Zjednotená Kórea ? Nemožné

   Počas otváracieho ceremoniálu zimných olympijských hier  v juhokórejskom Pchjongčchangu sme mohli byť svedkami veľmi krásneho, ale symbolického aktu solidarity a mieru.  Pri tradičnej prehliadke športovcov všetkých účastníckych krajín sa pod jednou zjednotenou vlajkou Severnej a Južnej Kórei predstavili svetu kórejskí športovci.  Tento milý, ale symbolický  akt zjednoteného kórejského národa má svoju históriu už počas otváracieho ceremoniálu na letných olympijských hrách v austrálskom Sydney v roku 2000, ktorý znovu zopakovali po štyroch rokoch v Aténach a skončil sa v roku 2006 na zimnej olympiáde v Turíne.  Kórejskí športovci pod jednou vlajkou sa predstavili aj na niektorých súťažiach v stolnom tenise a vo futbale. Nebude prekvapením, že mnohí z nás o niečom takom nepočuli. Nikdy v histórií olympijských hier, alebo iných veľkých turnajoch sa kórejskí športovci nezjednotili ako jeden veľký tím.  Ako sa hovorí nádej zomiera posledná a preto tohtoročný olympijský turnaj môžeme považovať za prelomový. Po prvý raz v histórií sa podarilo vytvoriť spoločný kórejský tím a to v ženskom hokeji. Nie nadarmo platí, že šport má spájať a nie rozdeľovať. Bohužiaľ realita je úplne iná. Už vyše pol storočia kórejský polostrov je v zamrznutom konflikte medzi dvoma súperiacimi  štátmi a jediné čo ich spája je jeden národ.  Kladiem si otázku. Prečo nemôže byť jedna zjednotená Kórea ? Aby sme mohli pochopiť musíme sa vrátiť  do minulosti.  Kórejský polostrovov má z hľadiska geopolitiky a záujmov veľkú strategickú polohu.  Po  skončení japonskej okupácie na konci druhej svetovej vojny sa vykryštalizovali nové víťazné superveľmoci USA a ZSSR.  Podľa dohody Sovietskemu zväzu pripadla severná časť polostrova a južná časť USA. Hranica prechádzala cez 38 rovnobežku.  Už v tej dobe ani jeden z veľkých hráčov nechcel dovoliť, aby celý polostrov pripadol jednému z nich.  Kórejská politická reprezentácia stála mimo týchto rokovaní a preto môžem tento akt porovnať s Mníchovskou konferenciou „O nás bez nás“.  USA s ZSSR na svojich okupačných zónach vytvorili vlastné politické režimy. Na severe vznikol postupne komunistický režim a na čelo sa postavila známa dynastia Kimovcov. Juh sa vybral úplne odlišnou cestou po vzore USA demokracie a kapitalizmu. Ani známa kórejská vojna na začiatku 50. rokov 20. storočia nedokázala zjednotiť národ pod jeden štát a za cenu vysokého počtu ľudských životov ostala patová situácia dodnes. Severná a Južná Kórea sú stále formálne vo vojnovom stave, pretože dodnes nebola podpísaná mierová zmluva, iba zmluva o prímerí.

   Od skočenia vojny sa oba štáty  vyvíjali úplne opačným smerom. Zaostalí sever pod vedením dynastie komunistických diktátorov Kimovcov sprevádza veľká chudoba, vykonštruované politické procesy, pracovné tábory pre politických väzňov a vysoký vojenský potenciál, ktorý ohrozuje najmä svojho južného suseda, Japonsko a v neposlednom rade aj USA. Južná časť sa má za sebou úspešnejší príbeh. Zo zaostalej krajiny sa postupne stala ekonomicky silná a prosperujúca ekonomika. Mnohé juhokórejské firmy sa dokázali presadiť vo svete napríklad výrobca spotrebnej elektroniky a komunikačných zariadení Samsung, alebo známa automobilka KIA Motors.

     Či sa nám to páči alebo nie tak polostrov sa za súčasných svetových udalostí a okolností nikdy nezjednotí. Kto by najviac stratil ? Hypoteticky v prípade ak by zjednotenie oboch štátov v lepšom prípade  povedzme mierovou cestou uskutočnil sever, mal by za následok geopolitickú nerovnováhu v regióne.  Ako som už spomínal tak strategická poloha polostrova nepustí. Japonsko ako spojenec USA by sa začalo obávať  vojenských akcií , pretože „zjednotená komunistická Kórea“ by s veľkou pravdepodobnosťou  na južnom pobreží umiestnila svoje vojenské zariadenia. V ekonomickej oblasti by nastala totálna katastrofa  Ak by sever svoj  uplatnil ekonomický systém na ktorý sú uvalené ekonomické sankcie Bezpečnostnou radou OSN pre mnohé  prosperujúce svetové juhokórejské firmy by nastala istá ekonomická katastrofa, ktorá by postihla aj viacero štátov vrátane Slovenska.  V lepšom prípade by svoje oficiálne sídla premiestnili do iných krajín, ale ekonomické škody by bolo takisto obrovské. Do nemilosti by sa dostali nepohodlní politickí oponenti, ktorí v južnej časti „zjednotenej krajiny“ by tvorili obrovský počet. Nastala by vysoká migrácia Juhokórejčanov do bezpečných štátov.  Tí, ktorí by nedokázali ujsť s veľkou pravdepodobnosťou by boli deportovaní do   pracovných táborov a ekonomicky vyspelý juh by sa postupne dostával do nezvratného  ekonomického, morálneho a spoločenského úpadku.

   Predstavme si teraz, ale s opačného súdka čo by sa stalo, keby „zjednotenie“  nastalo opäť v lepšom prípade mierovou cestou z juhu. Z ekonomického hľadiska by pre južnú časť „zjednotenej demokratickej Kórei“ musela nasať vysoká miera solidarity spojená s vysokými ekonomickými dotáciami do zbedačeného severu.  Takéto vládne opatrenia by stenčovali štátny rozpočet a juh krajiny s menšími štátnymi výdavkami by postupne strácal na ekonomickej sile, menšie výdavky na školstvo, zdravotníctvo a iné segmenty verejnej služby. Aby mohla vláda udržať ekonomický štandard juhu musela by prijať opatrenia, ktoré by  viedli k obrovskému nárastu štátneho dlhu, prípadne zvýšenie daní. Z vojenského a geopolitického hľadiska by aj v tomto prípade nastala nerovnováha síl v regióne. Americké vojská by vďaka tomu mohli presunúť svoju vojenskú techniku priamo k čínskym a ruským hraniciam. Čína, ale najmä Rusko by sa dostalo do veľkého obkľúčenia nielen zo západu ( pobaltské štáty a Poľsko), ale aj z východu.

   Ako sme mohli vidieť tak reálna šanca na  zjednotenie Kórejského  polostrova pre jeho strategickú polohu je nemožná. Veľkí geopolitickí hráči USA, Rusko a Čína by tým stratili svoju strategickú výhodu. Nájsť správny recept na vyriešenie tohto problému je veľmi náročné.  Mocnosti by museli prijať obrovský kompromis a garantovať prípadnej „zjednotenej Kórei“ vojenskú neutralitu, stiahnutie všetkých zahraničných vojsk z polostrova, odzbrojenie armády obidvoch kórejských štátov  vrátane jadrového arzenálu. Severokórejský režim by musel prepustiť všetkých politický väzňov a nastoliť demokratizačné procesy.  Netreba zabúdať ani na ekonomickú pomoc zo zahraničia. Veľké štáty by museli za veľmi výhodných podmienok požičať „ zjednotenej Kórei“ obrovské finančne prostriedky, ktoré by smerovali do zaostalého severu.  Realita je ale bohužiaľ iná. Svetové mocnosti nemajú záujem vyriešiť tento problém mierovou cestou. Preto „zjednotenie“ v súčasnej geopolitickej a ekonomickej situácií vo svete je vysoko nepravdepodobné. Spolupráca dvoch kórejských štátov ostane na ďalej viac menej symbolická. Stane sa možno určitou tradíciou, že na každých budúcich olympijských hrách sa pri otváracom ceremoniáli vždy predstavia kórejský športovci pod jednou vlajkou. V lepšom prípade možno v určitých kolektívnych športov budú tvoriť spoločný tím. Za určitú formu lepšej spolupráce môžeme považovať pozvanie severokórejského vodcu Kim Čong-una adresované juhokórejskému prezidentovi Mun Če-inovi.

Kórejskí športovci na otváracom ceremoniály  XXIII. Zimných Olympijských hier

https://www.scmp.com/news/asia/article/2132800/korean-intruder-ejected-olympic-opening-ceremony