Neplatí to úplne o všetkých, aj tzv. dedinských farároch, ale do istej miery aj o tých.
Dovolím si povedať, že v rámci slovenskej spoločnosti, v oblasti myslenia a argumentácie patria takíto teológovia naozaj k špičke.
Keď si taký prejav čítam, čo si tam všímam? Taký človek sa vie nielen na úrovni vyjadrovať, ale je naozaj cítiť z jeho slov, že rozumie tomu, o čom hovorí. Má vynikajúco vystavanú celú argumentáciu, presvedčivo, nie sú tam žiadne sofizmy, ako u mnohých liberálov.
Z tých textov je cítiť, že katolícki teológovia majú skvelé vzdelanie aj v oblasti filozofie, a to že vlastne (hoci možno len intuitívne) vo svojom myslení priamo nadväzujú na všetky podstatné európske myšlienkové tradície od antiky až po súčasnosť.
Teda neplatí, že oni si niečo jednoducho vymyslia v sobotu večer pri písaní kázne, ale oni nadväzujú vlastne na celú generáciami nahromadenú múdrosť minimálne západnej civilizácie.
Ono sa to naozaj výrazne odlišuje od argumentácie liberálov. Tí si často potrebujú pomôcť aj expresívnymi výrazmi, či aj osobnými útokmi, rôznymi zjednodušenými až priam prekrútenými tvrdeniami.
Vezmime si taký jeden typický príklad. Liberál to nepochopí, keď mu hovoríte, že treba prísne oddeľovať LGBT ľudí a homosexuálne správanie. Ako ľudia, títo majú svoju dôstojnosť a sú Božími deťmi, ale homosexuálne správanie je hriechom.
No ale skúste takto argumentovať pred nejakým liberálom a bude vás mať jednoducho za “homofóba” a netolerantného človeka. Nepochopí, že tento problém je zložitejší a vyžaduje si poctivý analytický prístup. A nie do jedného “šuflíka” hodiť všetko, čo sa mi tam hodí.
Takže, viete, ja keď sledujem texty naozaj vzdelaných katolíckych teológov a na druhej strane liberálov a progresívcov, to sa ani porovnávať nedá!
A asi tu nemôžem dať podobný kompliment všeobecne aj protestantským teológom, hoci vnímam, že aj medzi nimi sú veľmi seriózni ľudia, ktorí sa snažia žiť a prehlbovať svoje kresťanstvo a aj poctivo rozmýšľať.
Ale potom vnímame, že v evanjelickom a protestantskom prostredí je tých sofisticky a tendenčne argumentujúcich ľudí (aj teológov) značné množstvo.
Naopak, v katolíckej cirkvi, keď aj nejaký kňaz sa dostane na jej okraj (napríklad je suspendovaný), ani tam obvykle nevidím nejaké úplne do očí bijúce herézy. Akokoľvek som kritický trebárs voči osobe arcibiskupa Róberta Bezáka, ani u neho som takéto prvky nenašiel.
Ale, žiaľ, v protestantskom prostredí na ľudí typu Polcková, Prostredník, Havran a podobní – tam na nich jednoducho nie je núdza. Hoci je mi zároveň jasné, že takíto ľudia zďaleka nereprezentujú mainstreamový konsenzus vo svojich cirkvách. Aj tam sa nachádzajú skôr na okraji.
Zdôrazňujem, že toto, čo píšem, sa týka jednak slovenského prostredia (dobre, beriem, že asi nemecká katolícka cirkev je niekde inde, k tomu sa neviem tak dobre vyjadriť), jednak tu hovorím o kvalitách katolíckych teológov v oblasti ich myslenia – a nie nutne v morálnej oblasti, v ich osobnej integrite.
Toto, čo píšem, sa zároveň istotne netýka úsudkov katolíckych teológov v oblasti aktuálneho politického diania (ale pokiaľ ide o všeobecnejšie myšlienky v oblasti politológie, tam by som im skôr dôveroval).
Katolícki teológovia sú aj u nás často váhajúci, zbabelí, nedôslední vo svojom konaní. To je jedna vec, ale keď hovorím o ich argumentácii, štruktúre ich prejavov, toto im jednoducho nemôžem uprieť, v podstate ako celku.
Takže je jasné, že to, o čom tu hovorím, skôr poukazuje na kvalitu jednak katolíckej viery, jednak asi aj teologického a filozofického vzdelávania kňazov.
Ale tu sa nedá úplne jasne vyvodiť, že by išlo o kvalitu slovenských seminárov, pretože keď hovorím o naozaj vzdelaných a rozhľadených slovenských katolíckych teológoch, tí sa často vzdelávali práve v zahraničí.
Na koniec už k tomu spravím len jednu osobnú poznámku. Keď sledujem prejavy naozaj vzdelaných slovenských katolíckych osobností, ono to zakaždým nejako “zahasí” tú moju niekedy sa vracajúcu skepsu v oblasti viery.
Postavím si oproti sebe jasnú, presvedčivú štruktúru argumentov katolíckych teológov, ktoré sa navyše často zhodujú nielen s mojím vlastným vzdelaním, ale aj s mojimi vlastnými životnými pozorovaniami a názormi – a na druhej strane tendenčné sofizmy liberálov. A je mi hneď jasné, na ktorú stranu sa mám prikloniť.
Pretože keby ten teológ aj nemal hneď vo všetkom pravdu, nepochybne z môjho hľadiska zastáva tú správnu myšlienkovú tradíciu, pri ktorej sa zrejme oplatí zostať.