Motto: „Slobodný človek túži po slobode, otrok po vlastných otrokoch.“
Pod posledným článkom sa objavila celkom obsiahla polemika. Chcel by som k tomu niečo povedať. Ak chceme realizovať systémové zmeny v spoločnosti, rozhodne to nebude možné prostredníctvom politických strán. Toto by si mali všetci občania uvedomiť skôr, než pristúpia k volebným urnám. Voľby slúžia len na legalizáciu existujúceho mocenského systému. Systém nutne potrebuje vytvárať obraz nepriateľa. K svojmu životu potrebuje zatiahnuť občana do nekonečného súboja o „jeho dobro“. Na tomto stojí súčasná moc. Opozícia a koalícia. Hra na dobrého a zlého policajta. Výsledkom je, že jeden Vás zmláti obuškom ihneď, ten druhý o čosi neskôr. Za vlády jedného sa upevňuje systém plazivým spôsobom, za toho druhého o niečo razantnejšie. Výsledok však vždy smeruje k tomu istému cieľu. Ak do tejto politickej hry vstúpi nesystémový prvok, buď bude prispôsobený, alebo nemilosrdne zlikvidovaný. Po určitú dobu môže byť aj tolerovaný, ale ak by sa stával pre systém nebezpečný, nemajte pochybnosti. Systém to nedovolí. Akonáhle volič vhodí do urny platný hlas, dáva systému moc nad ním vládnuť. Systém rozhoduje o jeho živote, o jeho peniazoch, o výške jeho dlhov, zdraví, kvalite výuky a výchovy …atď. Volič v slepej viere v lepšiu budúcnosť prichádza k voľbám a následne 4 roky bije hlavou o múr pre svoju hlúposť. Je to začarovaný kruh, ktorý sa stále opakuje.
Jediná možnosť pre spoločnosť ako vystúpiť z tohto začarovaného kruhu, je nezúčastniť sa volieb, respektíve, volieb sa zúčastniť, ale vhodiť do urny prázdnu obálku. Inak, skúste to, je nesmierne oslobodzujúce. Lenže občan sa vždy nechá nachytať: „Áá, ten mi hovorí zo srdca, to je môj favorit.“ Ako na dostihoch. Neskôr mu zostanú len oči pre plač. A je úplne jedno či volí strany liberálne, sociálne, kresťanské, alebo národné. Takto to funguje. Je to spôsobené debilizáciou školstva, kde sa už nekladie dôraz na kritické a logické myslenie, neexistenciou prirodzených autorít, ak by sa takáto aj objavila, bude na ňu spáchaný mediálny atentát a rozpadom prirodzených morálnych zásad a princípov – tieto boli preformátované peniazmi, ktoré nás nútia k robeniu kompromisov s vlastným svedomím. Ak sa do tohto mixu pridajú naoko ľúbivé, ale vo svojej podstate deštrukčné programy – ideológie, je vymaľované. Nastáva chaos z ktorého niet úniku. Toto práve žijeme. Málokto sa dnes vie zorientovať v tom, čo je správne a čo nesprávne, čo je dobré a čo zlé, čo je pravda a čo je lož. ..A samozrejme, ešte netolerancia. Skúste niekomu oponovať v jeho názore, a môžete si byť istý, že vás bude nenávidieť až po hrob. Takže Bohu žiaľ, neverím, že sa dokážeme zjednotiť na technike vybudovania nového, ľudského systému, novej architektúry riadenia spoločnosti, aby systém slúžil ľudom, nie ľudia systému. Vo volebných zákonoch je zámerne zaprogramovaná diera, aby občan nemal žiadny dosah na rozhodovanie najvyšších orgánov štátu. Jeho vlastného štátu! Komunálnemu „politikovi“ môžete vynadať, aj mu dať po papuli, ale o poslancovi NR SR v skutočnosti ani neviete, či aj naozaj existuje. Cez parlamentné voľby cesta k zmene nevedie. Akonáhle vhodíte do urny hlasovací lístok, pristupujete na hru systému. Pokiaľ toto nepochopíme, môžeme kľudne hádzať aj dlažobné kocky do okien Úradu vlády, nič sa nezmení. Kreslá pri stole, kde sa prerozdeľujú vaše peniaze, obsadia vždy tí správni, ale občan už do toho nemá čo povedať. Daniel, Daniel, Lemon, Lemon,……Piér. Desivé.
Aby vás celkom neopanovala beznádej, je tu jedna dobrá správa. Akokoľvek sa snažíme poprieť Božie zákony, tieto platia stále v nezmenenej podobe a keď už naozaj nič iné nepomôže, dôjde k zásahu „vyššej moci“, ktorá otvorí cestu k slobodnej spoločnosti.