Vojaci, poddôstojníci, práporčíci, dôstojníci všetkých druhov Ozbrojených síl SR,
obraciam sa na vás ako vysoký dôstojník, dnes vo výslužbe, ktorý sa už v roku 1989 nebojácne vyslovil za vytvorenie slovenských vojenských útvarov na území Slovenska. Ktorý v roku 1990 otvorene a odvážne inicioval potrebu vzniku slovenskej armády, ako základného piliera suverenity štátotvorného národa. Aj vtedy som sa obrátil na odvážnych statočných vojakov. Zdvihlo sa hnutie. V roku 1992 som bol zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČaSFR, ako zástupca aktívnych vojakov, aj vojakov v zálohe a vo výslužbe, mnohí už nie sú medzi nami. Dňa 25. novembra 1992 som zahlasoval za „Ústavný zákon o zániku ČaSFR“, čím sme zabezpečili vznik toho najcennejšieho, na čo je každý štátotvorný národ hrdý: samostatnej suverénnej Slovenskej republiky. Za to sa nemusí žiadny vojak nikde na svete hanbiť. Už vôbec nie za to, že štátnosť sme dosiahli bez výstrelu, bez jedinej obete.
Kolegovia v uniforme, dnes sme svedkami zneužívania moci ústavnými činiteľmi našej vlasti, ktorí v rozpore s Ústavou SR a platnými zákonmi oberajú o ústavné práva slobodných občanov, ktorí majú právo robiť čokoľvek, čo im nezakazuje zákon. Najvyšším je Ústava SR s neodňateľným právom na zhromažďovanie, ktoré nám môže byť odobraté len počas vojnového stavu a vojny. Tieto neboli vyhlásené a na ich vyhlásenie prezidentom nie sú splnené zákonné podmienky. Sme svedkami niečoho oveľa horšieho, kedy v súlade s definíciou štátneho terorizmu, ktorým je použitie násilia štátnej moci proti civilnému obyvateľstvu na presadenie politických cieľov, vláda pácha štátny terorizmus.
Na páchanie štátneho terorizmu vo fyzickej forme chce podľa vyjadrenia ministra obrany vláda protiprávne zneužiť časť vás, vojakov ozbrojených síl (vojenskú políciu). Nikdy v histórii Slovenska sa nestalo, aby boli vojaci zneužití proti civilnému obyvateľstvu, ani počas najhoršej totality. Chcem vám pripomenúť slová vašej vlastnej prísahy, na ktorej formulovaní som sa v roku 1992 podieľal: „Sľubujem, že budem verný Slovenskej republike…“ Nemáte byť verný ani ministrovi obrany, ani vláde, ani premiérovi, ani prezidentovi. Ale výlučne „Slovenskej republike“, ktorú tvoríme my, jej slobodní občania. Máme právo robiť všetko, čo nám nezakazuje zákon, predovšetkým Ústava. Podľa prísahy máte byť „pripravení brániť slobodu, nezávislosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc“. Ako vojaci nie ste povinní, ba nemáte právo presadzovať protiústavné želania vládcov proti občianskym slobodám. Naopak, ste povinní brániť slobodu.
Slobodným občanom zostáva právo na zhromažďovanie v núdzovom stave. Nedajte sa pomýliť odsekom (2) paragrafu 4 zákona 321/2002, na ktorom som sa osobne ako Zástupca náčelníka generálneho štábu podieľal. Z odseku (2) vyplýva povinnosť ozbrojených síl podieľať sa na plnení úloh v čase núdzového stavu s podmienkou, že pri tom budú ohrozené životy a zdravie osôb. Ani táto dikcia vám ako vojakom, zodpovedným za obranu štátu pred vonkajším ohrozením, nedovoľuje dotknúť sa civilnej osoby bez jej výslovného súhlasu. Ak sa slobodný občan rozhodne zúčastniť na protestnom zhromaždení, tak tým explicitne vyjadruje svoj slobodný postoj, že sa necíti ohrozený na svojom živote a zdraví. Môže mu byť jedno, čo si o ohrození jeho zdravia myslí vláda, alebo jej predseda. Tí slobodní občania, ktorí sa cítia ohrození na zdraví alebo živote, majú právo a povinnosť voči sebe, aby sa takému ohrozeniu nevystavovali a miestu zhromaždenia sa vyhli. To platí aj pre občanov v uniforme.
Ako absolvent prestížnych vojenských a obranných akadémií vás nebudem vyzývať na rebéliu proti vláde a legitímnym ústavným činiteľom. Ani proti súčasnému ministrovi obrany, aj keď mám voči nim zásadné výhrady. Napriek tomu, že minister prekročil všetky červené čiary a vás vojakov už zneužil. Ako expert a jeden z vás som povinný upozorniť, že máte právo odmietnuť predpísaným spôsobom splnenie takého rozkazu, ktorým by vás nútili do spáchania trestných činov, porušenia ústavy, alebo prekročenia dikcie prísahy. V praxi to môže znamenať, že splníte rozkaz podieľať sa na akcii v určenom mieste, ale za žiadnu cenu sa nedotknete slobodných civilných občanov. Čiže zostanete „verní Slovenskej republike“ v súlade s prísahou a nebudete verní protiprávnym a protiústavným želaniam ministra, ani premiéra. Vytvorenie kordónu ochrancov slobody a Ústavy od vás ľud neočakáva.
Ste z ľudu, ste jednými z nás, môže tam byť váš otec, brat, sestra. Nedajte sa zneužiť. Uvedomte si, že raz bude táto vláda skladať účty za zločiny a štátny terorizmus, v ktorého páchaní pokračuje napriek vlastným pričinením získaným dôkazom o bezvýznamnej úrovni infikovanosti, aj dôkazom o „nebezpečnosti“ vírusu porovnateľného s bežnou chrípkou. Predstavitelia režimu raz budú niesť zodpovednosť za zničenie ekonomiky, za sociálny kolaps, ktorý už spôsobili. Potom budú hľadať vinníkov, na ktorých budú chcieť svoje zverstvá zvaliť. Nenechajte sa vtiahnuť do ich zbabelej špinavej hry. Oni budú mať za sebou milióny na zaplatenie právnikov, z vašich platov si to nebudete môcť dovoliť.
Apelujem na vás, buďte statoční, teda v prvom rade profesionálni. Preštudujte si príslušné zákony, pochopte vaše poslanie, pokúste sa porozumieť pojmom. Nedajte sa vmanipulovať do protiústavných činov prehnanou iniciatívou pri plnení spochybniteľných rozkazov. Očakávam podporu tejto výzvy tou časťou vojakov v zálohe a vo výslužbe, ktorí už v minulosti dokázali prejaviť statočnosť a nedali sa zneužiť proti svojmu ľudu. Podpora tohto vyhlásenia odvážnymi vojakmi, ale aj policajtmi v aktívnej službe bude vítaná, diskrétnosť je garantovaná. Podporný e-mail s uvedením dosiahnutej hodnosti, titulu, mena a priezviska môže každý s prípadným komentárom poslať na adresu statocni_vojaci@protonmail.com
Už v momente publikovania stojí za výzvou množstvo vojakov a policajtov v zálohe a vo výslužbe, ktorých mená zverejním len s ich výslovným súhlasom v e-maile. Nezľakol som sa ako kapitán šovinistického ministra pred 30 rokmi (otvorený list som publikoval v blogoch), nezľaknime sa ani súčasných vládcov, ktorí nám uniesli slobodu a správajú sa k slobodným občanom ako k poddaným.
Za zbor zodpovedných vojakov v zálohe a vo výslužbe
Iniciátor vzniku slovenskej armády Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v.