Naša spoločnosť je už desaťročia sústavne bombardovaná množstvom fantastických vízií o skvelej budúcnosti tohto národa v srdci Európy. V skutočnosti je to len dymová clona odvádzajúca pozornosť od základných faktov, ktoré sú neúprosne tragické. Zo štátneho dlhu 2 miliardy USD z roku 1993 máme dnes na krku jarmo 70 miliárd USD, naši vysokoškoláci odchádzajú študovať do zahraničia v 8x väčšom počte, ako je priemer OECD, v parite kúpnej sily máme najnižšiu priemernú mzdu v EÚ, čiže za svoje platy si môžeme dovoliť kúpiť najmenej tovaru, (menej ako Rumuni a Bulhari) a po Rumunsku máme najmenej majetku v prepočte na obyvateľa v EÚ. Cca 7500€, kým napríklad Česi 21 600€.
Poďme trochu konkrétnejšie. Do roku 1998 sme tu mali autoritárskeho Mečiara, ten bol podľa doterajších skúseností, zvyklostí zrejme najlepší, keďže naňho USA a Západ všeobecne vkuse nadávali.
A potom prišla najlepšia, najreformnejšia vláda v dejinách SR, vďaka ktorej sme sa stali civilizovanou krajinou, tigrom Európy. Štát je najhorší vlastník, znížime dane, spravíme unikátnu rovnú daň!!! a pritiahneme sem tak zahraničné investície, ktoré nám posunú životnú úroveň na patričnú úroveň a zvyšovaním hdp budeme rýchlejšie dobiehať vyspelé ekonomiky.
Takže dnes môžeme už bilancovať. Vráťme sa na začiatok článku a tešme sa z toho, že sme prví. Síce odzadu, ale niekto predsa vždy musí byť posledný. Radujme sa, sme v EÚ a v NATO! Čo viac si vlastne môžeme priať?!