Toto čo sa stalo nie je odsúdeniahodné, je to odporné. Ráno som si nanešťastie prečítal správy a celý deň na to musím myslieť. To je presne to, o čom som písal posledne. O strate ľudskosti, citu, súcitu a lásky k blížnemu a o zákonitých následkoch ku ktorým to vedie.
Po dvoch rokoch sa objavilo video o umučení Jozefa Chovanca v letiskovej zadržiavačke v Bruseli. Nenachádzam slov. Bezcitní nadľudia s otvorenými prejavmi fašizmu utýrali iného človeka k smrti. Je úplne jedno, či lekár vyhotovil úmrtný list s príčinou smrti infarktom. Či to bola skutočná príčina smrti sa dnes už nedopátrame, a ak aj, či to nebol následok bezcitného a neľudského zaobchádzania. Rodinu obrali o živiteľa, dieťa o otca. Má to však viac rovín.
Systém, ktorý bol určite oboznámený s podrobnosťami, sa pokúšal po dobu dvoch rokov tento ohavný čin ututlať. To znamená, že ak belgický systém zametá podobné zločiny pod koberec, kryje fašistickými prvkami presiaknutý systém a doslova povzbudzuje podobné živly k opakovaniu podobných zločinov. Sám teda je fašistický. Čo je horšie, Brusel chce ich kultúru smrti exportovať do ostatných členských štátov únie pod rúškami solidarity, humanity, demokracie a tolerancie. Belgický veľvyslanec by mal teraz predstúpiť pred rodinu utýraného, pokľaknúť na kolená , roniť úprimné krokodílie slzy a prosiť v mene Belgičanov o odpustenie nielen pozostalých, ale aj nás všetkých.
Ďalšia rovina je, že toto video sa objavilo len pár dní po vypovedaní troch ruských diplomatov. Možno je to asymetrická, hybridná odpoveď Ruska, na kroky našich iniciatívnych lokajov, ktorí sú teraz totálne znemožnený a zatiaľ sa nezmohli na žiadnu primeranú reakciu. Prezidentku viac zaujíma otrava bezvýznamného ruského opozičníka Navaľného, ktorý 18 rokov nedokáže vyrásť na rešpektovaného politika. Umučenie vlastného občana nie je také dôležité.
Áno lomcujú nami emócie, ale prosím, zažeňme hnev, zostaňme stáť bokom od tejto udalosti, bez štipky nenávisti. Toto zlo sa zničí samo, už to dlho nepotrvá.