Oneskorený plač R. Fica nad “rozliatym mliekom”.

Reálny politický vývoj už neraz potvrdil starú pravdu, podľa ktorej sa politici z opozičných lavíc pozerajú na problémy spoločenského a politického vývoja inak, než ich kolegovia v laviciach koaličných. A v plnej miere to platí aj opačne. Politické subjekty nám permanentne dokazujú platnosť tejto pravdy. Neraz sme svedkami, že aj tie najlepšie, najracionálnejšie  a najpotrebnejšie riešenia, navrhované opozičnými silami sa z ich agendy buď celkom alebo čiastočne vytratia akonáhle získajú moc a stanú sa súčasťou vládnucich elít. V prípade, že pri najbližších voľbách prídu o svoje vládnuce postavenie a opäť sa stanú súčasťou opozičnej časti parlamentu, politikom sa otvoria oči, dôjde u nich k zmene  „videnia sveta“ a akoby sa im prinavráti objektívnejšie, racionálnejšie a „prízemnejšie“ uvažovanie a pohľad na riešenie existujúcich problémov. Určite, tento obrat má množstvo objektívnych ale aj subjektívnych príčin, pričom cieľom tohto príspevku nie je ich analýza, ale len konštatovanie faktu.

Názornou ukážkou a zároveň aj potvrdením vyššie uvedeného názoru je rozdielne správanie R. Fica a jeho strany SMER-SD v období, kedy táto strana predstavovala hlavnú a určujúcu silu vo vtedajších vládnych koalíciách a dnes, keď jej poslanci, vrátane R. Fica zasadli do opozičných lavíc v NR SR. Z opozičných lavíc sa R. Ficovi zmenil pohľad na mnohé problémy, ktoré by už dnes riešil úplne opačne, než v dobe, kedy stál na čele vládneho zoskupenia. Akých chýb sa dopustil a ktoré problémy a ako by ich z pozície opozičného poslanca dnes riešil, uviedol v rozhovore, ktorý poskytol politicko-spoločenskému mesačníku extraplus, v plnom rozsahu zverejnený aj na stránkach www.infovojna.sk dňa 18.7.2020.

Jedným z chybných krokov, resp. zlých rozhodnutí, ku ktorým sa R. Fico v rozhovore priznal a ktoré by už dnes nezopakoval bolo to, že na zasadnutí vlády predložil návrh na zrušenie tzv. mečiarovských amnestií, ktorý, aj napriek upozorneniam mnohých expertov na ústavné právo,  že ide o porušenie Ústavy SR, bol následne a to aj za prispenia poslancov jeho strany  schválený v NR SR. R. Fico, ako docent práva musel predsa vedieť o protiústavnosti tohto kroku a aj napriek tomu, v snahe vyjsť v ústrety požiadavkám vtedajšej opozície a „nátlaku ulice“ ustúpil a vyhovel ich požiadavkám, čo by už dnes (ako priznal vo svojom rozhovore) neurobil.

Podobne postupoval R. Fico aj v prípade masových protestov po vražde novinára J. Kuciaka, požadujúcich jeho odstúpenie z funkcie premiéra Slovenskej republiky, pádu jeho vlády a následnému vypísaniu predčasných volieb. Aj v tomto prípade R. Fico priznal, že jeho odstúpenie z postu premiéra, ako aj odstúpenie ministra vnútra R. Kaliňáka a jeho nahradenie vo funkcii predsedu vlády P. Pellegrinim bolo výsledkom obáv z možného vypísania predčasných volieb, čo by strane SMER-SD znemožnilo rekonštruovať vládu, udržať sa naďalej pri moci a takýmto spôsobom dokončiť tretí mandát jeho vlády. Vo svojom rozhovore zdôraznil, že jeho odstúpenie bolo výsledkom toho, že podľahol nátlaku ulice, ustúpil požiadavkám protestujúcej verejnosti, čo ešte aj dnes považuje za politicky správne rozhodnutie. Nie som presvedčený, že toto svoje vyjadrenie R. Fico myslel vážne. Skôr si myslím, že z jeho strany je to skôr snaha ospravedlniť svoj politicky a takticky veľmi zlý krok, ktorý bol výsledkom skôr prejavu jeho slabosti, neistoty a straty politickej odvahy a rozvahy, než prejavom sily a odhodlania čeliť nelegitímnym požiadavkám ulice, organizovanej opozičnými politickými subjektmi a mimovládnymi organizáciami, v nejednom prípade financovanými zo zahraničia. Dnes sa ukazuje, že odstúpenie R. Fica a čiastočná rekonštrukcia jeho vlády bolo chybné a nepremyslené rozhodnutie. Som presvedčený, že vzhľadom na veľmi nízke preferencie strany MOST- HÍD, táto strana by z vlády R. Fica nevystúpila, takže jeho kabinet by si zachoval väčšinu v parlamente. Alibistické vyjadrenia B. Bugára o možnom vystúpení z vládnej koalície boli určené skôr verejnosti a je viac ako isté, že by vedenie tejto strany neriskovalo veľmi pravdepodobný neúspech v predčasných voľbách, takže vláda pod vedením R. Fica by určite  dovládla do konca svojho mandátu.

Svojim odstúpením z funkcie predsedu vlády SR R. Fico (na rozdiel od predsedu vlády Českej republiky A. Babiša, ktorý aj napriek masovejším a intenzívnejším protestom verejnosti proti jeho vláde neodstúpil) prejavil slabosť, ktorá sa v politike neodpúšťa, čím len potvrdil, že R. Fico v roku 2018 už nebol tým politikom, akého sme ho poznali v minulosti. Ak by R. Fico neustúpil nátlaku protestujúcej verejnosti mohol dokončiť vládnutie SMERU-SD vo funkcii predsedu vlády, viesť stranu v nasledujúcich voľbách, nenominovať do funkcie premiéra P. Pellegriniho, čím by s veľkou pravdepodobnosťou zabránil neskoršiemu rozpadu svojej strany.

V rozhovore, ktorý poskytol mesačníku extraplus sa R. Fico vyjadril v tom zmysle, že hrozba pádu jeho vlády, resp. „pokus o zmenu pomerov v štáte cez ulicu“ bol pripravovaný zahraničím, konkrétne sa na ňom aktívne podieľali zahraniční poradcovia, časť politickej opozície ale aj niektoré mimovládne organizácie. Tie mimovládne organizácie, ktorým jeho vláda v roku 2018 poskytla štedrú štátnu dotáciu v sume 30 miliónov eur. Niektoré z týchto organizácií (napr. Nadácia otvorenej spoločnosti, Via Iuris, Iniciatíva Inakosť, Nadácia Milana Šimečku a iné), aktívne podporujúce protivládne protesty, s cieľom zvrhnúť vládu R. Fica a dosiahnuť vypísanie predčasných volieb boli aj v minulosti financované vládou, o zvrhnutie ktorej sa neskôr snažili. Tak napr. v roku 2016 Nadácia otvorenej spoločnosti obdržala od Úradu vlády SR dotáciu vo výške 117 213 eur. Ďalšia dotácia, poskytnutá tejto sorošovskej organizácii sa jej vyplatila prostredníctvom štátneho TIPOSU a predstavovala sumu 430 593 eur. Azda o tejto štedrosti voči mimovládkam vtedajší premiér R. Fico nevedel? Je viac ako isté, že o tejto finančnej podpore bol veľmi dobre informovaný, takže ak dnes toho ľutuje, tak len priznáva, že sa dopustil veľkej chyby a že bol veľmi naivný, ak si myslel, že si tieto protismerácky a protificovský zamerané organizácie kúpi, že si ich nakloní a zabezpečí si ich podporu. Túto svoju štedrosť zdôvodňoval tým, že to „považuje za významný príspevok k transparentnosti verejného života a najefektívnejší spôsob, ako bojovať proti korupcii“. Svoju predchádzajúcu náklonnosť k mimovládnym organizáciám strana SMER-SD, spolu so svojimi vtedajšími koaličnými partnermi demonštrovali aj tým, že v októbri 2016 ich poslanci v NR SR odmietli podporiť návrh Zákona o neziskových organizáciách z dielne ĽS Naše Slovensko, ktorý by podstatným spôsobom sprísnil kritéria registrácie a činnosti takýchto, v mnohých prípadoch otvorene protislovensky vystupujúcich organizácií, ktoré by v prípade schválenia tohto zákona museli zverejňovať svojich zahraničných sponzorov a označovať sa ako „zahraničný agent“. Pri opätovnom predložení a rokovaní o tomto zákone dňa 29.5.2018 poslanci vládnej koalície, vrátane poslaneckého klubu strany SMER-SD opätovne nepodporili tento návrh, čím vlastne uznali existujúci „status quo“, garantujúci mimovládnym organizáciám, nezriedka financovaným aj zo zahraničia, privilegované postavenie, ktoré im umožňuje ovplyvňovať nielen spoločenský ale aj politický vývoj na Slovensku.

Pán Fico, prechodom do opozičných parlamentných lavíc v sebe zrazu objavil proslovensky mysliaceho a konajúceho vlastenca, hrdého Slováka a principiálneho ochrancu národnoštátnych záujmov SR pred diktátom Bruselu. Dnes tvrdí, že v EÚ, ale aj u nás prevládajú liberálne sily, ktoré útočia na priority národných štátov, na ich tradície, na ich kultúru a vnucujú nám zvrátené princípy a pravidlá, ktoré sú škodlivé našim zvyklostiam a tradičným hodnotám. Kto ešte v tomto štáte nestratil pamäť tak vie, že to bol R. Fico, ktorý nás ešte nie tak dávno utvrdzoval o výhodách našej, ešte tesnejšej spolupráce s EÚ formou nášho vstupu do akéhosi „európskeho jadra“, čo v preklade znamená odovzdanie ďalších kompetencií nášho štátu a jeho orgánov bruselskej administratíve, ešte tesnejšie primknutie sa k tejto organizácií a ešte dôslednejšie podriadenie sa rozhodnutiam a záujmom Bruselských elít, pričom nezabudol farizejsky zdôrazniť, že naša účasť v európskom jadre je v národnoštátnom záujme Slovenska. Nebol to R. Fico, ktorý nominoval obdivovateľa a podporovateľa našej užšej spolupráce s EÚ M. Ševčoviča do funkcie komisára úniovej vlády – Európskej komisie? Nebol to R. Fico, ktorý nominoval za člena svojej vlády do funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR M. Lajčáka, známeho obdivovateľa a prívrženca EÚ, USA a bezvýhradného podporovateľa nášho členstva vo vojensko-politickom pakte NATO? Toho človeka, ktorý presadzoval prijatie tzv. Globálneho paktu OSN pre migráciu, odporúčal podpísať tzv. Istanbulský dohovor a ďalšie dokumenty obmedzujúce a znižujúce mieru našej zvrchovanosti a nezávislosti. O vzťahu k nášmu štátu a nášmu národu, o ochrane našej národnej zvrchovanosti a kultúre svedčí aj skorší výrok M. Lajčáka, podľa ktorého „časy, keď sme sa bili do hrude, hovorili o zvrchovanosti sú už chvalabohu preč“. Človeka s takýmto postojom môžeme právom považovať za nelojálneho k slovenskej štátnosti, k Slovenskej republike a jej zvrchovanosti. A takýchto a im podobných ľudí s prozápadnou orientáciou, spochybniteľnou lojalitou k SR a vyznávajúcich liberálne hodnoty si pán Fico vybral za svojich blízkych spolupracovníkov. To len svedčí o tom, že názory a postoje ľudí, akými sú M. Ševčovič, M. Lajčák, I. Korčok a mnohí ďalší boli blízke i samotnému R. Ficovi. A ak sa dnes pasuje do úlohy vlastenca a obhajcu našej suverenity a zvrchovanosti, tak je to len jeho ďalšia hra a spôsob ako opäť získať stratené pozície a zastaviť klesajúcu podporu verejnosti.

1. Fico a jeho SMER-SD urobili počas ich vládnutia množstvo chýb a veľmi zlých politických rozhodnutí. O niektorých hovoril vo svojom rozhovore, ktorý poskytol mesačníku extraplus, avšak väčšiu časť z nich, akými bolo napr. zavlečenie Slovenska do Eurozóny pri nevýhodnom kurze slovenskej koruny a eura, v októbri 2016 schválenie trestných kódexov, t. j. jeho ministerkou spravodlivosti L. Žitňanskou vypracovaný tzv. proti extrémistický zákon, vytvorenie politickej polície NAKA zameranej aj na stíhanie vládnej moci nepohodlných názorových oponentov, napojenie jeho strany na predstaviteľov ekonomických nátlakových skupín, presadenie do funkcie generálneho prokurátora jemu blízkeho človeka, prenasledovanie niektorých opozičných poslancov za vyslovenie ich názoru a mnoho ďalších a ďalších chybných a mocensky motivovaných rozhodnutí, o čom však vo svojom rozhovore takticky pomlčal.

Nie tak dávno sme zaregistrovali vyjadrenia R. Fica, ktorý v snahe zachovať jednotu strany SMER-SD a v snahe zabrániť odchodu svojich blízkych straníckych spolupracovníkov z jeho politického subjektu zmenil rétoriku a sľuboval, že sa poučil z minulých chýb, že sa zmenil, resp. že zmení svoj štýl práce a pod. Problém je v tom, že už mu málokto verí, dokonca mu neuverili ani jeho najbližší a donedávna aj najvernejší spolustraníci, ktorí opustili rady jeho strany a založili konkurenčný sociálno-demokratický politický subjekt, čím podstatným spôsobom oslabili dovtedy jednotný SMER-SD a v podstate ho odsúdili k pravdepodobnému neúspechu a nedôstojnému prežívaniu na našej politickej scéne.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.,

Košice