Štefánik sa 21. júla v hrobe obracal. Bol slovenský suverenista, nie protištátnik.

Čo ak v máji 1919 prišiel obsadiť trón a priletel ako budúci PREZIDENT Slovenska alias viceprezident „spoločného štátu“? Bol preto zostrelený, alebo pomohla príroda? Pred pár dňami sa pri rodnom dome M. R. Štefánika predvádzali celé kohorty protištátnikov, ktorých spájalo jediné spoločné puto. Nenávisť k vlastnému štátu, k svojej štátnosti, k národnej suverenite. Spájalo ich predbiehanie sa pri odovzdávaní pilierov suverenity do cudzích rúk, pchanie sa do priazne cudzích vládcov a politických sponzorov. Spájala ich likvidácia predpokladov štátnosti.

Nejdem rozoberať osobnosť MRŠ a jeho pripravenosť viesť národ. Zahynul príliš mladý a jednoznačne mal aj deficity v pripravenosti na vládnutie. Ale súhrou okolností sa stal lídrom národa. Slovenský štátotvorný národ si ho nevedomky vybral a jemu tá zodpovednosť spadla na plecia. Zhostil sa jej vynikajúco až na jednu maličkosť. On totiž vedel, že ani jeden z dvoch štátotvorných národov v čase po 1. svetovej vojne nemohol vytvoriť štátnosť samostatne. On naivne veril v to, že „bratia“ dodržia dohody v štáte, ktorý sa vtedy v skratke písal Česko-Slovensko. V tom názve jeho národ nebol ešte hanebne degradovaný na urážlivú gramatickú koncovku toho vtedy v skutočnosti ešte početne menšieho, ale politicky rafinovanejšieho „brata“. Keď dostal dehonestujúcu funkciu ministra vojny po vojne, vtedy mu začalo svitať,. A tu sa skrýva háčik.

Ľudia sa ma neraz pýtajú, či si myslím, že bol zostrelený tými, ktorí ho potrebovali spratať zo sveta. Mohol byť, nie je to vylúčené, asi sa to nebude dať dokázať. Bol pilot, ale letectvo bolo v tom čase úplne v plienkach, lietadlá neboli bezpečné. Nerobme si ilúzie, ako letec s masívnou praxou môžem dnes bez nadsadzovania tvrdiť, že pilotské kvality MRŠ zodpovedali úrovni dnešných začiatočníkov v aerokluboch. Bol aj meteorológ, ale vtedy nemohol nič vedieť o fenoméne v blízkosti bratislavského letiska, ktorý sa volá „karpatské prúdenie“. Silné rotory, ktoré pri ňom vznikajú, zamávali odvtedy neraz aj oveľa modernejšími lietajúcimi strojmi. Dokonca ich prejav už stál životy ľudí. MRŠ mohol byť prvou známou obeťou tohto nebezpečného fenoménu, ktorého turbulentné prejavy si možno pred dosadnutím vychutnalo aj zopár čitateľov.

Ale jedno je isté: M. R. Štefánik sa vracal domov, aby sa stal vládcom svojej domoviny, tej časti dualizmu napravo od spojovníka v názve. On sa vracal, aby sa stal prezidentom Slovenska. Vedel, že ľudia by za ním a za tou myšlienkou išli. Vtedy už videl podlosť politickej suity protištátnikov. Nielen spoza Moravy, ale aj spod Tatier. Predchodcov takých, ktorí sa mu dnes chodia falošne klaňať. Agenti cudzích záujmov a kolaboranti si odjakživa robili svoju robotu. Kým on sa pripravoval na triumfálny návrat, oni spriadali sprisahanie. Možno im pomohla príroda, náhoda, fenomén zoslaný ich zločinným bohom-diablom.

Náš národ už po tri desaťročia znovu čelí problému s identifikáciou svojho lídra. Pýtajme sa správne otázky. Skúsme si položiť prvú otázku. Čo je rakovinou zjednotenia slovenských vlastencov? Odpoveď je jednoduchá, je ňou závistlivosť, pomstychtivosť, intrigánstvo, ale aj mesiášstvo tých, ktorí majú vlastenecké srdca aj dušu namieste, ale jednoducho nevidia za roh svojich záujmov.

Ak raz národ dospeje a zvolí si jediný typ vlády, ktorý môže zabezpečiť prosperitu: vlasteneckej, tak prvým rozpoznávacím činom bude to, že si osvojí a začne velebiť ozajstných hrdinov. Bez nutnosti sústavne pri nich pripomínať historický kontext nevydarených smerov. Teda takých, ktorí prispeli pri získaní slovenskej štátnosti. Takých, akým bol MRŠ. Hneď nasledujúcim krokom bude ústavná garancia pilierov suverenity a nadradenosti výlučne vlastných zákonov nad všetkými údajnými záväzkami. Takým hrdinom a inšpiráciou pre všetkých bol práve Milan Rastislav Štefánik. Nebolo mu dožičené stať sa kapitánom svojho národa na linke do destinácie prosperita Slovenska.

Nehľadajme mesiáša, dajme sa len dokopy, ideálne pod jednu vlasteneckú zástavu zjednoteného Slovenska, pod jednu značku, pod jednu strechu. Taký prvok bude určite potrebovať kvalitného lídra. Ale predseda je len jeden. Pod jednou strechou sa zmestí niekoľko podpredsedov. Po devastácii protištátnikmi budú mať roboty ako na kostole,. Plus 8 župných straníckych lídrov, desiatky okresných šéfov, stovky miestnych šéfov. Všetci budú dôležití v strane, kde bude predseda prvý medzi rovnými. Ak vlastenci spojením vlasteneckých sŕdc a duší naplnia očakávania masy voličov, hravo môžu mať ústavnú väčšinu. Potom bude z ich radov možno 5, možno 6 županov. Iste aj rovnaké množstvo primátorov župných miest. Nech nás netrápi Bratislava, v hlavnom meste sa všade na svete koncentruje masa neoliberálnej dekadencie národa. Tiež vysoké desiatky primátorov miest všetkých veľkostí, významu a vzdialenosti od centra. Ale aj dvojciferné stovky starostov. Aj tisícky poslancov, od obecných, mestských, cez župných, až po národných. Bude treba aj desiatky ba stovky vlasti oddaných diplomatov. Nuž a napokon v prípade výhry aj množstvo štátnych funkcionárov, v politických funkciách zabezpečujúcich prechod z marazmu do národnej prosperity. Určite raz aj vlasteneckého prezidenta s celou kanceláriou.

Všetko ľudí, oddaných svojej vlasti a nie cudzím záujmom. Ale na vládnutie musia byť pripravení. Medzitým sa preto treba sústrediť na prípravu a formovanie budúcich vlasteneckých lídrov v celej línii. Namiesto živenia mesiášskych očakávaní nezrelých kohútov. Namiesto koncentrácie na chemoterapiu rakoviny vo forme závisti, pomstychtivosti, intrigovania. Ak to nezvládneme, rakovina nás oslabí, bude ničiť, až nás napokon zabije. Cudzí agenti budú nielen rozkrádať zdroje, vyprodukované našimi rukami, ale budú spriadať aj nové intrigy proti nezjednoteným vlastencom. Porozmýšľajme a posuňme to tým vlastencom, ktorí majú v rukách kľúče od trinástej komnaty zmeny k lepšiemu. Prvou lastovičkou zlepšenia bude vytvorenie zoznamu národných hrdinov zo všetkých tých, ktorí prispeli k národnej emancipácii a zrušenie tých, ktorí našu štátnosť likvidovali. Aby sa skutoční hrdinovia nemuseli v hrobe obracať nad zoznamom klaunov, ktorí by si chodili na ich pamätníky očistiť maslo zo svojich kolaborantských protištátnych hláv agentov cudzích záujmov v prípade, ako to pohnojíme.

Píše to vojenský a politický veterán boja za národnú slobodu, letec, ex-politik, stratég, geopolitik, amatérsky astronóm, astrofyzik, kozmológ a meteorológ

Publikované 24. júla 2020