Biblický hladomor

V polovici apríla riaditeľ svetového potravinového programu OSN pán David Beasley vyhlásil, že svet je ohrozený hladomorom biblických rozmerov.

Podľa pána Beasleyho hladomor môže postihnúť až 260 miliónov ľudí a za najrizikovejšie štáty označil: Jemen, Afganistan, Kongo, Venezuelu, Etiópiu, Haiti, Nigériu, Sudán, Južný Sudán a Sýriu. Informácia zaznela v našich mainstreamových televíziách, citovaný bol dôveryhodný zdroj, ťažko ju niekto môže vyhlásiť za hoax. Ako príčiny boli uvádzané hmlisto, neurčito a vo všeobecnosti: Vojny, kobylky, sucho a dôsledky koronovej pandémie. Pandémia korony ovplyvní trh s potravinami a spôsobí pokles finančných možností nákupu potravín štátov, ktoré nie sú potravinovo sebestačné. Tie horeuvedené pánom Beasleyom, určite sebestačné nie sú. Koronavírus môže byť akcelerátorom hladomoru, na ktorom sa môžu podieľať aj kobylky, aj sucho, ale jeho hlavnou príčinou, ktorú mainstream nespomína, je preľudnenie v mnohých štátoch, najmä afrických, juhoamerických a na indickom subkontinente, ktoré voláme, vlastne ani neviem prečo, krajinami tretieho sveta.

V krajinách tretieho sveta dlhé stáročia fungoval stereotyp vysokej pôrodnosti a vysokej detskej úmrtnosti, keď žena priviedla na svet štandardne 8-10 detí, ale z nich sa dospelosti dožila menšina, menej ako polovica, presné štatistiky neboli. Spoločnosť ale bola demograficky aj generačne vyvážená. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia sa stali aj v týchto krajinách bežne dostupné antibiotiká a rozbehli sa programy očkovania detí od útleho veku. Dramaticky tým klesla detská úmrtnosť, takmer všetky deti sa dožijú dospelosti, pri prakticky zachovanej pôvodnej vysokej pôrodnosti. To viedlo doslova k populačnej explózii v krajinách tretieho sveta. Zopár príkladov podľa údajov Svetovej banky: Niger mal v r. 1960 3,39 mil. obyvateľov, v r. 2018 už 22,4 miliónov, 6,6x viac za 48 rokov. Nigéria v r. 1950: 33 miliónov, 2018: 196 miliónov, 5,9 krát viac za 58 rokov. Kongo: 1960: 15,25 milióna obyvateľov, 2018: 84 miliónov, 5,5 krát viac za 58 rokov! Egypt: Rok 1945: 18,5 milióna, 2004: 73,5 milióna, 2020: 100 miliónov, 5,4x viac, pričom porovnanie medzi rokom 2004 a 2020 hovorí, že tam je 27 miliónov ľudí 16-ročných a mladších, viac ako bol celkový počet obyvateľov z r. 1945! Hlboko je tým narušená generačná rovnováha, všetci sú mladí, nie je možné všetkým dať prácu. Na porovnanie: Na Slovensku žilo v roku 1950 3,44 milióna obyvateľov, pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 nás bolo 5,39 milióna. Za 61 rokov sa počet obyvateľov ani nezdvojnásobil. Keby naša populácia rástla ako v Egypte, bolo by nás 18,6 milióna, pri vývoji ako v Nigeri by nás bolo 22,7 miliónov! Možno by sme mohli bývať v mrakodrapoch, ale čo by sme jedli? Európa: 1950: 549 miliónov obyvateľov, 2020: 739 miliónov, za 70 rokov prírastok 190 miliónov, t.j. iba 1,3krát viac, zďaleka nie ani 2-násobok, kde sa hrabe Európa na Egypt, alebo Nigériu! Prírastok obyvateľstva v Európe v roku 2030 sa odhaduje na 0, slovom nula. Afrika mala v r. 1950: 228 miliónov obyvateľov, v r. 2020: 1,34 miliardy, 5,85 krát viac! Žiadny kontinent nemá toľko zdrojov, aby uživil populáciu, ktorá takto exponenciálne rastie. Ročný prírastok obyvateľstva v Afrike je v súčasnosti 50 miliónov ročne. Ak by teda Európska únia imigráciou chcela zastaviť africkú populačnú explóziu, musela by prijať 50 miliónov migrantov ročne! Je úplne zrejmé, že prijímaním migrantov sa nič vo svete nerieši ani nevyrieši, iba sa bude Európa presúvať do tretieho sveta. A to je tu ešte Turecko, Irak, Afganistan, Pakistan, Bangladéš a ďalší a ďalší s podobným demografickým vývojom a so svojím migrantským potenciálom v počtoch mnoho desiatok miliónov ľudí…. Samotné toto preľudnenie je príčinou mnohých občianskych a regionálnych vojen, čím sa produkcia a dostupnosť potravín ďalej znižuje a vzniká tak začarovaný kruh: Preľudnenie, z toho nedostatok potravín, z toho vojna, z nej ešte menej potravín a nakoniec ľudia na úteku. A tam, kde je vojna, vlády nakupujú zbrane, takže na potraviny zostane ešte menej peňazí. S príchodom hladomoru v krajinách tretieho sveta je potrebné rátať, slová pán Beasley určite nežartoval. Musíme počítať aj s celým radom nových vojnových ohnísk, pretože žiadny bojovník nebojuje tak urputne, ako hladujúci o hlt jedla. Musíme však počítať aj s tým, že mnoho z týchto ľudí bude hľadať východisko zo svojej situácie v exode. Vo svetle týchto faktov je potrebné hodnotiť Trumpovu zanovitú snahu postaviť múr na južnej hranici USA, ktorý má chrániť USA nie pred Mexičanmi, ale pred celou Južnou Amerikou. Aj takáto forma ochrany USA je skrytá v jeho slogane America first! Ak sa z 260 miliónov hladujúcich pána Beasleyho len 10% rozhodne prísť do Európy, bude to 26 miliónov. 26 miliónov ľudí je Slovensko Maďarsko a Česko dokopy. Vyhladované masy sa na hraniciach európskych štátov objavia, otázka je len, že kedy a v akom počte, pretože bude veľmi ľahké nakriatnuť ich k exodu. A nebudú to vystajlovaní mladíci so smartfónmi a platobnými kartami, ako v roku 2015. Budú to vyhladovaní, chudobní ľudia, analfabeti, bez adresy, ktorí nevedia ani svoj dátum narodenia, pretože v africkom slume toto človek nepotrebuje. Navyše, ak sú mohamedáni, islam má iný kalendár, oni nepoznajú ani európsky letopočet a v akom storočí žijeme. Tí, ktorí žijú v afrických slumoch bez elektriny, napríklad 90% ľudí v Nigérii nemá elektrinu, nemajú a nepoužívajú žiadny elektrický spotrebič. Oni si večer nevyberajú zo 150 televíznych programov. Život v ktoromkoľvek európskom štáte bude pre nich snom. A neprídu sem kvôli sociálnym dávkam, lebo ani v africkom slume nemali žiadne sociálne dávky. Doženie ich sem hlad. Je naivná ilúzia myslieť si, že nad Slovenskom budú ohŕňať nos. Zodpovedné vlády sa pripravia aj na tento scenár, včítane EÚ. Pán Beasley nás svojim varovaním vystríha, že nebude existovať konsenzuláne riešenie s ktorým by boli všetci spokojní a ktoré by všetkým vyhovovalo. Ak hladomor bude biblických rozmerov, aj jeho dôsledky budú biblických rozmerov. Biblicky tragické ako pre obyvateľov tretieho sveta, tak aj pre Európanov.