Kde ležala staroveká Kelemantia?

V období zmeny letopočtov začali starovekí Rimania postupne rozširovať hranice svojej ríše hlbšie do strednej Európy. Po zriadení rímskej provincie v Panónii začal prirodzenú severnú hranicu impéria tvoriť príslušný tok rieky Dunaj, ktorý zároveň poskytoval aj ochranu pred nečakanými útokmi výbojných kmeňov žijúcich severne od Dunaja. Pre posilnenie ochrany územia ríše budovali Rimania dômyselný obranný systém pevností a malých opevnení známy ako LIMES ROMANUS, ktorý kopíroval hranicu Rímskej ríše.

 

Za vlády cisára Marca Aurélia (161-180 n. l.), v období tzv. kvádskych a markomanských vojen, postavili takto Rimania aj vojenský tábor na ľavom brehu Dunaja pri Iži (okres Komárno), ktorý dnes poznáme a označujeme ako Kelemantia. Tento drevozemný tábor, v predpolí légiovej pevnosti Brigetio, bol zničený po veľmi krátkom čase požiarom, pravdepodobne pri nečakanom kvádskom útoku. Počas ďalších výbojných výprav v závere kvádskych vojen, v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti, tu krátkodobo táborilo ešte niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach. Na sklonku 2. storočia vybudovali Rimania na mieste zničeného pôvodného drevozemného tábora nový kamenný kastel. O strategickej polohe a existencii tábora neďaleko sútoku riek Dunaj a Váh nepochybujeme. Odkiaľ ale vieme, že sa spomínaný rímsky kastel pri Iži volal Kelemantia?

 

Staroveké nápisy a pramene túto rímsku pevnosť veľmi nespomínajú. Názov Kelemantia poznáme predovšetkým od antického Ptolamaia. Klaudios Ptolemaios (latinsky písaný Claudius Ptolemaeus), bol veľký grécky matematik, astronóm, astrológ a zemepisec, žil v rokoch 85 až 165 po Kristovi. Väčšinu svojho života pôsobil v egyptskej Alexandrii. Veľmi významné je jeho dielo Zemepisný úvod (Geógrafiké hyfégésis), známe tiež ako tzv. Geografia. Je to návod k zostavovaniu máp pomocou astronomicky stanovených súradníc. Toto dielo napísal Ptolemaios pravdepodobne niekedy po roku 141 n. l..

 

Ptolemaiova mapa MAGNA GERMANIA, ako jedna z 26 dielčich máp celého atlasu Geografie, zachytáva územie strednej Európy približne do roku 150 n. l.. Zobrazuje celkovo 137 geografických bodov, z ktorých 94 sú mestá a hradiská, o ktorých už Ptolemaios vo svojej dobe píše ako o starodávnych. Jedným z týchto hradísk je aj práve naša KELAMANTIA (gr. Κελαμαντία). Na detaile mapy si môžeme všimnúť územie nad provinciami Hornej a Dolnej Panónie – PANNONIAE SUPERIORIS PARS a PANNONIAE INFERIORIS PARS, ktorú tvorí predovšetkým súčasná slovenská Podunajská nížina. Ptolemaiove mestá USBIUM, ABILUNUM, FURGISATIS, CORIDORGIS, MEDIOLANIUM, FELICIA, EBURODUNUM, ANDUAETIUM, KELAMANTIA, SINGONE a ANAVUM, ktoré ležia bezprostredne nad územím Panónie, by mali teda ležať na dnešnom území Slovenska (v tejto chvíli však musíme upozorniť aj na skutočnosť, že Ptolemaios zakresľoval na mapu predovšetkým pôvodné staroveké sídla a hradiská, nie rímske vojenské pevnosti, preto pri hľadaní dnešných stotožnení s Ptolemaiom by nemala byť podmienka, že na území obce sa musel v minulosti nachádzať aj rímsky vojenský tábor).

 

Správne stotožnenie Ptolemaiových názvov so súčasnými je veľmi dôležité pre celkové rozlúštenie Ptolemaiovej záhady. Mapa totiž bola a je vždy predmetom bádania rôznych učencov ako minulých tak aj súčasných. Historici a lingvisti sa bez úspechu znovu a znovu pokúšajú dešifrovať “Ptolemaiov kód“. V súčasnosti sa hlavná pozornosť štúdiu mapy sústreďuje predovšetkým v Nemecku a v Čechách. Medzi výskumníkmi dostal tento pomaly 2000 rokov starý rébus pomenovanie “zakliatý zámok“.

 

Upriamme teraz na chvíľu našu pozornosť trošku východnejšie od Iži, a to na obec Chľaba (okres Nové Zámky). Kataster obce lemuje z východu rieka Ipeľ a z juhu rieka Dunaj. Z vojensko-strategického hľadiska mala poloha obce v staroveku rovnakú dôležitosť ako Iža (sútok rieky Ipeľ a rieky Dunaj, ako aj neďaleký sútok Hronu a Dunaja). Na webových stránkach obce Chľaba sa okrem iného dočítame, že chotár obce bol obývaný už v praveku a najstaršie vierohodná pamiatka pochádza z obdobia neolitu. Ďalej sa našlo eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarové hroby severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko a pohrebisko karpatskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, laténske hroby a rímska strážna veža (burgus) zo 4. stor. n. l.

 

Prvá písomná zmienka o obci zatiaľ pochádza z roku 1138 (villa Helenba, Chelenba), kedy bola kráľovským resp. vojvodským majetkom a známa predovšetkým ako rybárska obec. Známe sú však aj zmienky o miestnom ovocinárstve, ktoré pochádzajú z roku 1234. V časoch panovania kráľa Ondreja II. (1205–1235) tu bol totiž vynikajúci ovocný sad arcibiskupa Róberta, o ktorom sa zaujímavo zmieňuje kráľovské nariadenie, podľa ktorého bude vymeraný trest smrti tým dunajským rybárom, ktorí budú kradnúť ovocie z arcibiskupovej záhrady na ostrove Helemba. Pri zaniknutom arcibiskupskom letohrádku archeologóvia objavili viacero rybárskych hrobov. Aj neskôr sa zachovali správy o arcibiskupských ovocných sadoch na ostrove, ktorý sa v tých časoch tiahol až k obci Szob (Maďarsko) a bol dlhý 5 km.

 

Keď v roku 1526 vtrhli do Uhorska Turci a po tragickej bitke pri Moháči sa začala 150 ročná okupácia. Blízky Ostrihomský hrad, bývalé arcibiskupské sídlo, sa od roku 1543 stal sídlom sandžaku (prápor, menšia územná jednotka ako vijálet – provincia, na čele ktorej stál sandžakbeg). Obec Chľaba sa razom ocitla v susedstve nebezpečného nepriateľa, ktorému musela odvádzať poplatky. Svedčia o tom súpisy tureckých vyberačov daní (deftere), z ktorých sa mnoho dozvedáme. Pre nás je zaujímavý súpis tureckých vyberačov daní z roku 1570, kde nachádzame chľabský dunajský ostrov a kde za výnos z “Kelemen szigetu“ oproti dedine sa platilo hájovné, desiatok za mušt, ovocie, konope a kapustu a za príležitostné dane v celkovej výške 5160 akče…

 

Na začiatku bádania Ptolemaiovej mapy MAGNA GERMANIA bola pre mňa lokalita IžaKelemantia samozrejmosť – môj vstupný odrazový bod, niečo nespochybniteľné. Je však táto lokalizácia správna? Vychádzať dnes zo síce ustálených, no nepodložených názorov a hypotéz je u Ptolemaia veľmi nebezpečné. Pre správnu lokalizáciu všetkých Ptolemaiových hradísk, ktoré sa dnes nachádzajú na Slovensku, je najdôležitejší práve vstupný oporný bod. Grafické znázornenie starovekých hradísk na mape pripomína v niektorých prípadoch sieť (obchodných) trás a stanovíšť tiahnúcich sa popri tokoch riek na sever. Je preto veľký rozdiel, ak rozprávame o takejto obchodnej trase vychádzajúcej z Kelemantie a smerujúcej na sever, ak táto Kelemantia leží neďaleko rieky Váh (Iža), alebo pri rieke Ipeľ (Chľaba)…

 

Náš predpoklad o stotožnení starovekej Kelemantie so slovenskou obcou Chľaba si podrobne rozoberieme v nových častiach seriálu Slovensko na Ptolemaiovej mape. Budeme skúmať jazykovú a etymologickú stránku pomenovania, ako aj samotné umiestnenie Kelemantie v súradnicovej súvislosti a v pohľade na staroveké hradiská na druhom brehu rieky Dunaj, teda hradiská, ktoré sú zakreslené na Ptolemaiovej mape zachytávajúcej územia provincií Hornej a Dolnej Panónie. Bude mať obec Chľaba prvú písomnú zmienku z 2. storočia nášho letopočtu?

 

(www.Kleban.sk)

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Pavol Kleban

O AUTOROVI

V súčasnosti sa venujem a skúmam tému, ako sa môže stať človek úspešným a čo môžeme v živote vôbec pokladať za úspech. V rámci môjho výskumu budem priebežne počas jedného roka publikovať prípadovú štúdiu "Ako sa stať milionárom za 1 rok"...

Snažím sa mať základný všeobecný prehľad o udalostiach a spoločnosti. Medzi moje záujmy (je ich veľa) a obľúbené odbory patrí najmä astronómia, kozmonautika a vývojové strojárstvo. Fascinuje ma osídľovanie vesmíru. Sem-tam napíšem nejakú kratšiu, veršovanú prácu. Taktiež sa venujem poznávaniu málo známych slovenských dejín. Okrem našej minulosti sústredím pozornosť aj na našu budúcnosť - proroctvám, ktoré sa viažu na Slovákov a Slovensko. V dnešnej, mravne upadajúcej spoločnosti, vidím Svetlo len v novom hodnotovom prúde Slovenstva...

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 16

Celkové hodnotenie: 36.96

Priemerná čítanosť: 757

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Slovenský obranca Radivojevič sa dostal do All Star tímu MS

    0icon

    Slovenský hokejový obranca Luka Radivojevič sa dostal do All Star tímu na MS hráčov do 18 rokov vo Fínsku. Po nedeľnom finálovom stretnutí o tom…

    Prieskum: Žiaci z MRK by sa podľa 60 percent Slovákov mali vzdelávať oddelene

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Adriána Hudecová)   Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) by sa podľa 60 percent Slovákov mali vzdelávať v oddelených triedach či…

    ZVJS vykonal vlani 44.451 eskort s počtom 305.051 eskortovaných osôb

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   V minulom roku vykonal Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) 44.451 eskort s počtom 305.051 eskortovaných osôb. Oproti roku…

    ZMOS: Rada Európy bola podporou pri budovaní miestnej demokracie na Slovensku

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)   Rada Európy bola podporou pri budovaní samosprávnych komunít a formovaní miestnej demokracie na Slovensku. Pri príležitosti 75. výročia…

    Biely dom mal urobiť rázne rozhodnutie: vyvolalo vážne znepokojenie v izraelskej vláde

    0icon

    Washington 5. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Jake Bacon)   Biely dom prvýkrát od začiatku vojny v Gaze zastavil dodávky munície Izraelu. Informovalo o tom americké vydanie Axios…

    Prvé strety medzi ruskými vojakmi a francúzskymi „dovolenkármi“ sa už údajne začali

    0icon

    Kyjev 5. mája 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Alex Babenko)   Ako informujú ruské vojenské telegramové kanály, došlo k nim údajne v Časov Jare, kde ruská armáda v súčasnosti…

    Prezidentka prezradila, kam pocestuje na sklonku svojho mandátu. Výber krajiny neprekvapí

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR) Aktualizované 5. mája 2024 o 14:55 h. Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa chystá na sklonku svojho mandátu navštíviť Ukrajinu. Hlava…

    Vo veku 59 rokov zomrela známa herečka Simona Postlerová. Jej slová si musíme pripomínať aj dnes

    0icon

    Praha 5. mája 2024 (HSP/blesk/Foto:Twitter)   Do hereckého neba navždy odišla česká herecká hviezda Simona Postlerová. Mala 59 rokov Diváci si ju môžu pamätať z…

    Rusi vydali na Zelenského zatykač. Ukrajinský prezident sa tak oficiálne stal hľadaným vojnovým zločincom

    0icon

    Kyjev 5. mája 2024 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)   Expert Perendžiev vysvetlil, prečo ministerstvo vnútra zaradilo Zelenského na zoznam hľadaných osôb práve teraz. Informujú o tom noviny…

    Glück, Migaľ, Plaváková a Čaučík sa nestotožňujú s Harabinom v súdnej rade

    0icon

    Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin by sa nemal stať členom Súdnej rady SR. V diskusnej relácii TA3 V politike sa…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Juraj Tušš

    Andrej Sablič

    Erik Majercak

    Marek Brna

    Matúš Pestrý

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA