mocou a vidinou jej ďalšieho rastu, pretože počítajú s tým, že Rusko na poslednú chvíľu ustúpi tlaku NATO a k vojne nedôjde. Správanie politikov “demokratického” Západu vedie jednoznačne k vojne, pretože Ruskú federáciu odmietajú akceptovať ako dôležitého partnera na medzinárodnej scéne i ako krajinu či štát, ktorý je potrebné rešpektovať, uznávať a primeraným spôsobom ctiť.

Rusko je pre „demokratický“ Západ na čele s USA iba korisť, ktorej je potrebné sa zmocniť za každých okolnosti a podeliť sa o túto korisť medzi sebou, aby kapitalizmus mohol víťazoslávne jasať a predĺžil si tak svoju agóniu. Harwardský projekt zničenia Ruska je známy a prezident Vladimír Putin vie, o čo ide. Preto mohol v svojej výzve zdôrazniť, že pravým cieľom tých, ktorí chcú vyvolať vojnu, je bohatstvo Ruska. Má sa Rusko vzdať bohatstva, aby sa vyhlo vojne ? Nikdy sa to nestane – taká je odpoveď prezidenta Ruskej federácie, čo znamená, že je neprijateľné, aby sa RF stala vazalským štátom „demokratického“ Západu.

Nedá sa teda očakávať, že politici „demokratického“ Západu zmenia svoje postoje k prezidentovi Vladimírovi Putinovi a k Rusku vôbec a budú mať záujem rozvíjať priateľské vzťahy. Občania Európy budú ďalej svojimi politikmi, médiami a mimovládnymi organizáciami pripravovaní na vojnu s Ruskom. Myslí si to aj Američan P. C. Róberts, ktorý v svojom článku „Na pokraji nukleárnej vojny“ tvrdí o. i. toto: „Ak ruská vláda uvažuje realistický, bude teraz očakávať úder nukleárnych medzikontinentálnych rakiet na svojom území. Nemôže totiž existovať akýkoľvek iný dôvod pre predlhú sériu falošných obvinení Ruska, ako je duševná príprava ľudí západných krajín na vojnu.“

Naivným ľuďom „demokratického“ Západu, absolútne neznepokojujúcich sa dôsledkami posledných udalosti, ako o nich tvrdí P. C. Róberts, či neustálym posilňovaním konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom, Vladimír Putin jasne pripomenul, že svetový vojnový konflikt reálne hrozí. Hlavným cieľom je Rusko, čo však znamená, že v tomto prípade vojna zachváti celú Európu ako 3. svetová vojna za možného použitia atómových zbraní.

Znamená to, že v prípade vojny Slovenská republika ako členský štát NATO bude jednoznačne cieľom odvetných úderov vojsk Ruska. A je mi do plaču z toho, keď si uvedomím, že aj obyvateľstvo žije v naivnej viere, že keď sme v NATO a v EÚ, tak sme chránení a nemusíme sa znepokojovať. Problém nevieme si uvedomiť a preto ani riešiť. Rusko nie je agresor a nechystá sa zničiť Európu. Vladimír Putin zdôraznil celkom jasne, že Rusko nie je nepriateľ Západu. Skutočným nepriateľom obyvateľstva Západu sú politici a všetci tí, ktorí dychtia po ešte väčšej moci, po bohatstve, sú to predovšetkým tí, ktorí pôsobia v nadnárodných štruktúrach „demokratického“ Západu a potrebujú Rusko ako korisť.

Nedávno som mal možnosť vidieť video o tom, ako český národ prisahá vernosť Nemecku – Tretej ríši. Veľmi výrečný je dátum tejto prísahy – 3.júl 1942. Podľa videa uverejneného na zvedavec. org. išlo o najmohutnejší zraz českého ľudu, aby zložil sľub vernosti za prítomnosti prezidenta a členov vlády. Od ministra ľudovej osvety sa dozvedáme, že bol zrušený výnimočný stav pre Čechy a Moravu, že vláda sa zaručila Hitlerovi v zdravý rozum národa ( ! ). Zaznieva výzva zbaviť sa nielen všetkých zradcov, ale tiež ľudí, ktorí spomínajú minulosť. Treba pomáhať Veľkonemeckej ríši v jej veľkom boji za Nemcov, Čechov a ostatnú Európu. Do nového zajtrajška, ktorý je českému národu zaručený jedine vernosťou ríši, môžeme podľa ministra vstupovať plní dôvery. Nemecký vojak víťazí na všetkých bojiskách a každým dňom, ktorý prináša nepriateľovi ( zrejme Červenej armáde, poznámka D. H. ) porážku, rastú súčasné možnosti nášmu ( českému ) národu. Zajtrajšok je náš, zajtrajšok patrí novej Európe!

A takúto reč počúvalo či muselo počúvať vraj 200,- tisíc ľudí, čo bol vraj dôkaz o vernosti ľudu vtedajšej vláde. V skutočnosti táto ukážka prísahy vernosti Nemecku ukazuje, že na naivite ľudí, na ich ohlúpovani ( debilizácií ) sa v porovnaní s rokom 1942 v dnešnej dobe nič nezmenilo. Naša vernosť EÚ, NATO a USA sa pokladá za niečo, z čoho rastú súčasné možnosti nášmu národu a môžeme dúfať v svetlý zajtrajšok. Sme jednotní proti nášmu spoločnému nepriateľovi – Ruskej federácií a preto do nového zajtrajška môžeme vstupovať plní dôvery. Naša mládež vyrazila k štartu za novú Európu. Namiesto zradcov ( kto bol vtedy zradca ? ) musíme sa podľa vládnej moci zbavovať extrémistov a aj teraz sa majú ľudia vystrihať podozrivých ľudí šíriacich konšpiračné teórie.

Čo je zarážajúce na tejto prísahe vernosti Nemecku z roku 1942 ? Že ani samotná vojna, ani skúsenosti z Protektorátu Čiech a Moravy, ani Mníchovská dohoda či samotné obsadenie Česka nemeckými okupantmi nedokázali pomôcť tomu, aby sa ľud ( národ ) dokázal zbaviť naivity, zradcovských politikov a ich snahy pokračovať v zavádzaní verejnosti. Politika sa otočila naruby. Z agresora – Nemecka – sa stala krajina, ktorej treba pomáhať v dosiahnutí jej cieľov a z krajiny ( ZSSR ), ktorá chcela poskytnúť pomoc proti rozbitiu ČSR, sa stal nepriateľ, od porážky ktorého sa očakávalo, že porastú nové možnosti aj pre český národ !!!

Keď politika „demokratického“ Západu je v určitých smeroch pokračovaním politiky Tretej ríše, nedá sa predpokladať, že súčasné obyvateľstvo Európy vykĺzne z „objatia“ naivných predstáv a že nedovolí, aby politici sa usilovali o debilizáciu občanov – voličov. Rozhodujúcu úlohu v príprave na vojnu s Ruskom zohrávajú USA. Zrejme aj z tohto dôvodu Vladimír Putin zdôrazňuje, aký význam môže ( bude ) mať vojna pre USA z hľadiska určitých záujmov. Vojnová výroba má pre USA zaistiť väčší zisk, bude riešená dlhová kríza, budú zlikvidovaní hlavní konkurenti USA – EÚ a Rusko, povojnové pôžičky môžu rozšíriť sféru vplyvu USA vo svete.

V stručnom výpočte pozitívneho vplyvu možnej vojny na USA sa Vladimír Putin nedotkol toho, čo bude so samotnou ľudskou stránkou vojny, koľko utrpenia a bolesti vojna prinesie aj samotným obyvateľom USA. Ak tak ruský prezident neurobil, tak nezabudol na ľudskú stránku vojny, iba jednoducho nemal záujem to špeciálne pripomínať, pretože vojnových štváčov najmä z USA takéto záležitosti nezaujímajú.

Ak je možná vojna s použitím atómových zbraní, potom v tejto vojne nebude víťaza a žiadne pozitívne ciele sa nedajú dosiahnuť. Vladimír Putin sa pýta: v mene čoho má zhorieť tento svet, v mene čoho má prestať existovať všetko, čo poznáme, v mene čoho má zahynúť rodina, v mene čoho majú umierať naše deti na východnom fronte ? Má toto všetko sa udiať v mene demokracie ? Ale ako dať do súvislosti jeho otázku po demokracií s jeho prehlásením, že cieľom vyvolania vojny je bohatstvo Ruska ?

V skutočnosti „demokratický“ Západ vo vzťahu k vonkajšiemu svetu nikdy nehovorí o svojej politike ako o koristníckej. Vojensko – priemyselný komplex aj s vládnou mocou balia svoj produkt do „zástavy demokracie“, respektíve pred verejnosťou predstierajú svoj strach z Iraku na čele s Husajnom, strach z Líbye na čele s M. Kaddáfim. Teraz je to strach z Ruska a preto treba brániť bezpečnosť Európanov. A Európania veria tomu, že NATO a USA zvlášť majú za úlohu obyvateľstvo Európy ochrániť, pričom si vôbec nevšímajú, že sa začína presadzovať varianta priameho vojenského stretu medzi „demokratickým“ Západom a Ruskom. NATO na čele s USA či ďalšími štátmi sa nepripravuje na obranu Európy pred Ruskom, ale k napadnutiu Ruska vo vhodnom okamihu a v rámci zinscenovaného armádneho stretu. 

Vladimír Putin pripustil, že to bude 3. svetová vojna za možného použitia jadrových zbraní. Ak sa Rusko bude musieť brániť atómovými zbraňami, potom samotná Európa bude spálenou zemou za niekoľko minút. Celá vojnová mašinéria NATO sa presúva čo najbližšie k ruským hraniciam, budujú sa odpaľovacie základne okolo celého územia Ruska, neustále sú organizované vojenské cvičenia a propaganda stále hudie iba to svoje naučené: Rusko je agresor, Rusko je potenciálna hrozba ! Musíme sa pripraviť na obranu pred Ruskom ! Z prostredia demokratického Západu nikto nerokuje o mierových vzťahoch s Ruskom. Rusko je sankciované, ignorované, vysmievané, potierané, ponižované, obviňované.

Vladimír Putin svojou Výzvou za mier hľadá spojencov pre realizáciu mierovej politiky v Európe a vo svete, pretože v radoch politikov demokratického Západu skutočných spojencov nenašiel. Ako človek stojací mimo USA a štruktúr EÚ a NATO jasne Európanom pripomenul, že Rusko nie je ich nepriateľom. Nepriateľom každého občana Európy sú nenásytní politici, ktorí sa kvôli moci a peniazom chystajú zničiť všetko, čo je všetkým obyvateľom Európy drahé. Kto teda ostal v pozícií byť potenciálnym spojencom Ruska v úsilí zabrániť chystanej vojne ?

Potenciálnymi spojencami v boji proti chystanej vojne môžu byť iba obyčajní ľudia, obyvateľstvo Európy ! Podľa Vladimíra Putina môžu obyčajní ľudia zabrániť chystanej vojne tým, že ako hlavný prostriedok svojho politického boja použijú bojkot. Podľa prezidenta RF treba bojkotovať všetkých politikov, ktorí volajú po sankciách a zásahu proti Rusku, bojkotovať na všetkých úrovniach a vo všetkých voľbách, bojkotovať vstup Ukrajiny do NATO, bojkotovať média, ktoré vojnu pokladajú za jediné možné riešenie. 

Pre obyvateľov Európy je teda dôležité zjednotiť sa na jednej jedinej požiadavke: zastaviť prípravy na vojnu s Ruskom a to za veľmi nepriaznivej politickej situácie, keď členské štáty NATO strednej a východnej Európy deklarujú vernosť princípu byť proeurópsky a proatlantický, teda deklaruje sa ochota byť pod poručníctvom USA. Obyčajní ľudia nemajú v súčasnosti na svojej strane vládnucich politikov a teda ani samotné politické strany ( ĽS – NS ako výnimka ), nemajú na svojej strane ani oficiálne média, dokonca na svojej strane nemajú ani samotného prezidenta a tak organizovať bojkot na spôsob izolovania sa od niekoho či niečoho nedáva žiadny zmysel. Vplyv obyčajných ľudí na politickú moc či vládnuce triedy je možný len ako bojkot – nátlakový prostriedok v politickom boji za presadenie určitého požiadavku. 

II.

Zachráňme Európu a svet pred treťou ( 3. ) svetovou vojnou !!!

Toto je najdôležitejšia politická úloha pre obyčajných ľudí – obyvateľov Európy ! Kvôli tejto úlohy je potrebné, aby sa obyčajní ľudia angažovali za svoje životy a životy svojich rodín a žiadali neodkladne svoje vlády a parlamenty, aby ráznym spôsobom zmenili svoju politiku v prospech mierovej spolupráce s Ruskom. Slovenská republika týchto dní je názorným príkladom toho, ako sú občania úmyselne navádzaní na iné, zástupné problémy, ktoré majú požadovať riešiť, len aby sa NATO mohlo nerušene pripravovať na svoje poslanie. Vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky či odvolanie prezidenta PZ SR Gašpara vôbec nemôžu byť tie najaktuálnejšie témy pre politické spravovanie spoločnosti v tomto roku či v ďalších rokoch. S heslom „Za slušné Slovensko!“ skončíme tragický, ak sa nedokážeme nie na pár námestiach, ale v celej krajine a v Európe zjednotiť na boji proti vojne a za zachovanie mieru.

Zachrániť Európu a svet pred 3. svetovou vojnou znamená pre obyvateľstvo Európy a teda každého národného štátu, aby z jeho strany sa mohol viesť aktívny bojkot. Pasívne čakať, že od politikov a súčasnej politickej moci príde k nám, do priestoru spoločnosti nejaký nový a svieži demokratický prvok, ktorý budeme môcť využiť, bude iba márnym čakaním na to, ako sa bude vyvíjať náš ľudský osud. Používať aktívny, nenásilný vplyv ( tlak ) verejnosti na spravovanie života spoločnosti znamená okrem iného vynachádzať aktívne prvky vlastnej angažovanosti, ktorú nám, občanom, nemôže nikto zakázať a ani za ich použitie prenasledovať. Samozrejme, za takýto aktívny prvok angažovanosti občanov vôbec nepokladám organizovanie takých stretnutí na verejnosti ako boli podujatia „Za slušné Slovensko“. 

Je veľkým omylom, ak čakáme, že životu v spoločnosti úplne postačí, ak sa niekto pokúsi demokratizovať štát, štátnu moc ako jej vrchol. Základom aktívneho bojkotu má byť občan, obyčajný človek a jeho nenásilné nátlakové prostriedky, ktoré môže využívať v prospech presadenia záujmov občanov. Čakať, že nám, občanom, politici a média odhalia, ako máme vplývať na politikov, politické strany a samotnú štátnu moc, sa neoplatí, lebo také niečo ako seriózny prístup k verejnosti morálka politikov a médií zrejme nepozná.

Základom pre aktívny bojkot a základom pre demokratický život spoločnosti v rozvinutej podobe majú byť na území každého demokratického štátu mestá a obce a ich obyvateľstvo. Tvrdím, že štruktúra pre aktívny odpor ( boj ) zvlášť či pre aktívnu demokraciu v spoločnosti je vybudovaná, len sa vôbec ( a zámerne ) nevyužíva. O akú štruktúru ide ? Na úrovni miest a obcí máme volených predstaviteľov miest a obcí: primátorov, starostov, poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Táto štruktúra pre aktívnu demokraciu má plniť veľmi dôležitú úlohu: nie uchádzať sa o politickú moc v štáte, ale o zásadné posilňovanie vplyvu občanov na politickú a štátnu moc.

Je na škodu samotnej spoločnosti a jej obyvateľov, že táto štruktúra pre aktívnu demokraciu sa vôbec nevyužíva. Je to politický zámer, nad ktorým treba zvíťaziť. Štruktúra pre aktívnu demokraciu je najprirodzenejším základom pre organizovanie účasti občanov na správe vecí verejných a to tak na osi horizontálnej ako aj vertikálnej. Politici a vládna moc sa o takúto štruktúru nezaujímajú, pretože sa jej v skutočnosti boja, pretože ju nemôžu ovládať. Aj z tohto dôvodu bolo nájdené náhradné riešenie. Štruktúru pre aktívnu demokraciu na úrovni miest a obcí vynechať a namiesto toho vytvoriť podmienky pre ustanovenie rôznych mimovládnych organizácií, ktoré sú financované kombinovaným spôsobom: zahraničné zdroje plus zdroje štátneho rozpočtu, pričom vôbec nie sú viazané na aktivity obyvateľstva. 

Otázky vojny a mieru nie sú v popredí pozornosti politických strán a to napriek tomu, že vládna moc vždy bez vplyvu verejnosti deklaruje svoju vernosť princípu atlanticizmu a teda aj NATO na čele s USA. Hrozba vojny nevychádza z Ruska, ale z prostredia „demokratického“ Západu. Zachrániť Európu a svet pred 3. svetovou vojnou – to si vyžaduje aktívne protesty obyvateľstva jednotlivých štátov EÚ a NATO, pretože politikom a vojnovým štváčom nemôže byť ponechaný voľný priestor pre ich rozhodovanie. Máme bojovať o svoj právo ma dôstojný život a toto právo je základom pre komunálnu sféru, z ktorej sa tvorí základ štátnej moci.

Pre ďalšie zotrvanie na tom, či vládna moc sa bude riadiť princípom atlanticizmu, je potrebné rozhodnutie v referende ( referendách ). Občania nemajú moc ovplyvniť politiku NATO, pretože vládna moc vernosť politike atlanticizmu pokladá za podmienku šťastného členstva v NATO. Ak referendum k otázkam NATO ( vojny a mieru ) nemajú záujem presadiť politické strany či nemá záujem o jeho konaní rozhodnúť vládna moc, prečo návrh na referendum by nemohla zorganizovať samospráva cez svoju štruktúru pre aktívnu demokraciu a to aj mimo zákonných úprav ?

To je vlastne nájdenie odpovede na to, čo môžu ( a musia ) urobiť obyčajní ľudia, každý v svojom mene a v mene svojej rodiny. Prísť na mestský či obecný úrad a podpísať sa na petičný hárok, či vyplniť hlasovací lístok s otázkami pre referendum, či prísť na verejné zhromaždenie a požadovať, aby názor občanov ako príslušnej občianskej komunity bol zaslaný na príslušné miesta či úrady štátnej moci. Uviedol som, že na úrovni miest a obcí máme štruktúru pre aktívnu demokraciu, tak potom sa žiada doplniť, že významnú úlohu musí zohrať ZMOS, ktoré si má osvojiť úlohu byť akýmsi centrom, ktoré výsledky aktívnej demokracie za celé územie SR sústredí, vyhodnotí a predloží zákonodarnému zboru a vládnej moci.

K otázkam vojny a mieru za využitia štruktúry pre aktívnu demokraciu vôbec nie sú potrebné protesty občanov na námestiach a iných verejných priestranstvách. Bežní ľudia, tak ako denne žijú, pracujú, radujú sa zo života, sa môžu pokojne v svojej dedine či meste celkom aktívne prejaviť a poveriť orgány samosprávy, aby v zmysle dohodnutých záverov a stanovísk plnili ďalšie úlohy.

Štruktúra pre aktívnu demokraciu na úrovni komunálnej politiky má ohromný význam pre život spoločnosti ak by sa podarilo oživiť skutočného ducha demokracie a ak by si konečne volení funkcionári samosprávnych orgánov uvedomili význam bojkotu proti politike vládnej moci a politikom, ktorí konajú so zreteľom na svoje vlastné záujmy, zájmy svojich blízkych a záujmy nadnárodných štruktúr.

Spôsob organizovania ľudí proti vojne a za mier cez štruktúr aktívnej demokracie na komunálnej úrovni, to je jedna zo základných možnosti, ako pohnúť niečim takým na otvorenú verejnú a kritickú celonárodnú diskusiu ako je princíp atlanticizmu. Presne to zodpovedá tomu, čo v svojej „Výzve za mier“ zdôraznil Vladimír Putin. Citujem: „Čo môžu robiť obyčajní ľudia ?…Keď všetci malí a slabí robia to isté, zmenia všetko. Ide o to zmeniť, pretože je to nutnosť!“ 

Všetci obyčajní ľudia, nech sa im hovorí, že sú malí a slabí, majú svoju prirodzenú štruktúru pre aktívnu demokraciu v obciach a mestách. Zmobilizovať ľudí, aby sa starali aj o politiku, ktorá bude chrániť ich život a život na planéte, to je najprirodzenejšia úloha každého človeka a voleného funkcionára zvlášť. Občania každého mesta a každej obce majú právo požadovať od svojich predstaviteľov, aby v rámci svojej pôsobnosti mali možnosť spoločne vyjadriť svoje názory, postoje a návrhy k bytostne najdôležitejším otázkam, ktoré sa dotýkajú ich každodenného života a života ich vnúčat v budúcnosti. 

Ak to nejde, aby v našom záujme konali politici v parlamente a vo vláde, potom je potrebné prestať veriť v zázrak, že sa z ich strany niečo v našom záujme podnikne aj v otázkach vojny a mieru. Našich zástupcov v parlamente a vo vláde jednoducho nenechajme v kľude, ale je potrebné sa usilovať využiť tu najzákladnejšiu úroveň štátnej organizácie v spoločnosti – komunálnu sféru s jej ústavne určenou štruktúrou pre aktívnu demokraciu. Táto najzákladnejšia úroveň štátnej organizácie spoločnosti ( ako územná samospráva ) pokrýva celú Slovensku republiku. Vieme si predstaviť tú silu, toho ducha, ktorý bude sformovaný , ak každé mesto a každá obec sa jasne vyjadrí, že je proti vojne s Ruskom, proti sankciám vyhlasovaných Rusku, že je proti prípravám Európy na vojnu s Ruskom a je za mierovú spoluprácu ?

V inom svojom článku som sa zmienil, že Slovenská republika momentálne potrebuje referendum o dvoch otázkach. Referendum môže byť zorganizované v zmysle zákona a referendum môže byť zorganizované na spôsob prieskumu verejnej mienky v každom meste a obcí na území SR. Práve štruktúra pre aktívnu demokraciu na komunálnej úrovni je k tomu veľmi vhodná a volení predstavitelia môžu v tomto smere zohrať veľmi významnú úlohu. Pre referendum v prvom alebo druhom význame sú dôležité z môjho pohľadu tieto dve otázky:

A. Chcete, aby SR sa v rámci NATO aktívne pripravovala na vojnu s Ruskom ?

B. Chcete, aby SR v rámci svojej zahraničnej politiky aktívne presadzovala politiku mierovej spolupráce s Ruskom ?

Každý občan SR má dostať príležitosť vyjadriť sa k tomu, aké smerovanie svojej krajiny podporí. Nečakajme teda na zákonodarný zbor a vládnu moc. My, občania SR, môžeme konať samostatne v otázkach vojny a mieru. Stačí, aby sme v každom meste a v každej obcí požiadali svojich volených predstaviteľov ( orgány mesta, orgány obce ), aby v rámci svojej pôsobnosti zorganizovali referendum – prieskum verejnej mienky napríklad o dvoch otázkach týkajúcich sa problematiky vojny a mieru. Je totiž potrebné spoločne sa dopracovať k výsledku, aké skutočné smerovanie SR si občania želajú a či dosiahnutý výsledok je v súlade s vládnou politikou podpory princípu atlanticizmu alebo nie. Nech sa v referende ako v prieskume verejnej mienky zistí, či občania podporujú konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom a teda dajú podporu členstvu SR v NATO alebo sa ukáže, že občania si želajú mierovú spoluprácu s Ruskom a k tomu si bude musieť vládna moc upraviť podmienky členstva SR v NATO, resp. túto organizáciu opustiť.

Je teda jasné, že aby obyčajní ľudia, malí či slabí, dokázali zabrániť chystanej vojne s Ruskom, musia sa spojiť v svojom bydlisku, či už v meste alebo obcí a priamo žiadať samosprávne orgány, aby spoločnými silami si pripravili a zrealizovali referendum ako prieskum verejnej mienky k otázkam vojny a mieru. Obyčajní ľudia k tomu nepotrebujú žiadnych svojich zástupcov z vyšších stupňov riadenia, iba starostu, resp. primátora a svojich poslancov a, samozrejme, budú potrebovať organizačnú pomoc na úrovni Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré bude dočasne plniť úlohu centrálneho pracoviska ( útvaru ) pre prieskum verejnej mienky v otázkach vojny a mieru a zabezpečí sumarizáciu výsledkov miestnych prieskumov na úrovni miest a obcí, verejnú informovanosť na území SR a odovzdá výsledky prieskumu verejnej mienky NR SR a vláde SR.

Organizovanie referenda o dvoch otázkach cez štruktúry pre aktívnu demokraciu na komunálnej úrovni pokladám za veľmi jednoduchý, efektívny, organizovaný spôsob zainteresovania občanov na riešení úlohy, ako zabrániť chystanej vojne s Ruskom a zároveň prinútiť vládnu moc, aby svoj politický program bol v otázkach vojny a mieru prispôsobený záujmom občanov a nie záujmom všelijakých nadnárodných vojensko – priemyselných a politických štruktúr.

Tento systém organizovanie občanov za mier a proti vojne s Ruskom je možné použiť v každej členskej krajine EÚ či NATO. Takže dočasne môže platiť heslo: „Občania štátov Európy, spojte sa za mier a proti vojne s Ruskom!!!

Dušan Hirjak