Nie, my vlastnú históriu nepoznáme. Akoby sme ju ani nesmeli poznať. A ani srdcervúce príbehy vlastných dejín nesmieme poznať. Nekrútia sa o nich filmy. Ani len hovoriť o nich sa nehovorí. Smie sa iba neslovenské LGBTI, gender, dúha, etc. Kým v Česku vydajú poštovú známku s protektorátnym prezidentom Háchom a „kým v Maďarsku našli historici argumenty pre rehabilitáciu Horthyho, usporiadali mu štátny pohreb s poctami, naši historici už celé desaťročia pokračujú v politike zatracovania našej prvej štátnej samostatnosti a jej predstaviteľov“ – René Pavlík k uvedeniu knihy Antona Hruboňa Mýtus a kult Jozefa Tisa.
V našej údajne verejnoprávnej televízii najprv v ten istý deň hromžia, že až 1500 občanov obce Varín si v referende (napokon neplatnom), dovolilo chcieť, aby tí, ktorí neznášajú ulicu pomenovanú po dr. Tisovi, „dali pokoj“, a tak má „to“ v rukách žilinský Krajský súd. A o niekoľko minút zvažujú blahorečenie maďarského šovinistu Jánosa Eszterházyho. Ten za činy v čase Slovenského štátu bol odsúdený na smrť, ale nepopravili ho, umrel vo väzení. Prezidenta Tisa však popravili. A posledných 12 hodín jeho života začalo plynúť presne pred 76 rokmi, 17. apríla 1947.
Ľudsky vrcholná téma slovenských dejín, násilná smrť prezidenta – kňaza, je vytrvalo tabuizovaná až natoľko, že sa zabúda, že
– práve Tiso presvedčil hlinkovcov voliť v roku 1935 za prezidenta ČSR toho Edvarda Beneša, ktorý o desať rokov neskôr vyhlási, že „Tiso musí viset, neboť dva presidenti v jedném státě býti nemůžou“;
– nemeckí generáli stŕpli, keď počas rokovania s neústupným Hitlerom o slovensko-nemeckej „ochrannej zmluve“, obdobe slovensko-americkej zmluvy zo začiatku toho roku, vstal, vzal klobúk a chcel odísť;
– chcel niekoľkokrát odstúpiť a neurobil tak len na prianie rabínov;
– tesne po jeho návšteve v novembri 1941 rozrumila Pečorskú lavru v Kyjeve (dnes ohrozovanú neobenderovcami) bomba, a kto ju nastavil;
– v cele smrti ho navštívil neznámy muž a ponúkol mu slobodu a funkciu prezidenta budúcej Slovenskej socialistickej republiky;
– on, človek, ktorý sa riadil zásadou, že keď sa veľkí psi bijú, malí musia byť pod stolom, ale nevynechať príležitosť povedať si svoje, neprial si vo vojne víťazstvo Nemcov…
Vo vydavateľstve Torden vyšla kniha, ktorá sa začína vetou Ludvika Benadu: „Zítra v pět budete viset“. A pokračuje poslednými dvanástimi hodinami života. Mal právo odísť Tiso do večnosti s pocitom mučeníka za národ a za Boha? Prečítajte si knihu Tiso, posledných 12 hodín života. Nájdete ju na webe www.torden.sk a aj v kníhkupectve Svojeť v Bratislave.
Marián Tkáč
17. apríla 2023.