V rovnomennej knihe opisujem ako vláda vedená pôvodne Igorom Matovičom prišla s ľúbivým sloganom o tom, že vďaka nej bude mať polícia „rozviazané ruky“. Nikto, okrem nich samých, netušil, že to bude znamenať bezuzdné porušovanie procesných úkonov i právnych základov spravodlivosti. Mentálne vyšinutý jedinec tak v mene politickej pomsty vyšinul Slovensko z rámca právneho štátu. Začali politické procesy pripomínajúce tie z 50. rokov totalitnej komunistickej vlády. Táto kniha je o vinníkoch a ich obetiach…
Je dôležité pripomenúť si, akú šialenú dobu žijeme od volieb v roku 2020 a čo všetko zatiaľ šialenec a jeho koalícia napáchali. A tiež, kto im statočne bráni, aby tento štát úplne zbavili práva a spravodlivosti…
Ohýbanie práva aj reality
„Matovičovo komando“ vkročilo smrťou generála Lučanského na šikmú plochu. Márne priskočila na pomoc „Krvavá Mary“ Kolíková, márne sa snažil Naď, márne zatĺkal Lengvarský, bľabotal Mikulec, ešte aj Budaj priskočil úslužne zakryť stopy. A jediný Matovič mlčal. Neberme sociopatom právo na šok z vlastnej zlo-činnosti. Možno on prvý si uvedomil, že sa mu ten scenár „instantnej spravodlivosti“ vymkol z rúk. Od tej chvíle sa k tomuto „komandu“ nehlási. A jeho členov sa zmocňuje panika. Už nemajú zábrany, siahajú po zúfalých činoch (tak ako kedysi členovia Mečiarovho komanda po únose mladého Kováča). Kopia chybu na chybu a je tých chýb dosť, aby sa im do cesty postavil generálny prokurátor Žilinka.
Už sa vie, že fabrikovali svedecké výpovede. Údajný svedok proti Lučanskému spáchal samovraždu. Zrejme preto, že bol „údajný“. Nedá sa to ďalej zakrývať. Na tieto praktiky upozornila SIS a jej vtedajší riaditeľ Pčolinský inicioval tajné stretnutie najvyšších predstaviteľov štátu vrátane prezidentky, premiéra, hlavných prokurátorov a šéfa inšpekcie ministerstva vnútra. Hoci malo ísť o stretnutie s najvyšším utajením, hneď o tom, samozrejme, referoval Denník N. A výsledok? Ústavní činitelia nepohli ani malíčkom. Naopak, tou nečinnosťou poskytli Matovičovmu komandu krytie. A tak sa čurillovci Pčolinskému pomstili a pod vykonštruovanou zámienkou ho s pomocou „univerzálneho kajúcnika Makóa“ obvinili, zatkli a v súhre s kolaborujúcim prokurátorom aj sudcom uvrhli na pol roka do kolúznej väzby. Prepustený bol až na zásah Generálnej prokuratúry…
Scéna sa zopakovala o niekoľko mesiacov, keď pre zmenu elitný policajt Kaľavský na podnet Hegerovho kamaráta Kaňku osobne informoval premiéra o zvrhlostiach, ktoré sa na NAKA dejú. Heger si robil poznámky a nič nepovedal. No a čurillovci neváhali. Hneď na druhý deň bolo u Kaľavského na nemilej návšteve desať kukláčov. Od koho by čurillovci asi vedeli, že niekto prezradil ich praktiky? Myslíte, že má pán Heger zlé svedomie? Ale veď on ako bigotný katolík to má u Pánbožka dobré. To vybaví jedna spoveď a dvadsať Otčenášov. No a Kaľavský je na úteku a bojí sa o život.
Tajnej správy SIS sa medzičasom chytí policajná inšpekcia a získa aj svedecké výpovede (pozri Kaľavský) a dôkazový materiál. A opäť je tu únik informácií. Tak sa čurillovci dohodnú, že zaútočia prví a urobia bezprecedentný krok – oni chcú zatknúť vlastných nadradených (teda nie nadriadených, ale služobne najvyšších kontrolórov zákonnosti v Policajnom zbore). Majú v pláne aj typicky mafiánsky útok na šéfku inšpekčného tímu. To im nevyjde, ale vyjde im niečo iné. Inšpekcia sa chystá zatknúť troch takáčovcov, ktorí by mohli prezradiť, ako to bolo. A vtedy zasahuje (údajne) Heger telefonátom Mikulcovi a ten (už určite) telefonátom Kovaříkovi, ktorý ako prezident PZ SR opäť urobí niečo nepredstaviteľné – osobne zastaví zatýkaciu akciu, na ktorú vydal prokurátor príkaz a sudca súhlas. To je v právnom štáte neslýchané! A tak „koalícia zla“ obetuje Kovaříka, ktorý musí odísť z postu prezidenta PZ SR a čelí trestnému stíhaniu. Štyria členovia „Matovičovho komanda“ sú zatknutí, ale nie nadlho. Naopak, inšpekčný tým je rozpustený a jeho šéfka čelí šikane nadriadených. No a minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) ako výsmech všetkému povýšil Čurillu do hodnosti plukovníka a urobil z neho zástupcu riaditeľa odboru NAKA Bratislava…
Kauza špeciálny Lipšic
Lipšic napriek všetkým varovným signálom plní naďalej zákazky „Matovičovej spravodlivosti“. Len si zopakujme, kto to je a aké má pozadie.
Lipšic sa zaplietol so Zsuzsovou, ale žltá tlač to prešla mlčaním.
Lipšic bol v čase zvolenia v podmienke za neúmyselné zabitie.
Lipšic nebol prokurátor.
Lipšic čelí podozreniam o tom, ako zložil advokátsku skúšku.
Lipšic nemôže nebyť zaujatý, keď ako advokát obhajoval tých, ktorých by mal dnes stíhať. Napríklad kauzu takého Haščáka…
Ale táto „koalícia zmeny k zlu“ na neho stavila. Porušili všetky pravidlá, dokonca Zákon o prokuratúre, každú logickú námietku prehliadli a silou-mocou Lipšica zvolili za špeciálneho prokurátora. Ibaže sa im tá Lipšicova bezškrupulóznosť veľmi nevyplatila. Akosi čudne sa jeho podriadení zamotali do nezákonného odpočúvania opozičných politikov na poľovníckej chate. Riskli to, lebo dúfali, že konečne toho nenávideného Fica dostanú. A nedostali, tak od toho rýchlo dali ruky preč. A žltá tlač ako aj inak na porušovanie práva takí citliví euro-poslanci a západní politici, hrajú hlucho-nemých. Ale aj to sa mení.
Odrazu je tu kauza trestného stíhania Daniela Lipšica pre podozrivo získanú bezpečnostnú previerku, ako podmienku jeho zvolenia za špeciálneho prokurátora. A všetkému je na „vine“ ten koaličníkmi zvolený a odrazu nimi samými taký preklínaný generálny prokurátor Žilinka?
Žilinka a jeho vedenie Generálnej prokuratúry nielen ruší nezmyselné obvinenia, ale na podnet Žilinku už má Lipšic na svojom profesijnom konte aj prvý disciplinárny trest. Doplatil na svoju veľkohubosť a uvoľnené vzťahy s vybranou žltou tlačou. Natáral toho priveľa…
Sám vojak v poli?
A keďže „Matovičovo komando“ malo odrovnať opozíciu účelovým zatýkaním a väzobným stíhaním (čo potvrdil sám Matovič v parlamentnej rozprave v januári 2023!), ale akosi sa im prestalo dariť, začínajú koaličníci jačať. Keď boli v opozícii, jedným z ich hesiel bola požiadavka nezasahovania politikov do práce Orgánov činných v trestnom konaní. Jačali tak, že dokonca vtedajší prezident PZ SR, generál Gašpar, nesmel informovať verejnosť o úspešnom postupe vyšetrovania vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice?! Len čo sa dostali súčasní koaličníci k moci, urobili pravý opak! V zozname ich zlyhaní to patrí k tým najzávažnejším. Matovič to zrejme robil od začiatku, ale skryto. Teraz už to v zúfalej bezradnosti robia aj verejne. Minister arogancie Naď a politická nula Remišová chceli odvrátiť prirodzený hnev občanov od toho, čo ich koalícia spáchala a pácha, tým, že Žilinkove snahy obrániť právny štát, obrátili na obvinenie, že si vraj robí politickú kampaň na prezidenta. A to roky pred jej reálnym zmyslom!
V dôvere občanov tak generálny prokurátor Žilinka medzičasom suverénne vedie nad predstaviteľmi druhej strany barikády boja o právny štát (agentúra Focus pre TV Markíza):
dôveruje | nevie | nedôveruje | |
Maroš Žilinka | 45 % | 8 % | 47 % |
Daniel Lipšic | 29 % | 4 % | 67 % |
Štefan Hamran | 30 % | 13 % | 57 % |
Jedenásť dní po tomto prieskume padla vláda, ktorej nezákonné túžby Lipšic s Hamranom napĺňajú.
Je povážlivé, že záchrana právneho štátu ostáva navonok na jedinom statočnom a neúplatnom. Pretože potom platí Brechtovo: „Nešťastná je krajina, ktorá potrebuje hrdinov.“ A Slovensko ich práve teraz, zoči-voči tomu najväčšiemu politickému zlu, aké sme od roku 1989 zažili, s odkazom na obeť nevinného generála Lučanského, zúfalo potrebuje…
P.S. Na Žilinku najnevyberanejšie útočia „Kiskove siroty“. Kiska sám ako politický skrachovanec zohnal do svojej pseudo-straničky s dávno mimoparlamentným voličským potenciálom výkvet svojich klonov. Je priam neuveriteľné, že takí politickí skrachovanci ako Remišová (pamätáme si jej cynický komentár k smrti generála Lučanského) a Šeliga majú ešte tú drzosť sa ozývať. Ale slovenské porekadlo hovorí, že „Zdochýnajúca kobyla najviac kope“.
Kam potom patrí prezidentská Barbie, ktorá útočí na poslednú poistku zákonnosti v tomto štáte v rukách generálneho prokurátora v podobe zákona 363 a od zlosti, že jej to nevychádza aj na samotného generálneho prokurátora? Na to je jej dobrý aj komsomolec s nulovou voličskou podporou občanov, podvodník Šeliga, ktorý klamal, že Kuciakiádu spoluorganizoval bez politických ambícií. A teraz sa nie a nie odtrhnúť od politického korýtka.
O tomto a aj o ďaleko väčších zločinných konaniach Matovičových verných hovorí na 198-mich stranách kniha „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“…