Správcovia cností žalujú ľudstvo!

Žijeme v oveľa zázračnejšom stvorení, než si myslíme. Žijeme vo stvorení až rozprávkovo zázračnom. Naši predkovia mali vedomosť o jeho prapôvodnej zázračnosti. Ako posolstvo pre ďalšie generácie ju vkladali do mytológií, bájí, povestí a rozprávok. Postupným rozvojom rozumovej racionality sa však toto zázračné poznanie strácalo a stratilo sa až do takej miery, že my v súčasnosti považujeme všetky postavy dávnych mytológií, bájí a rozprávok za výmysel.

Začína však nová doba, v ktorej pod tlakom Božieho Svetla začína kolísať a rúcať sa pýcha rozumu, ktorá ľuďom zastiera výhľad na prapôvodnú krásu a až rozprávkovú zázračnosť stvorenia. Za rachotu rúcajúcich sa múrov všetkého, čo dosiahla a vybudovala ľudská rozumová pýcha, začína byť čoraz jasnejšia skutočná pravda bytia, ktorá vždy bola a vždy zostane iba pravdou srdca, ducha, citu, svedomia a intuície. Aktivujme preto aj teraz svoj cit a svoju intuíciu, a zoznámme sa s existenciou správcov cností, ktorí žalujú ľudstvo.

V našom stvorení jestvuje vedomý osobný život aj tam, kde by sme ho nečakali. Tak je to aj v prípade cností, ktoré ľudia vo všeobecnosti považujú len za určité pojmy a určité kvality ľudskej osobnosti.

Cnosti však žijú! Sú zosobnené! Znamená to, že každá cnosť je reálnou živou bytosťou. Bytosťou, stelesňujúcou a zosobňujúcou konkrétnu cnosť. Naši predkovia mali túto znalosť a aby sme to my dnes pochopili, uveďme si ukážkový príklad z dávnej minulosti.

V starovekom Grécku bola Pallas Aténa bohyňou múdrosti. Alebo inak vyjadrené, bola správkyňou cnosti múdrosti. Bola živým zosobnením cnosti múdrosti, ktorú boli starovekí Gréci schopní vnímať.

A túto živú cnosť, toto živé zosobnenie konkrétnej cnosti v podobe reálnej bytosti, nazvali bohyňou. Bohyňou Pallas Aténou. Bohyňou ju nazvali preto, lebo pre nich v tej dobe predstavovala to najvyššie a najvznešenejšie, čo boli schopní vnímať. V skutočnosti však nejde o žiadnych „bohov“ a „bohyne“, ale o bytosti, ktoré sú živým zosobnením konkrétnych cností. A pretože cnosti sú niečo, čo je krásne, vznešené a ušľachtilé, je samozrejmé, že bytosti, zosobňujúce cnosti sú mimoriadne krásne a vznešené. A práve pre ich nadpozemskú krásu boli starovekými Grékmi nazvané „bohmi.“

Vieme, že v dávnom Grécku existovalo mnoho filozofických škôl, ktoré sa zaoberali základnými otázkami bytia a hľadaním múdrosti. A práve skrze vážne vnútorné hľadanie pravej múdrosti došlo k reálnemu spojeniu s cnosťou múdrosti. Práve preto, že múdrosť gréckej filozofie bola inšpirovaná priamo správkyňou cnosti múdrosti, dosiahla grécka filozofia tých výšok, akých dosiahla.

A teraz, keď sme oboznámili s tým, ako to funguje, sa vráťme opäť do súčasnosti, pretože tieto veci nikdy neprestali fungovať a fungujú aj dnes. A funguje to tak, že každý človek, ktorý intenzívne túži po niečom svetlom a ušľachtilom, po nejakej cnosti, každý takýto človek okamžite nachádza vnútorné spojenie so správkyňou, alebo správcom danej cnosti. Svojou túžbou dospeje k vzájomnému spojeniu a po vlákne tohto spojenia začne k nemu okamžite prichádzať svetlá sila, ktorá ho posilňuje v jeho prebudenej intenzívnej túžbe po niečom svetlom, čistom a ušľachtilom. Človek tak dostáva silu a pomoc k tomu, aby sa v ňom jeho čistá túžba čoraz viacej rozvíjala, čoraz viacej silnela, až napokon, aby sa v človeku, v jeho duši a v jeho osobnosti rozhorela ako jasné svetlo. Tak sa človek stáva cnostným a dosahuje cností.

Ľudia musia vedieť, že ak usilujú o veci čisté a svetlé, okamžite sa s nimi spájajú správcovia daných cností a všemožne im pomáhajú, posilňujú ich a inšpirujú ich k tomu, aby nakoniec týchto cnosti dosiahli.

Treba však zdôrazniť, že spojenie so správcami cností nemožno dosiahnuť nejakou letmou myšlienkou. Musí to byť hlboká vnútorná túžba, ktorá nie je len niečím ojedinelým, ale je trvalá a opravdivá

Do akej miery trvalé a do akej miery opravdivé by to malo byť, môžu ľudia ľahko poznať podľa svojich materiálnych túžob a prianí. Podľa toho, ako napríklad túžia po novom chytrom telefóne, po atraktívnej dovolenke, po peknom aute a po mnohých iných materiálnych veciach. Túžia po nich vážne, dlhodobo a trvalo, až z nich napokon niektoré aj reálne získajú.

A teraz pozor! Keby sme prejavili rovnakú intenzitu, rovnakú vážnosť, rovnakú trvalosť a rovnakú snahu o dosiahnutie nejakej cnosti, presne tak, ako to robíme pri veciach materiálnych, dosiahli by sme ju a stali by sme sa cnostnými. Správcovia cností iba na to čakajú! Čakajú na opravdivú, vážnu a trvalú snahu ľudí po dosiahnutí cností, aby im na základe nej mohli začať intenzívne a všemožne pomáhať k tomu, aby zvolenú cnosť nakoniec nadobudli.

Žiaľ, ľudia si vybrali cestu dosahovania materiálnych hodnôt a nie cestu dosahovania hodnôt večných. Nie cestu rozvíjania a nadobúdania cností, ktoré sa stanú trvalým duchovným pokladom duše a duša si ich zoberie so sebou i na druhý svet. Ľudia sa pachtia po materiálnych hodnotách, z ktorých si však ani jednu jedinú nezoberú so sebou na druhý svet. Preto tam vlastnou vinou odchádzajú chudobní, ako poslední žobráci. Lebo skutočné a pravé bohatstvo spočíva len v cnostiach, ktoré sme nadobudli. Ale pretože ich nechceme, nenadobúdame a neusilujeme sa o ne, zostávame duchovne nesmierne chudobní. A všetci správcovia a správkyne cností sa stávajú živou obžalobou ľudstva, ktoré nevyužíva ich potenciál, ich pomoc a ich silu, schopnú katapultovať osobnosť človeka do duchovných výšin. Blíži sa však doba, kedy sa budeme musieť vnútorne otvoriť všetkým požehnaniam, prichádzajúcom z Výšin, pretože v budúcnosti budú môcť na zemi i vo stvorení žiť a prežiť iba ľudia cnostní.

Cnosti je možné rozdeliť na ženské, mužské a univerzálne.

Medzi ženské cnosti patrí napríklad cudnosť, pôvab, plodnosť, materstvo a podobne. Medzi mužské cnosti patrí sila, neohrozenosť, obratnosť, pravé vodcovstvo a iné.

Medzi univerzálne cnosti patrí spravodlivosť, čestnosť, čistota, činorodosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, striedmosť, srdečnosť, pokora, láska k blížnym, láska k Bohu, múdrosť, starostlivosť, usilovnosť, nádej, priateľstvo, pravdivosť a iné.

Treba však zdôrazniť, že absolútne nijaká silná myšlienka a nijaké silné chcenie k dobrému, smerujúce k činu, nezostáva vo stvorení bez odozvy, opory, podpory a pomoci. Nijaký človek v tomto smere nezostáva nikdy osamotený. Ba dokonca je možné povedať, že za každým človekom v jeho dobrom chcení stoja všetky sily vesmíru a všemožne ho v ňom podporujú.

A celkom na záver ešte objasnenie toho, aká je súvislosť medzi správcami cností a jediným Bohom. Stvoriteľ je zdrojom a prameňom všetkých cností. V ňom sú obsiahnuté a z neho vychádzajú. Vychádzajú z neho jeho vyžarovaním.

A toto vyžarovanie, klesajúce nadol, sa postupne v jednotlivých úrovniach stvorenia ochladzuje a rozvetvuje. Vznikajú z neho vysoké bytosti, zahŕňajúce v sebe vysoké cnosti. Úplne prvou takouto bytosťou je napríklad Kráľovná Nebies, ktorá je zosobnením ženstva a zosobnením všetkých ženských cností. Vyžarovanie Kráľovnej Nebies prúdi nadol, kde sa postupne vetví na jednotlivé časti, zosobnené konkrétnymi živými bytosťami. A takýmto spôsobom to prúdi až celkom nadol, k správkyniam a správcom cností, nachádzajúcom sa v blízkosti pozemských ľud.

Obrazne si to môžeme predstaviť ako strom, obrátený smerom nadol. Kmeň je Stvoriteľ, obsahujúci v sebe úplne všetko. Hlavné a najhrubšie konáre sú najvyššie bytosti, ktoré zosobňujú súhrn najzákladnejších cností. A z týchto hrubých konárov vyrastajú tenšie konáre, z nich ešte tenšie a z nich úplne najtenšie. V každej úrovni obrovského stvorenia sa základné cnosti čoraz viacej rozvetvujú, až do úplne najmenších konárikov jednotlivých správcov a správkyň cností, stojacich v blízkosti ľudí. Prostredníctvom nich môže nájsť každý človek na zemi i každá ľudská duša v blízkosti zeme oporu a pomoc pre všetko čisté a svetlé, čo chce dosiahnuť, a o čo sa usiluje. Iba to musí byť naozaj svetlé a naozaj čisté, pretože nič nečisté a nízke nemôže nájsť nijaké spojenie so strážcami cností, a teda ani nijakú podporu.

Všetky tieto skutočnosti sú obrovskou obžalobou pozemských ľudí, pretože keby chceli, keby len trochu viac chceli, mohli byť už dávno svetlí, čistí a cnostní. A práve preto, že takí nie sú a stále nechcú byť, prichádza veľká očista zeme a nehodného pozemského ľudstva.