Analýza ekonómie pokračovanie III.

Virtuálny apartheid

                                                                           Makroekonómia vychovala si z človeka hlupáka, ktorý nevníma rozdiel medzi realitou a jej obrazom!

V II. pokračovaní sme na základe pozorovania vplyvu troch univerzálne, platných zákonov vo vesmíre i spoločnosti zistili, že:

Prediktorom celosvetovej ľudskej spoločnosti nie je človek ani skupina ľudí, ale makroekonómia!!!

„Po lopate 1“

Makroekonómia ako celosvetovo uznávané ľudské poznanie, ovláda vzťahy medzi ľuďmi všade tam, kde sa používajú peniaze a sú hlavným nástrojom uplatňovanie jej nadvlády nad človekom. Princíp jej vládnutia je jednoduchý a všeobecne uznávaný:

Peniaze musia chváliť (produkovať) svojho boha, ZISK a ten je spravodlivosť sama o sebe!

Strata spôsobená ziskom, to je „peklo“ podobne, ako náboženské a o tom sa pri ekonomických vzťahoch medzi ľuďmi mlčí alebo pranieruje.

„Po lopate 2“

ZISK je virtuálna chiméra, ktorá sa realitou stáva až po tom, čo realitu zriedi a zmocní sa vzniknutého prebytku!

Čo je virtuálny apartheid?

Virtuálny apartheid je virtuálny štátny (svetový) útvar, ktorý nezobrazuje verne realitu na ohraničenom území, ale ju skresľuje a ovláda v intenciách svojich záujmov! Realitu (hmotný či duševný produkt) od Človeka kúpi za svoje obrázky – peniaze. Následne Človeku časť predá so ziskom a vzniknutý prebytok použije na podplácanie svojich najaktívnejších lokajov.

Ako virtuálny apartheid vzniká?

Virtuálny útvar (štát) vzniká prostredníctvom „volieb“*, počnúc prezidentom (funkcie nie osoby), cez parlament a vládu až po posledné obecné zastupiteľstvo. Následne prijíma zákony a iné ustanovenia, ktorými ovláda obyvateľstvo a virtuálne subjekty na svojom území. Tento virtuálny útvar by mal byť verným obrazom práce a potrieb ľudí na území, ktoré je v jeho správe. Mal by, teda pracovať na základe jedného zo všeobecne platných zákonov v prírode a spoločnosti, a to „o jednote a boji (protirečení) protikladov“ medzi realitou a jej virtuálnym (peňažným) zobrazením. Žiaľ doposiaľ ľudské poznanie nedospelo do štádia, aby tento útvar verne zobrazoval realitu, a preto virtuálny obraz reality (štát) a realita (občania a územie) netvoria jednotu ale pracujú podľa zákona „o premene kvality na kvantitu a naopak“. Z uvedeného dôvodu všetky tieto akty nezodpovedajú a nesmerujú ku záujmom občanov a územia, na ktorom vládne, apartheid, ale k jedinému cieľu a to tvorbe zisku a následne k odmeňovaniu tých najúspešnejších lokajov makroekonómie pri okrádaní spoločnosti podľa týchto aktov. V súlade s uvedeným zákonodarstvom, tento štátny útvar sa rozkladá ekonomický, politický, morálne a vedomostne. Každý je proti každému, lebo to takto vyhovuje virtuálnemu apartheidu.

„Po lopate 3“

Každá strata v boji medzi ľuďmi a ľuďmi a prírodou, je ziskom pre virtuálny apartheid a jeho služobníkov.

* – Voľby? Zvolený ľudia budú len a len lokaji všeobecne uznávanej makroekonómia a jej boha Zisku

Organizačná štruktúra virtuálneho apartheidu.

Globálny virtuálny prediktor, ktorým je dnes makroekonómia, teda celosvetovo uznávané učenie (ideológia), v jednotlivých národných parlamentoch si necháva schvaľovať svoj základný zákon, ktorým bude ovládať dianie v jednotlivých štátoch. Tým zákonom je „živnostenský zákon“ (v socializme to bol hospodársky zákonník). Od neho sa odvíja tvorba ostatného zákonodarstva, ovládajúceho ekonomické a s ním spojené dianie v štáte. Na chvoste, tohto zákonodarstva je „trestný zákon“, ktorý chráni tých, čo okrádajú spoločnosť podľa zákona pred tými, ktorí to robia v rozpore s ním, alebo sa bránia „legálnemu“ okrádaniu.

Toto je základ celosvetového virtuálneho apartheidu a jeho odnoží.

Virtuálny apartheid je reálna virtuálna štruktúra (virtuálna realita), virtuálnych subjektov rozprestierajúc sa po tejto planéte, ktorá ovláda ľudskú spoločnosť, teda realitu – ČLOVEKA vo všeobecnosti. Ide výslovne o virtuálne subjekty výkonné, ochranné, organizačné a výchovné.

• výkonné subjekty, ktoré dostali „živnostenské oprávnenie“ na podnikanie v zmysle Zákona o živnostenskom podnikaní (napríklad TU) (a.s., s.r.o., FO, a pod.). Ich poslaním je organizovať výrobu a služby a pritom okrádať spoločnosť za účelom uspokojovania bezprizorných potrieb najaktívnejších služobníkov (lokajov, cca 10% spoločnosti). Tieto subjekty sa javia ako absolútne neutrálne lebo nekradnú pre seba, ale pre lokajov makroekonómie za svojím chrbtom.

• Ochranné a útočné (armádu a políciu).

• Organizačné (územné orgány od miestnych po OSN a rôzne politické strany a spolky).

• Výchovné (školstvo, masmédia a kultúra).

Zopakujem, neide o ľudí, zbrane, stroje a podobne, ale o sústavu myšlienok, ktoré spoločnosť ovládajú!!! Virtuálny apartheid neovláda konkrétny človek, ako to bolo ešte za feudalizmu, žiadne USA, tajná lóža, Vatikán, židia, či iné reálne objekty či subjekty, ale globálna, makroekonomická, spoločenská hlúposť uctievajúc bezprizornú modlu v podobe ZISKU, bez uznania spôsobej straty. Je to virtuálny mechanizmus, ktorý ovláda spoločnosť pomocou „vysvätených – obdarovaných“ lokajov. Peňažné vzťahy to je idea a nie bytie.

Od buržoáznej revolúcie* prediktorom štátu a sveta je idea, boh zvaný ZISK, ktorý stojí nad bytím.

* – Pred buržoáznou revolúciou idea v podobe náboženstiev a peňazí mala len pomocnú úlohu pre bytie – vládcu.

„Po lopate 4“

Ak je vojak vedený a platený za to, že má zabíjať, tak myslenie vojaka musí ísť bokom a musí konať, tak, ako káže prediktor.

Ak je zisk v práve potom strata mala by mať právo na obranu, ale makroekonómia stratu neuznáva, a tak logicky spoločnosť vždy prehrá a získa lokaj makroekonómie. Súdy musia rozhodovať v zmysle pravidiel makroekonómie. Ak som prišiel o zisk, z viny partnera či štátu, tak súd mi musí prisúdiť nielen náklady, ale aj bezprácny zisk. Toto všetko nemá, „hlavu ani pätu“, pretože prediktor nie je človek, ale hlúpa ideológia, uctievajúca bezprácny zisk. Čarodejnice sa neupaľovali, preto, že chodil po svete človek a ukazoval koho treba upáliť, ale šírilo sa svetom myslenie, ktoré opisovalo ženy, ktoré prejavujú znaky bosorátstva a ľudská predstavivosť si ich našla a privolala toho kto bol určený na overenie a vynesenie rozsudku. V mnohých prípadoch nebolo potrebné ani to, ľudia si poradili pod vzniknutou psychózou (myšlienkou) sami.

Kapitalizmus sa u nás rozbehol na základe zmeny hospodárskeho zákonníka po 15.6.1988*, ktorým štát poštátnil národné podniky a ponechal ich napospas ich manažmentom. November 1989 to už bol len impulz na vybudovanie organizačnej štruktúry, na organizované rozkrádanie. Milton Friedmen svojou knihou Kapitalizmus a sloboda, spolu so slovami „privatizovať, privatizovať, privatizovať“ znamenal pre privatizáciu a budovanie kapitalizmu u nás viac ako Havel. Havel bola , len figúrka histórie, on ešte hlásal, že národný majetok bude zachovaný, keď manažmenty v podnikoch už devastovali výrobu, aby sa mohlo privatizovať za bagateľ.

• – Dňa 15.6.1988 Zákonom č. 98/1988 Sb. štát, teda virtuálna osoba okradla občanov ČSFR, teda realitu o jeho majetky (národné podniky) a začala zriaďovať virtuálne podniky (štátne). Občan, vrátane územných orgánov, odborov a pracujúcich v týchto podnikoch prestali mať právo tieto kontrolovať. Podliehali jedine virtuálnej moci – štátu, ktorý ich tak mohol svojvoľne rozpredať. Citujem: “Čl. III – K plnění úkolů hospodářského a sociálního rozvoje zakládá nebo zřizuje socialistický stát státní podniky a jiné státní organizace a svěřuje jim části národního majetku.“

  Počas socializmu bol prediktorom človek+hlúpa makroekonómia. Od tejto chvíle prediktorom sa stala samotná, hlúpa makroekonómia!!! Nuž a takto sme aj dopadli, zlikvidovali sme ?,?,?,?,? a ešte viac rozumných veci. Len hlupák si nechá vyprázdniť sklady a stratiť sebestačnosť. Ale, čo človek nespraví, aby uspokojil hlúpeho prediktora za peniaze či zo strachu?

Správne alebo „správne“ myšlienky sú silnejšie ako všetky armády sveta.

Ak „správny“ hlupák pri moci vydá rozkaz na použitie atómových zbraní, tak armády sveta sa navzájom vykynožia, lebo sú na to myšlienkovo a organizačne pripravené, a to napriek tomu, že sú si vedomé výsledku.

ZISK

ZISK má charakter „virtuálneho voľného radikála“, ktorý negovaním straty pančuje realitu a vzniknuté prebytky reality sa tak dostávajú k najaktívnejším služobníkom virtuálneho apartheidu.

Za dôležité považujem upozorniť, že zabudnime na používaný pojem kapitalista, lebo pod ním môže byť reálny človek, ktorý reálne pracuje a organizuje ľudí k práci a pritom aj virtualita, ktorá dosahuje zisky v súlade s makroekonomickým učením. Reálny človek, ktorého my vnímame, ako kapitalistu, ako som uviedol v minulom pokračovaní je aj pracovník s minimálnou mzdou, z ktorej časť odvádza do II. Dôchodkového piliera. V rámci celkovej bilancie to môže byť v skutočnosti pre neho reálna strata.

Medzi najaktívnejších služobníkov virtuálneho apartheidu si radšej zaraďme človeka, ktorý sedí za počítačom a prostredníctvom virtuálnych operácii (napr. na burze) získava miliardy. Nuž a pritom absolútne nemusí byť vôbec reálne odmenený, ak nepremenil svoje miliardy na reálne hodnoty. Hlúpo slúžil virtuálnemu apartheidu a škodil ľudstvu.

Virtuálny svet – apartheid nemá, ľudskú logiku je to len a len virtuálny mechanizmus, ktorý sa zrodil, omylom z ničoty a túžby človeka už v dávnej minulosti po bezprácnych ziskoch.

„Po lopate 5“

Ak sa prenesieme obrazne do lekárskej vedy, ZISK nie je virtuálny bacil či vírus, ale virtuálny prvok, ktorému chýba protiľahlý prvok, preto sa z neho stal voľný radikál. Poznáme choroby z nedostatku vápnika, železa, D vitamínu a pod. Niečo podobné sa vraj predpokladá u choroby zvanej, bipolárna porucha (staršie názvy endogénna depresia či manio-depresívna psychóza). Ochorenie má biologickú podstatu, spočívajúcu v narušení pomerov medzi chemickými stimulantami (tzv. neuromediátormi) v mozgu. Predpokladá(lo) sa medzi iným aj nedostatok lítia. Takýto nedostatok „niečoho“ spôsobuje protikladné reakcie organizmu v podobe depresie či mánie. Presne také reakcie aké prejavuje táto spoločnosť od nepríčetnej agresie po totálnu apatiu.

Lineárny úbytok „niečoho“ spôsobuje lineárny rast voľného radikála, čo v súčte tvorí exponenciálny nárast choroby, teda rovnaký, ako je znázornený HUMAN DEVELOPMENT REPORT 1999 str. 38 (TU.pdf). Priebeh rakoviny je prevažne tiež typickým príkladom takéhoto priebehu.

Záverečné konštatovanie, ktoré vyplýva z analýzy

Makroekonómia je monistické myslenie, ktoré hlúpo alebo zákerne splieta realitu s jej obrazom – bytie s ideou. Spoločnosť sa skladá z výrobných síl (bytia) a výrobných vzťahov (idey). Dnešná ekonómia, tak, ako aj iné spoločenské vedy je dnes (od zániku barterových obchodov) o nehmotných vzťahoch medzi výrobnými silami, je to virtuálna realita ako slovo a reč, ktoré majú síce hmotný prejav, ale hmotnou realitou, to nie sú. Tak, ako slovom a rečou ovládame realitu tak aj zisk a makroekonómia, ako virtuálne reality spadajú do oblasti výrobných vzťahov a realitu ovládajú, ale hmotnou realitou nie sú. Makroekonómia sa realite prostredníctvo zisku absolútne odcudzila, a tak ako každá idea, ktorá nevyjadruje realitu je virtuálny falzifikát!!!

Bytie a idea sú prirodzenými partnermi, ktorí by mali pracovať podľa zákona „o jednote a boji protikladov“. Akékoľvek narušenie zakladá vývoj v zmysle zákona „o premene kvantity na kvalitu a naopak,“ a teda jednoznačne smeruje k ich totálnemu odcudzeniu sa a kolapsu.

Po čom volám ako homo sapiens?

Chcem každý deň aspoň kúsoček reálnej nadhodnoty a kašlem Vám na Váš svet virtuálnych ziskov!!! Ak vznikne v spoločnosti reálna strata, vzhľadom na aktivity prírody, tak sa budem primerane k svojím predchádzajúcim podielom na nadhodnotách, podieľať na pokrytí strát a uskromním sa.

Prof. Haluška na túto otázku našiel odpoveď u: Joseph Patrick „Joe“ Kennedyho, otca prezidenta Kennedyho, ktorý vyhlásil:

Radšej obetujem pol svojho bohatstva, preto, aby som mohol druhú polovicu v pokoji a kľude užívať!

https://www.youtube.com/watch?v=PlSRulw27Vc v 28:30 minúte prednášky.

Ľudia pošlime virtuálny svet súčasných peňazí do histórie a sceľme realitu s jej virtuálnym zobrazením v spoločenskom myslení, podľa zákona „o jednote a boji protikladov“! Ako? O tom nabudúce.