Zamyslenie

Kam sme sa to dostali? Prežívame zvláštnu dobu. Počúval som o rokoch, keď vláda zachraňovala národ, na vlastnej koži som zažil, keď zaviedla lístkový systém, keď zatvárala ľudí za názor, keď zaviedla budovateľský ošiaľ, keď zrovnala spoločenské triedy, keď rozvinula priemysel, keď dokázala uživiť občanov, zaplatiť školstvo aj zdravotníctvo, keď sa o drogách iba písalo, keď každý mal zamestnanie, keď neboli bezdomovci, keď stavali byty, keď sa rodili deti.

Áno, každá vláda manipulovala verejnú mienku. To je princíp politiky. Ale spoločnosť vždy išla od horšieho k lepšiemu. Vláda niesla zodpovednosť a uvedomovala si to. Hľadala nepriateľov a trestala ich. Časom priznala chybu, poškodených občas rehabilitovala, vinníkov občas potrestala. V širšom rámci, aj v tých najhorších obdobiach, bolo čo jesť, fungovala doprava, priemysel, zdravotníctvo aj poľnohospodárstvo. Bolo pár zvýhodnených, ale zvyšok obyvateľstva mal takmer rovnaké životné podmienky. Boli aj disproporcie. Vyvážali sme najväčšie množstvo banánov na svete a nemali sme mandarínky.

Ale to, čo prežívam teraz som nezakúsil. Takú demagógiu, pokrytectvo, klamstvo a nezodpovednosť vlády som nezažil. Ani jedna vláda nemala pred voľbami sľuby o demokracii, o boji proti korupcii, o otvorenej spoločnosti, o slobode slova, o slobode pohybu. Preto sa pýtam, kam sme sa to dostali? Keď stačí vysloviť meno, citovať myšlienku, nahlas uvažovať, zapochybovať o nezmyselnom nariadení a trest vám nie len hrozí? Verím, že nie som sám koho to trápi. V opačnom prípade by nemohla byť mienka verejnosti o vláde, parlamente, súdnictve, polícii na tak nízkej úrovni.

V múdrej knihe je napísané „ strom poznáš po ovocí“. Aké plody nesie táto vláda? Horké nenávistné a nie raz aj smrteľne jedovaté. Prečo? Lebo diskusie nahradila zákazmi, lebo polemiku nahradila príkazmi, lebo nesúhlas nahradila trestom, lebo argument nahradila mlčaním, lebo dobrý čin nahradila prísľubom. Panuje prostredníctvom bártrového kupectva, pričom časť kupcov ani nepustila do tržnice. Verím, že vláda robí čo vie, na čo stačí a robí to najlepšie ako vie. Keďže na vládnutie nemá ani vzdelanie, ani predpoklady, robí fatálne chyby. Potápa nie len seba, ale ku dnu ťahá celý štát. Už si všimla, že jej dôveryhodnosť sa limitne blíži k nule, preto hľadá spôsob, ako sa sľuby dajú nahradiť vyhláškami a zákonom.

Dovtedy bude výnimočný stav. Výnimočný preto, lebo platia výnimky. Stopäťdesiat poslancov má výnimku na sedenie v pohodlných kreslách, ale veriaci ju nemajú ani na tvrdých laviciach. Niektorí tanečníci majú výnimku na rúško, ale žiaci ju nemajú, supermarkety majú výnimku na predaj, ale obchodíky ju nemajú. Cez kameň, bronz, železo, paru a elektrinu sme sa dostali do doby výnimiek. Keď vláda chce, máme výnimky aj farebné, keď nechce nemáme ani tie čiernobiele. Príkazy, zákazy a výnimky rozdeľujú spoločnosť, zamestnancov, rodiny. Vláda nemá potenciál na hľadanie riešenia preto vládne mocou a nie rozumom.

Vždy keď bol štát v ohrození, múdra vláda hľadala stratégov, podporovala armádu, povolávala do zbrane, nakupovala techniku, cvičila a školila vojsko, budovala kasárne. Hanibal už nie je pred bránami, je tu. Naša vláda zadlžuje štát, vyháňa vojakov, neškolí armádu, likviduje kasárne, kupuje hromady slepých nábojov, stratégom hrozí pokutou, hladom a trestom.

Vláda nevie ani počítať. Doteraz každá žiadala obyvateľov, aby si utiahli opasok, a svietila na svetlý zajtrajšok. Namiesto svetlého zajtrajška nám táto vláda dáva temný dnešok a opasok uťahuje bez žiadania. Neprekáža jej, že ho máme na krku. Nerieši potraviny, energie, devalváciu. Svoje platy má isté a ľuďom, ktorým rozpredala a prehajdákala majetok kompenzuje príjem o 1,3%. Možno by jej stačilo nahliadnuť do predvolebných hesiel, aby si priznala neschopnosť a otvorila verejnú diskusiu. Tém je viacej ako dosť. Ak to neurobí, bude mať každý jej člen, hoc aj v Austrálii, ťažký život keď svoje kreslo opustí. Jedine, že by rátali s geneticky danou dobrosrdečnosťou národa v kombinácii s krátkou pamäťou a kresťanskou zásadou odpúšťať.

Brezová, 30. decembra 2021