Banditizmus vo vláde …

Banditizmus, gangsterizmus, klamstvo, manipulácia, nevzdelanosť, zlodejstvo, egoizmus, herectvo, arogancia, amaterizmus a neschopnosť riadiť štát a boj s pandémiou má ďalšie pole pôsobnosti. Ako na túto obscénnu hru či divadlo zareaguje verejnosť, keď sa vlastne po mesiaci nič významného vo veci rekonštrukcie vlády nestalo, iba sa premiestnili figúrky a ako niektorí ministri akože podali demisiu, vypadá to tak, že sa vrátia na svoje posty ešte skôr ako vlastne odišli. Dalo by sa to prirovnať celkom poľahky k premietanému filmu, ktorý sa po premietnutí pustí pospiatky. Výsledok akože vykonanej, či skôr iba predstieranej rekonštrukcie vlády je hodnotovo úplne rovnaký ako ten film pustený pospiatky. Tlačovka Pellegriniho sa niesla v podobnom duchu a nemohla ani vyznieť inak, pretože reálna skutočnosť sa nedá popierať ani inak deformovať.

V roku 1968 natočil taliansky režisér Carlo Lizzani akčnú drámu ” Banditi v Miláne ” v hlavnej úlohe s talianskym hercom, známym  aj z tkz. špagetiwesternov, Gian Carlo Volontém. Dej filmu sa odohrával na pôsobení skupiny banditov, organizovaných v Bande Cavallero, ktorá už dlhšiu dobu terorizovala Miláno. Kľúčovým okamihom, kedy vyvrcholil dej filmu bolo prepadnutie banky a vzatie rukojemníkov. Po malej prestrelke odišli banditi na autách, a keď ich začala prenasledovať polícia, banditi bezhlavo a cynicky začali strieľať do okoloidúcich ľudí. Uvádzam to ako spodobenie s činnosťou súčasnej koaličnej vlády, ktorá nielenže nám ukradla náš štát, našu krajinu, našu domovinu, našu vlasť, ale jej cynizmus a bezcitnosť sa prejavuje nad ľahostajnosťou nielen voči chorým a veľkého počtu mŕtvych, ale aj voči celej našej spoločnosti a voči všetkým ľuďom, ktorý v nej žijú. Sú opití mocou a neuvedomujú si, že je im iba prepožičaná a o ani potom, čo prieskumy verejnej mienky ukazujú, že im prejavujú ľudia vysokú mieru nedôvery – až 83 %. Ruský vedec Pavlov celý život skúmal reflexy a rôzne pudy zvierat a ich reakcie v podobe pudu sebazáchovy. Ak by  dnes ešte žil, zistil by, že na rozdiel od zvierat pud sebazáchovy súčasnej koaličnej vláde chýba a to najmä po tom ” geniálnom ťahu “, keď po mesiaci nevykúzlili v tých svojich slepačích mozgoch nič iné, iba kolosálny paškvil, ktorý ani zďaleka nepripomína výtvor tvorov, ktorých vedecká obec bežne označuje ako homo homo sapiens – človek mysliaci, ale takýmto počinom by im určite vedci odobrali to jedno homo, ktoré by ich takto zaradilo najviac tak iba do skupiny neandrtálcov.

Americký spisovateľ, satirik a humorista, Mark Twain / 1835 – 1910 / sa preslávil najme knihami. Hádam najznámejšími boli  Tom Sawyer a Dobrodružstvá Huckleberyho Finna. V detsve som ich prečítal niekoľkokrát. Mark Twain bol ale známy aj svojimi veľmi trefnými aforizmami. Uvediem aspoň dva z nich :  ” NEMALI BYSME KONAŤ ZLO, KEĎ SA NIEKTO DÍVA “. Ale trefnejší a aktuálnejší je tento :  ” AK BY VOĽBY MOHLI NIEČO ZMENIŤ, POLITICI BY ICH URČITE NEPOVOLILI “. A to hovorí za všetko. Takže domnievať sa, že niekde na svete existuje skutočná demokracia – vláda ľudu je určené iba tým, ktorí stále veria tým ” SVOJIM “ politikom, že pre nich niečo, ak získajú moc urobia. Takým flagrantným príkladom je Matovičov podvod pred poslednými voľbami, keď nalákal tých menej sčítaných na jedenásť lacných a úplne priehľadných sľubov,  či skôr klamstiev, keďže ich drvivú väčšinu doteraz nesplnil a ako sa zdá ani tak nemieni urobiť.

Niet inej cesty, iba znovu čo najskôr nastoliť minimálne aspoň VLÁDU ROZUMU. To je ale možné iba ak dobre dopadne zbieranie podpisov na vyhlásenie referenda a následné referendum. To, ako sa potom nová pravdepodobne koaličná vláda vyskladá, je znovu iba na zvolených politikoch. Sú ale dva momenty, ktoré by mohli znovu vskriesiť nádej na lepší život : buď pani prezidentka využije svoje právomoci a staronovú vládu upraví podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, alebo v predčasných voľbách získa najsilnejší subjekt Hlas – SD toľko hlasov voličov, aby mohol vládnuť sám. To by ale musel Pellegrini a spol. ponúknuť ľuďom omnoho viac vo svojom volebnom programe ako doterajšie už ošúchané sľuby a naopak, ponúknuť čo najviac z prvkov priamej demokracie. Opačne sa bude naša spoločnosť a politika zmietať v nekonečnom kolotoči nesplnených sľubov a túžob ľudí žiť v dostatku a bezpečí. Ako vždy, je to iba na ľuďoch, ako sa pri voľbách rozhodnú. Je to ale aj o rozumovej vyspelosti a vysokej miery zodpovednosti, ktorú sa väčšina ľudí stále zdráha prevziať na svoje plecia.