Hanebnosť. Včera som si, takmer náhodou, zapol rádio Devín. Vhupol som do diskusie redaktora rádia a šéfredaktora Literárneho týždenníka. Ich debata mi riadne podvihla tlak. Najskôr ma prekvapilo, že noviny, ktoré v názve majú “týždenník” vychádzajú v dvojtýždňovej periodicite. Čudné. Nie? Po krátkej chvíli som pochopil. Vinu nesie prapodivné financovanie. Nevedel som, koľkí príživníci sa prilepia na každé číslo pred tým, než sa dostane do rúk čitateľa. Rovnako som nepoznal ani čo sa skrýva za oponou.
Poviem si – hoax, ale niečo evidentne nie je s kostolným poriadkom. Lebo v rovnakej situácii sú všetky, zdôrazňujem slovo všetky, národne orientované periodiká aj inštitúcie. Nie je to tým, že by nemali spoločensko-umeleckú hodnotu, ale zrejme ide o nadnárodný úmysel. Finančnou rachitídou trpí nie len Literárny týždenník, Kultúra, Národné noviny, … , ale aj naša najstaršia národná inštitúcia – Matica slovenská.
Je to nevedomosť, nezáujem, nevzdelanosť, alebo iba necitlivosť zodpovedných ľudí. Nechce sa mi veriť, že by za týmto stavom bol iba slabý článok v štátnej správe. Veď si z národného dôchodku platíme špeciálne pre tento účel zriadené ministerstvo. Nesie jednoznačný názov “Ministerstvo kultúry slovenskej republiky”. Čo robia?, čím sa trápia?, keď paní ministerka nepozná situáciu v národne orientovaných médiách? Jej nezáleží na kultúrnosti národa? Ona nespravuje železiarstvo, či záhradkárstvo. Je priamo zodpovedná za kultúru a kultúrnosť podstaty štátu. Bez národa by štát, v ktorého vláde sedí, neexistoval. Je nad slnko jasnejšie, že by pri svojich kvalitách, vo vláde iného národa nesedela! Rovnako je otázne, či iba sedí, alebo koná úmyselne.
Viem, že v koncesionármi dvakrát platenej celoštátnej inštitúcii je názov nášho štátu vyjadrený iba dvojbodkou, ale až doteraz som si myslel, že ide o negramotnosť výberovej komisie ktorá logo objednala a schvaľovala. Mýlil som sa. Teraz viem že ide o vyjadrenie vzťahu medzi médiom a štátom. Teda nie nedopatrenie, ale evidentný úmysel. Musí ísť o kultúrne zdebilizovanie národa. V opačnom prípade by národné poklady, akým nepochybne Literárny týždenník a Matica slovenská sú, neboli v štáte tvoreným najmä Slovákmi životne závislé od dobrovoľných zbierok.
Oni tak živorili za najkrutejšej nadvlády Maďarov a spoločensky pomítorenej orientácie spolužitia s Čechmi. Vtedy bedačili, ale vedeli prečo. Podporovaním kultúry národa a tým aj jeho sebavedomie klali oči vládnucej inonárodnej väčšine. Ale teraz? Vo vlastnom štáte? V štáte, ktorý nesie názov Slovenská republika nemajú na chlieb? Nemôžu platiť za honoráre prispievateľom, majú problém financovať tlač, distribúciu, vlastných redaktorov a možno aj elektrinu.
Prečo o tom nepočujeme na hlavných kanáloch? Prečo o tom nediskutujú informovaní, zainteresovaní a národne cítiaci aktéri? Je dosť peňazí aj priestoru na hríboviny, havraniny, horné dolné, pumpy, farmy, kredence, slaboduché a rovnako zaujaté, vraj, silné zostavy. Oproti tomu inštitúcie, ktoré národ miloval, podporoval a potreboval zanikajú! Týždenník musí zmeniť periodicitu, lebo nemá dosť prostriedkov? To nevzniklo iba za tejto vlády rozhádaných neschopákov, ale nepochybne ide o dlhodobý problém. Pýtam sa – je to náhoda? Ak nie tak prečo? Ak áno, tak dokedy. Alebo sa debilizácia už dovŕšila? V každom prípade je to hanebnosť .
Brezová 6. mája 2021