Je fascinujúce počúvať, s akou ľahkosťou hovoria naši politici o prichádzajúcom masívnom zvyšovaní zadlženosti Slovenska. Zlepšiť sa to má vraj až v roku 2029! Akoby sa nič prevratné nedialo. Veď čo, politikov sa to nedotkne. Prednedávnom som kritizoval Smer, že nám len za posledných osem rokov dokázal zdvojnásobiť štátny dlh z 25 miliárd dolárov na 50 miliárd dolárov. Ale títo v tom veselo pokračujú. Z cca 49% v pomere k hdp spred roka sme dnes už na 60%! A má to naďalej stúpať. Pod pláštikom korony samozrejme. Nespochybňujem nutnosť ochranných opatrení pred nákazlivou chorobou, avšak to neospravedlňuje flagrantný prístup vlády – nedbalosť v otázke zadlženosti tohto národa.
Slovensko si nemôže dovoliť zadlženosť ani nad 50% v pomere k hdp. My nie sme ako Francúzsko či Taliansko. My nemáme už takmer nič svoje. Teda okrem Tatier, tie sa nedajú ukradnúť. Ani len strategické podniky už nám z veľkej miery nepatria.
Včera minister financií upokojoval verejnosť vyhláseniami na čo všetko sa vraj môžeme tešiť. Na zmodernizované nemocnice, lepšie životné prostredie, nové, múdrejšie učebnice pre školákov. Zbrane nespomínal. Asi zabudol.
Snáď každý jedinec na pozícii ministra financií by dokázal zmenežovať vývoj tak, že požičané miliardy sa kde tu odrazia vo vynovenom interiéri nemocnice, v nejakom novom CTčku, v novej učebnici, v nejakej tej vetve kanalizácie. Na to sme už zvyknutí. Niečo proste musí byť vidieť.
Nič to nemení na fakte, že táto vláda tu ide šafáriť s neskutočnými zdrojmi, samozrejme z veľkej miery na dlh. Idú tu stavať byty, idú hento, tamto. V poriadku, nech budujú. Ale nie na dlh, nech sa prikrývajú takou perinou, na akú máme. Veď tvrdili, že stačí nekradnúť! Tak teda nech si budujú tú svoju novú republiku, ale pri zachovaní zadlženosti štátu na úrovni maximálne 50% hdp.