Ušatí , nosatí a my ostatní. Snáď normálni

Byť veriacim v Boha ku spáse nestačí. Aj démoni v pekle veria, že Boh existuje, a pomáha im to tak        ku večnému trápeniu. Podobne je to pre tých mezi nami, čo iba tzv. veria v boha, ale neveria Bohu.

Preto štatistika o tom, koľko je veriacich a koľko neveriacich je dobrá tak na to, aby sme si ju dali za klobúk ako ozdobné pierko. Je trápna ako tzv. počty novonakazených vírusom. A keby ste skúmali príznaky ozajstného ochorenia, tak ste zrazu akoby v inej dimenzii bytia.

Kto sa rázne nevysloví aj verejne o vodopáde klamstiev o vrajpandémii, pri ktorej bola ideológia ateizmu precházdkou ružovým sadom, ten bude mať duchovný podiel na tých arcipodvodoch.

Začalo to ako v bájke pre šibnutých, vraj čínsky vírus demolujúci celosvetovú ekonomiku prešiel čírou náhodou z netopiera na človeka kdesi vo Wuhane. Tak to intenzívne rozkodkodákali najvplyvnejšie médiá do všetkých svetových strán, že aj pápež s celou cirkvou sa naplašil. Zavreli sa šokujúco aj kostoly. Ešte tu u nás po víruse na jar 2020 nebolo ani stopy, a už aj celá naša krajina na čele s vládou vzorne a poctivo chvela. Obrady veľkej noci sa po 2.tisícročiach zrazu vypli. Presne ako scenár požadoval.

Že tu vôbec neide o medicínsky problém je všetkým príčetným dávnejšie jasné. Opatrenia, na ktoré sa tu hráme, prezrádzajú na nás, akoby sme mali kolektívnu záľubu aj ku bizarným samotrestom. Na ich panské huncúctva reagujeme teatrálnou strachopudnosťou. Na sofistikované prešibanosti občianskou malátnosťou. Na iracionálne a stále sa meniace nariadenia rezignovanou poslušnosťou. Kto nechápe prečo, tak preto, aby sme prežili. A úplne všetci psychicky z toho secondhandového geopolitického cirkusu nezblbli. Pár havkajúcich strážnych psov v alternatívnych médiách na dianí už úradujúcej svetovej vlády asi nič nezmení. Presila “nosatých” je príliš veľká. Preto sa tvárime, že sme všetci “ušatí.” Kto má odvahu sa vzoprieť nariadeniam toho čaká “vyťahanie za uši” nafúknutými pokutami. A bude z neho ušatá ovca zakrátko tiež.

Nebrať si tovar z fiktívne opáskovaného regálu, ale možnosť si zobrať niečo o pár cm vedľa bolo jedno z tých “slávnych opatrení”. Nemožnosť vstúpiť do predajne NAJ bez preukazu OP, ale o 10 m sa dalo vstúpiť úplne slobodne do Lídlu, to bolo ďalšie z cirkusových čísel nášho impresária trojtitulového bugriša.Ktorého chudáka čaká asi trojité obvinenie zo zločinov voči právam občanov, demolácie našej ekonomiky i kolapsu zvyškov zdravému rozumu.

V boji proti vírusu sa pridali v jednom aqaparku, kde obmedzili návštevníkom vstup do termálnych bazénov, predstavte si, z dvoch hodín iba na jednu. A na Sliezkom dome Vás nezabudli upozorniť, že okolo plesa sa môžete prejsť, ale ísť na prechádzku pár metrov nad je už hl.hygienikom prísne a pod pokutou zakázané… Neviete čo máte skôr urobiť, či sa začať na tým smiať či plakať, alebo si do tatranského plesa odpľuť jedovatú slinu. Kto neprotestuje voči takému okatému aplikovanému bambulizmu nemôže byť ani mentálne ani spirituálne v poriadku.

Opatrenia sa tvárili, že chránia ľudí pred vírusom. Skoro všetci už vieme to ich špinavé a nepríjemné tajomstvo, že chránia  fakepandemy, aby tu bola čo najdlhšie. Vakcíny, aj opakované dávky nádejou veru nie sú, lebo vírus prenášajú aj ich milovníci aj ich preklínači. Na respiračný vírus sú čaplinovsko -pokutové opatrenia neúčinné. V obchodoch a natrieskaných vlakoch sa vírus nešíri, však? Iba v kostoloch, reštauráciách či termálnych bazénoch. To uznáva iba exhomo idiotus extrabambulatissimus. Kto neprekukol, že geopolitické príkazy vyrábajú antimedicínski klauni, ten má sám asi s logikou  problém. Nádej dáva skôr výrok nášho expremiéra, že sa musíme premoriť a bude konečne po pandémii. Keď mu to niektorí odborníci povedali, keď začal vládnuť pred rokom a pol, arogantne ich kosil ako treťotriednych šašov. Asi bol chudáčisko v takom strese, že sa vtedy nemal ani čas pozrieť do zrkadla. Ani nemal čas zamyslieť sa nad iným názorom.

Najväčšiu trapošinu nám predviedli klerici. Iba niektoré vzácne výnimky medzi nimi pripomenuli, že Ježiš v chráme si dokáže hravo poradiť nie iba s ujkom kovidom, ale aj oveľa vážnejšími zabijakmi medzi chorobami. Aj sa trocha odvážnejšie ako duchovní muži začali správať. Kinderkovia v sutanách nám predviedli cirkusové akrobacie na najvyššej úrovni. Spoľahnutí nie na to, že je nad nimi ochrana neba, ale oveľa viac na to, že je pod nimi štátna ochranná sieť, divákom predviedli presne také saltá  a premiestňovačky na hojdačkách , ako to žiadala štátna spáva. Ako poslušní systémoví pudlíci. Ochotní podstúpiť akúkoľvek obetu, páčiacu sa štátnej moci, aby im ich pozemský supervízor dal po otrocky vykonaných  naprogramovaných pohyboch sladký cukrík. Etatizmus / čiže štátna moc ako modla/ ako z učebnice. Potlesk od veriacich ale za to nebol žiaden. Skôr veľké znechutenie. Klerici z Pacem in terris to bolo iba amatérske divadlo. Žeby toto boli už tí apokalyptickí profíci? Čo žehnajú tie šípy, ktoré podľa fatimského posolstva strieľajú po neinformovaných ľuďoch, už aj deťoch, a aj po biskupovi v bielom?..  

Tieto časy sú na niečo aj dobré. Vyfarbujeme sa totiž, v akom havarijnom stave je náš vnútorný svet.

Aj Peter apoštol dostal veľkú milosť spoznať, v akom štádiu sú jeho neomylná viera a mravy. Trojnásobné zapretie Ježiša pred chrámovou slúžkou / politikou/ pri ohni bol pre jeho vývoj asi dôležitejší, než pozorovať v priamom prenose božské zázraky od inkarnovaného Yahweho. Tam si totiž uvedomil, že život nie je len o Božích výškach, ale aj o našich skrytých hĺbkach. A že ku viere nestačí iba veriť a obdivovať to prvé, ale poriadne prečistiť aj to druhé…