Úder pod pás

Mám dva silné prežitky, s ktorými by som sa chcel s Vami podeliť. Posledné obdobie bolo pre mňa veľmi vyčerpávajúce, preto som extrémne schudol. Duša sa potom nechce udržať v hmotnom tele a uteká kam chce.

Tento piatok som zbalil ruksak, karimatku, spacák, cigarety a jedlo na niekoľko dní. Urobil som tak v náhlivosti, akoby mi hrozilo nejaké nedefinované nebezpečenstvo. Kráčal som lúkami a následne som vošiel do neveľkého lesíka obkoleseného lúkami. Tam som sa rozhodol stráviť prvú noc. Začali sa diať neuveriteľné veci. Akonáhle som vošiel do lesa, začal som hľadať bezpečné útočisko na prespanie. Našiel som výmoľ pod koreňmi stromu a zo starých konárov som si budoval prístrešok ako v tých filmoch idúcich na Discovery čanel, „Návod na prežitie“. Úkryt mi bol tak akurát. Keď sa zošerilo, už som ležal v spacáku a nahmatal som krabičku cigariet vo vrecku. Pokúsil som sa ju otvoriť, nepodarilo sa mi to však normálne, ale rozbalil som ju po dĺžke a vytiahol som si cigaretu z dlhšej strany, ako to robili vojaci na frontoch. Potom som počul na ceste dole tiahnuť kolóny ťažkých vojenských vozidiel. Niektoré z nich obkolesili les a do zeme zavŕtavali špirálové bodce, až sa triasla celá zem. Od strachu som sa triasol aj ja. Okolo lesíka chodili nejakí ľudia a do zeme zapichovali mne neznáme tabuľky, do lesa ale nikto z nich nevstúpil. Bol som tam v bezpečí. Dole v dedine som počul zreteľnú vravu vojakov hoci boli odo mňa kilometre vzdialení. Nebudem popisovať ďalšie podrobnosti, celý zážitok trval celú noc až do ďalšieho obeda, kedy som to vzdal, zbalil sa a odvážil sa vyjsť z úkrytu. Vyšiel som na lúky a kráčal smerom domov. Von svietilo slniečko a bolo nádherné popoludnie. Z niekoľkodňového výletu zostalo len biednych 24 hodín. Domov som sa vrátil úplne vyčerpaný. Unavený som si ľahol spať už podvečer a spal som až do rána.

Počas noci sa mi sníval sen. Ocitol som sa vo veľkom kasíne. Zatiahol som za páku starobylého hracieho automatu a na obrazovke sa objavilo číslo 15 a za ním toľko núl, že som ich nevedel ani spočítať. Všetci okolo hovorili, že toto sa ešte nikomu nepodarilo v celej histórii. Výhru mi vyplatili v papierových bankovkách a niesol som ju domov v taškách a v balíkoch pod pazuchami.

Všetky deje prebiehajú najskôr na duchovnej úrovni, až potom sa zhmotňujú v našom svete. Človek nie je len kus mäsa a kostí. Akokoľvek sa to zdá nepochopiteľné, citlivejší jedinci vedia prichádzajúce udalosti zachytiť už na jemnejších úrovniach. Chcel by som upriamiť Vašu pozornosť na to, čo sa udialo v poslednom období. Viete ako to funguje. Keď ste napríklad fajčiar, najskôr sa Vám ťažšie dýcha, ak s tým neprestanete včas, budete náchylní napríklad na zápaly pľúc. Ak s tým nedokážete prestať ani potom, čakajte rakovinu. Ak neprestanete, budete bojovať o život. Takto to je. Podmienky skúšok sú čím ďalej ťažšie a ťažšie. Takže čo sa vlastne udialo? Postupne, počas dlhého obdobia, sme nedokázali vzdorovať  obmedzovaniu našich práv a slobôd, pretože v prvom rade boli občanom odňaté rozhodovacie právomoci. Vytvorila sa ilúzia, že občan môže ovplyniť chod štátu vo voľbách. Udalosti nabrali v posledných mesiacoch a týždňoch taký rýchly spád, že sme sa nedokázali ani poriadne nadýchnuť. O všetko sme už prišli, pretože sme nedokázali reagovať včas. Celkom o všetko ešte nie, ale už nám boli odobrané zákonné práva, šport, kultúra, tradície, svetonázor, viera, živobytie. Viete, čo nám ešte zostáva? Budeme musieť bojovať o holý život. Ten čas je tu. Ak máte zvyšné úspory, v prvom rade si kúpte motyku a rýľ. Nie, preto, aby ste nimi ubili predsedu vlády, budú vám slúžiť na niečo ušľachtilejšie. Ak Vám aj potom zostanú nejaké peniaze, rozmyslite si dobre na čo ich použijete. Na nákup máte čas do konca týždňa. Potom zostaňte v bezpečí svojho útočiska. Tá pätnástka je asi symbolická. Rád by som sa mýlil.

Naša situácia ale nie je až taká beznádejná, ako popisujem. Dokázali sme odmietnuť Istanbulský dohovor aj odvrátiť hrozbu amerických základní na našom území. Toto sú silné tromfy v našich rukách, a vlieva to do mňa pocit optimizmu z našej budúcnosti. Takže žiadne strachy. Verím, že budeme chránení tak, ako v tom zážitku z lesa.

V uplynulých desaťročiach bola vybudovaná mašinéria určená na vytvorenie kolektívnej ilúzie. Občania sa nedokážu zorientovať v bludisku neprehľadných a protichodných vyjadrení a názorov, svoj život trávia vo virtuálnom svete virtuálnych emócií, virtuálnych citov, nedokážu oddeliť pravdu od lži. Dnes sú možnosti manipulácie na takej úrovni, že postačuje zverejniť obrázok z opačného konca sveta s popisom, že udalosť práve prebieha niekde úplne inde a ľudia uveria. Určite existuje aj mnoho neexistujúcich autorov komentárov a blogov, ktorí ovplyvňujú mienku verejnosti.  Proti občanom prebieha ťažká psychologická vojna, preto väčšina z nich zmietne zo stola argumenty, ktoré by za iných okolností boli do očí bijúce. Pre mnohých bude precitnutie do reálneho života tvrdým úderom pod pás.

Ale nezúfajte, táto skúška nás má primäť k sebauvedomeniu, t.j. uvedomeniu si hodnoty samého seba. Potom už určite nikomu nedovolíme, aby nás oberal o kvalitu nášho života, tradície, vieru, slobody, šport, svetonázor, no proste, o čokoľvek. Tak sa konečne vzpriamme a s vervou zabojujme o ten svoj život. Celé to má poslúžiť nášmu duchovnému rozvoju.