Dnes si pripomíname 101. výročie smrti M.R. Štefánika, ktorý bol napriek svojmu krátkemu životu významnou osobnosťou slovenského národa medzinárodného významu a spolutvorcom Československa.
O jeho činnosti, diele, výsledkoch práce a osobnom živote už bolo spracovaných množstvo materiálov. Čo však zatiaľ nebolo uzavreté, je otázka príčiny jeho smrti. Aj na túto tému sa už popísalo veľa, pričom existujú tzv. oficiálne verzie, dohady, ale aj nezodpovedané otázky.
Aby sme sa vedeli ako národ posunúť ďalej, je potrebné ešte raz poskladať mozaiku udalostí a dôkladne, doslova mikroskopicky vyšetriť udalosti komisiou. Ide predsa o našu históriu. Navyše, keď máme k dispozícii moderné metódy ako prostriedok dopátrať sa k skutočnej pravde.
Štefánik odštartoval v dvojplošníku Caproni z letiska Campoformido pri severotalianskom Udine v nedeľu 4. mája 1919 o 8. hodine spolu s ďalšími tromi talianskymi členmi posádky. Po troch hodinách bez medzipristátia dorazil stroj nad Bratislavu a chystal sa na pristátie. V ten deň síce nebolo ideálne počasie, fúkal mierny vietor, to však nemohlo spôsobiť haváriu lietadla. Počasie ako príčinu havárie tak môžeme vylúčiť.
Faktom je, že Štefánikovo lietadlo očakávala na letisku vo Vajnoroch uvítacia čestná stráž. Faktom je i to, že napriek nízkemu letu dvojplošníka sa nedali na lietadle dobre rozoznať poznávacie znaky lietadla. A do tretice faktom je i skutočnosť, že lietadlo pristávalo v období napätých vzťahov s Maďarskom, v období vojenského konfliktu s Československom, otvoreného maďarského nepriateľstva, a jeho územných nárokov.
Viaceré zdroje tvrdia, že na lietadlo sa strieľalo, lebo si vojaci mysleli, že ide o maďarské lietadlo vzhľadom k podobnosti vlajky. Vyšetrovanie v roku 1919 preukázalo, že na lietadlo sa skutočne strieľalo. Bol zahájený súdny proces s vojakmi, ktorí tvrdili, že na lietadlo strieľali. Vojaci tvrdili, že dostali tento rozkaz preto, lebo lietadlo sa priblížilo k delostreleckým kasárňam. Tieto skutočnosti potvrdila aj vyšetrovacia správa z roku 1928. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že lietadlo, sa po streľbe pokúsilo o pristátie už poškodené.
Na udalosť si spomínal pastier dobytka Jozef Haronik, ročník 1906, z obce Prosné takto:
„Na ceste ležal nejaký muž v kombinéze. Vtedy som ešte nevedel, že je to Štefánik. Lietadlo horelo asi desať-pätnásť metrov od neho. Ležal na chrbte a bolo vidieť, že dýcha – kombinéza sa pohybovala. Prišlo čierne auto, z ktorého vystúpili neznámi civilisti. Zohli sa nad Štefánikom a rozopli mu kombinézu. Pod ňou mal kožené sako a v ňom zlaté hodinky, ktoré odopli a strčili si ich do vrecka. Našli uňho aj doklady, podľa ktorých zistili, koľkí boli v lietadle. Preto hneď vydali rozkaz vojakom, ktorí prišli za nimi, aby našli ďalších troch spolucestujúcich. Jeden ležal v priekope pri ceste neďaleko Štefánika. Okolo hlavy mal bielu šatku so stopami krvi. Bolo zjavné, že je mŕtvy. Druhý ležal tiež mŕtvy v žite. Tretieho nemohli nájsť. Jeden čatár odtrhol tyč z lietadla a prehrabával trosky, a tak ho našiel. Všetkých troch naložili do vojenského nákladného auta. Na Štefánika som videl zblízka, keďže som bol iba dva metre od neho. On jediný žil. Keď mu rozopli kombinézu, nikde nebolo vidieť nejaké stopy krvi. Len jeho jediného naložili do čierneho osobného auta.“ Svedectvo Jozefa Haronika bolo získané v roku 1993.
Terajšia ministerka kulúry Natália Milanová vo svojom blogu pred rokom uviedla, že jej dedko, dlhoročný lekár, MUDr. Dohnány mal možnosť sa zoznámiť s pitevným protokolom M.R.Štefánika. Pitvu uskutočnil vojenský lekár nadporučík Kabelík vo vojenskej nemocnici, ktorá sa nachádzala na Esterházyho námestí (dnešné Námestie Slobody). Pitvou sa zistila príčina smrti: zlomenina strednej časti spodiny lebečnej /fractura baseos cranii/, pri ktorej lomná čiara prebiehala po celej spodine lebky. Stopy iného násilia vrátane použitia strelných zbraní neboli zistené. Protokol bol uložený medzi tajné spisy Vojenskej nemocnice. V roku 1939 ho prevzal veliteľ nemocnice major zdravotnej služby MUDr. Dohnány, spis si preštudoval a vrátil do trezora. Ďalší osud pitevného protokolu nepoznáme.
Podľa smrteľného poranenia, ktoré Štefánik utrpel, možno usudzovať, že pri pristávaní z lietadla vyskočil. Vtedajšie lietadlá pri pristávaní nemali veľkú rýchlosť (asi 30-40 km/hod.), a preto bolo vždy lepšie pri núdzových situáciách z lietadla vyskočiť ako riskovať výbuch lietadla. Štefánik o tom dobre vedel. Jeho telo ani oblečenie nebolo obhorené, čo tiež svedčí o správnosti tohto úsudku. Svedčí o tom aj vyššie uvedená výpoveď Jozefa Haronika.
Keďže existujú dôkazy, že na lietadlo sa strieľalo, treba zodpovedať otázku či išlo o úmysel s cieľom zavraždiť ho, alebo či došlo k omylu vzhľadom k popisovaným udalostiam.
Tak či onak vyšetrovanie sa týmto smerom neviedlo. Pravdou je, že v tom čase väčšinou boli na Slovensku občania českej národnosti, ktorí velili vojakom.
Rádiotelegrafista Jiří Forman bol v čase rádiových hlásení v blízkosti nešťastia. V jednom z prvých hlásení, ktoré dostali, bolo uvedené civilné lietadlo. V ďalšom hlásení však už bolo toto lietadlo označené za nepriateľské a bol vydaný príkaz zostreliť ho. Zaujímavou skutočnosťou je aj fakt, že viacerí svedkovia nehody začali umierať. Dvaja z nich včas utiekli do Francúzska. Alebo generál Čeček, vedúci komisie zriadenej Masarykom, ktorý sa vzoprel a odmietol prezidentovi podpísať správu o výsledkoch ďalšieho skúmania smrti ministra vojny Štefánika v rokoch 1926-1928. Čeček náhle zomrel v roku 1930. Údajne na otravu spôsobenú golierom uniformy. Po smrti bol spálený, hoci sám Čeček si neprial byť spopolnený.
Možné motívy odstránenia Štefánika?
Pravdou je aj to, že Masaryk ani Beneš nerátali v politike so Štefánikom. Jeho návrat vážne ohrozoval ich mocenské záujmy. Mali záujem ho „upratať“ na post veľvyslanca v zahraničí. Štefánik mal obrovskú medzinárodnú popularitu a jeho politický kapitál bol obrovský. Viac ako Masaryk Štefánika neznášal, ba doslova nenávidel Beneš. Hlavne za to, že ho Štefánik obvinil zo sprenevery finančnej zbierky amerických Slovákov a Čechov, ktorú od Masaryka oproti podpisu Beneš prevzal a neskôr prehajdákal v kasíne v Monte Carlo. “Petit Parisien” napísali v tej dobe článok, že dr. Beneš, zvaný “roi de roulette” (kráľ rulety), prehral v Monte Carle obrovské sumy peňazí.
Čo dodať na záver?
V prípade smrti Štefánika ak chceme poznať pravdu na 100% treba uskutočniť pitvu Štefánika. Máme moderné metódy, ktoré vedia vydať odpovede na nezodpovedané otázky.
Ďalej treba preštudovať dôsledne slovenské, české, talianske, francúzske, americké, švajčiarske a maďarské archívy. Vrátane vojenských. Následne preštudovať súvisiace materiály, ktoré sa vynoria pri tomto štúdiu.
Každý štát má svoje dejiny a mal by dbať na to, aby sa čierne miesta v dejinách stali čitateľnými.
https://pieroaz55.blog.pravda.sk/2017/02/28/zahady-na-slovensku-m-r-stefanik/
https://blogy.hnonline.sk/tomas-lulak/zrada-prisla-z-prahy