Pripomenieme si hrdinstvo srbských pilotov pri niektorých leteckých akciách Srbska počas bombardovania NATO agresorov v roku 1999 pod cynickým názvom „Milosrdný anjel“. Ale predovšetkým na znak úcty, odvahy a na spomienku tých, čo pri obrane svojej vlasti položili životy.
NATO využívalo pri páchaní svojich zločinov aj letisko v Tuzle, ktoré bolo predurčené na pristávanie leteckých síl agresora, ktoré pri svojich vražedných misiách boli natoľko poškodené, že nedokázali doletieť na svoje materské letiská napr. v Nemecku alebo Taliansku. A tiež ako záložné letisko pre bombardéry, vrtuľníky alebo stíhačky.
Srbská vojenská rozviedka vedela o tom a tak vznikol plán napadnúť nepriateľské sily v bezprostrednej blízkosti Srbska. A tak na letisko Ponikve v Srbsku sa potichu zišli na splnenie tejto bojovej úlohy dva Migy 21, šesť Orlov a jeden Galeb G4. V nedeľu 18. apríla táto srbská zostava bojových lietadiel napadla NATO lietadlá na letisku v Tuzle. Akcii predchádzalo poškodenie tuzlanského radara srbskými operatívcami. Lietadlá leteli nízko a tak ich NATO obrana vrátane špionážneho lietadla AWAKS zaregistrovala neskoro, keď už nemohli akcii zabrániť.
Celá akcia trvala 15 minút a výsledkom dokonale prekvapujúceho útoku bolo zničených 21 bojových lietadiel agresora, 3 helikoptéry, 2 nákladné lietadlá a množstvo inej techniky. Letisko Tuzla bolo potom už do konca vojenského konfliktu vyradené z činnosti. Pri akcii zahynulo 11 pilotov agresora a niekoľko členov obslužného aparátu.
Pri návrate na letisko NATO zostrelilo jedno srbské lietadlo, v ktorom zahynul pilot podplukovník Mihailo V. z Kragujevca. Ďalšie lietadlo bolo poškodené, ale podarilo sa mu pristáť neďaleko materského letiska.
„Pomsta“ NATO sa uskutočnila ešte v ten deň, keď NATO bombardovalo letisko Ponikve, kde padlo viac ako 80 rakiet. Srbi s tým však rátali, a preto neutrpeli vážnejšie škody a letisko Ponikve fungovalo do konca vojenskej agresie NATO. NATO sa potom ešte vybesnelo na civilných objektoch v blízkom meste Užice, kde zničilo poštu a niekoľko budov.
Útok na letisko v Tirane
Táto akcia si tiež zaslúži vysoké ocenenie vojenskej stratégie Srbska. Srbskí piloti vedeli, že na letisku v Tirane sa zdržuje 12 útočných helikoptér typu Apač s nosičmi rakiet. Vedeli aj to, že sú tam s cieľom leteckej podpory tzv. Atlantskej brigády. Táto brigáda pozostávajúca s Albáncov, bola vyškolená Američanmi v počte okolo 6 000 mužov a jej úloha bola na daný pokyn obsadiť Kosovo a Metohiju. Pripravená na túto úlohu čakala v Albánsku pri hraniciach so Srbskom.
Prvý útok srbských stíhačiek sa uskutočnil na prípravný kemp týchto teroristických jednotiek 13.apríla pričom im spôsobili značné škody vrátane zničenia jedného Apača. Srbské stíhačky 26. apríla napadli základňu NATO v Tirane, na ktorej zničili ďalších päť Apačov, pričom sa všetky štyri stroje vrátili na materskú základňu v poriadku. Výsledkom bolo, že USA v ďalších bojoch Apače už nenasadzovala do boja a letisko v Tirane prestali využívať. Srbskí piloti boli skutoční majstri, pretože vedeli tak dokonale využiť prírodné nerovnosti terénu v kombinácii z nízkym letom, že boli len veľmi ťažko spozorovateľní nepriateľskými radarmi alebo AWAKSOM.
Veľkým úspechom bolo aj zostrelenie tzv. neviditeľnej pýchy amerického letectva F 117A pri Budjanovci a poškodenie ďalších troch, ktoré núdzovo pristáli potom v Bosne. Pilotov, ktorí sa katapultovali, naháňali po poli dedinčania, zbili ich a odovzdali srbským vojakom. Neskôr na znak veľkorysosti ich Srbi pustili domov.
NATO „TOP GUN“ chlapci sa nechali obalamutiť aj tým, že Srbi v opustených častiach krajiny postavili drevené makety lietadiel, ktoré potom raketami zničili počítačoví hráči agresora sediaci v lietadlách.
Pred bombardovaním srbských letísk, Srbi podávali na letecké plochy pneumatiky, od ktorých sa odrážali bomby a nenarobili veľa škôd.
Veľká úcta patrí aj srbským rádioamatérom, ktorí v čase náletov boli na kopcoch a vyvýšeninách a informovali vojenský štáb o pohybe nepriateľských lietadiel. Srbská protiletecká obrana tak mala čas sa pripraviť na útoky NATO a efektívne brániť svoju krajinu.