Kradnú nám našu vlasť …

Voľby do parlamentu dopadli ako dopadli. Ako vždy, aj tentoraz však zaúradovali úzke partokratické záujmy, ktoré tradične odsunuli priania voličov na vedľajšiu koľaj a ako obvykle, o nás bez nás sa akože museli ” dohodnúť ” a tak vznikla ďalšia koaličná vláda. Na veci by to nič nemenilo, keby … To keby je veľavravné – opäť platí to známe : vyhraj voľby a môžeš všetko. Skrátka došli hlavne voliči Matoviča, z ktorých si už nemnohí obrazne trieskajú hlavu o stenu, komu to vlastne dali svoj hlas. Ano on sám veľmi neveril, že sa stal víťazom volieb, ani on sám neveril, že taký lacný trik, aký použil tesne pred voľbami dokáže zbalamutiť inak inteligentných ľudí. Neurobil nič mimorriadne iba oráši Ficové sociálne lízatka, ale trochu v inej odobe, v odobe aspoň kratučkého zdania, že sa ľudia môžu podieľať na volebnom programe. Iba čas ukáže, či Matovič čo sľúbil aj splní, zatiaľ sú to iba sľubované sľuby. Nová koaličná vláda je zmeskou ideologických všehochutí – sú v nej veriaci kresťania, štvrťliberáli, pololiberáli, ale aj tvrdí liberáli. Všetci si unisimo hovoria, že sú ” demokratické ” sily, podľa ich vyjadrovaní zrejme jediné v našej krajine. V skutočnosti sa dali dohromady všakovakí dobrodruhovia, pozbieranci, falošní osvietenci a nedemokrati, čo už niekoľkokrát dokázali v parlamente, keď nesplnili to, čo pre opozíciu sľúbili a ktorých výstupy a konania sú závratne ďaleko od toho, aby sa mohli označovať za demokratov. Ono nestačí uviazať si na francúzsky spôsob šálu miesto kravaty a premávať sa na verejnosti ako páv, ktorý chce svojim výzorom očariť naivných ľudí, ono nestačí tváriť sa, že som jeden z vás, to chce niečo viac, nepredvádzať sa iba ako nejaký módny pajác a často po svojich chybných krokoch na druhý deň odvolávať to, čo som predtým povedal a vydávať to za omyly hlavného hygienika. Za chod krajiny je zodpovedná vláda a teda jej predseda a nikto iný. Donekonečna zvaľovať zodpovednosť na odborníkov v imunológii je čistý alibizmus nectiaci si ani pravdu, ani poctivosť. Matovičovi zrejme plne vyhovuje takýto stav a nádeja sa, že ak niekedy skončí pandémia, zapíše sa do našich dejín nezmazateľne ako hrdina, čo zachránil našu krajinu a jej ľudí. No opak je pravdou, už niekoľkokrát dokázal v priamom prenose ukázať ľuďom svoju pravú tvár, keď vo svojom konaní ako sa hovorí vodu káže a víno pije. Táto vláda nám neustále svojou nekompetentnosťou, neschopnosťou iba dokazuje svoju skutočnú tvár – oni pod kepienkom zásadných zmien menia aj charakter nášho štátu. Nový minister zahraničných vecí a Európskych záležitostí to povedal na plnú ” hubu ” : my nemáme vlastnú zahraničnú politiku, naša politika je európskou politikou. Spulu s novým ministrom obrany tvoria podarenú dvojicu tvrdých a nekompromisných zástancov proatlantickej politiky – úzkej spolupráce s USA, EÚ a NATO. Nie je to nič iné, iba potvrdenie skutočných zámerov novej koaličnej vlády, kde bude smerovať naša vnútorná a zahraničná politika. Aj keď určite mnohí by si mohli povedať, že je naša krajina malá a niekam musíme patriť, to ešte neznamená, aby sme sa bez nátlakov zvonku mali zbavovať nezávislosti a našej štátnej suverenity. Ak k tomu ešte pridáme všeobecne známe zámery nezdravého liberalizmu – rozbíjať všetko, čo dobre funguje po stáročia, našu kultúru, náš rodný jazyk, naše zvyky a spôsob života, objaví sa nám jasný predobraz toho čo nás v blízkej budúcnosti, ak raz pandémia skončí alebo sa utlmí – totálny rozklad nášho národného štátu. Politikou tejto vlády sa veľmi rýchlo zo suverénneho štátu staneme nekritickým a pokorným satelitom a vykonávateľom cudzej vôle.  Všetky politické subjekty ktoré uplatňujú v svojej politickej činnosti liberálnu ideológiu postupne ničia všetko, čo v tej či onej ľudskej spoločnosti dovtedy veľmi dobre fungovalo. Ide hlavne o mylne používaný výklad osobnej slobody, ktorá ale netkvie v tom, že si môže bez akejkoľvek zodpovednosti človek robiť čo sa mu zachce, ale naopak vo vysokej zodpovednosti v rámci vysoko organizovanej spoločnosti a v tom, že osobná sloboda jednotlivca spočíva hlavne v tom, že sa na základe sebedostatočnosti / mať sa dobre a žiť v bezpečí / môže potom slobodne rozhodovať. Sme ale svedkami, že hlavne vo vysoko vyspelých krajinách, kde prevládol nezdravý liberalizmus dochádza k nežiadúcemu zmiešavaniu kultúr a bezuzdnej voľnosti, ktorá plne naštartovala nadmerný konzum a bohémsky život, pričom si mnohí už mysleli, že sú takmer nesmrteľní. Takéto mylné predstavy sa veľmi negatívne prejavili pri pandémii a jej rýchlom šírení práve v takýchto krajinách, aj keď to nerád priznávam ako jednoduché vysvetlenie.  Ani nie je k tomu už čo dodať, skutočne nás čaká, ak neprecitneme veľmi neblahý osud ak sa ľudstvo rýchlo nespamätá a rýchlo neprehodnotí svoj doterajší rozmarný spôsob života.

Je nanajvýš dôležité, aby sa už konečne pronárodné, proľudové, prokresťanské a prosociálne politické subjekty zobudili zo svojho sna, urobili vyčerpávajúcu analýzu všetkých svojich doterajších chybných krokov a konečne si uvedomili historický význam Svätoplukových prútov. Zatiaľ o nich hovorila iba strana kotlebovci ĽS NS, ale úzko sa to dotýka aj KÚ, SNS, SME rodina, Vlasť, SĽSAH, strany Priamej demokracie a ostatných politických subjektov, ktoré v sebe nesú prvky strán ľudového typu. Ak sa dokáže obrodiť a očistiť strana Smer – SD, majú tieto všetky politické subjekty k sebe viac ako si všetci doteraz mysleli. Preto je nanajvýš dôležité medzi sebou komunikovať a zľaďovať spoločné úsilie s cieľom čo najrýchlejšieho prinavrátenia našej krajiny k pôvodným hodnotám, inak ako národ zahynieme. Najhoršie z toho zlého je to, že pod kepienkom zásadných zmien, ktoré by mali očistiť našu spoločnosť od korupcie, klamstva a rozkrádania sa uskutočňuje totálny rozklad všetkého, čo nám zanechali naši predkovia.

Liberalizmus nepozná hranice, je už silne v ľudskej spoločnosti zakorenený, jeho najväčším nebezpečím nielen pre nás ale aj pre celý svet je hlavne v tom, že je veľmi lákavý, je to ako droga, ktorá priťahuje hlavne mládež a tých nerohľadených, pre ktorých je svet a jeho problémy šuma fuk, chcú si iba užívať a nie žiť. Život však nespočíva iba v tom, že sme tu teraz a zajtra nebudeme, ale v jeho pokračovaní cez našich potomkov, aby sme im zanechali svet v ktorom sa dá žiť a nie iba prežívať. Nová vláda vo svojom PVV nijak neoslnila, hlbšie sa nedotkla ani súčasnej pandémie, ani toho, čo bude, ak bude potom a to nedáva žiadny pozitívny signál, ani nádej ľuďom, že raz bude lepšie. Sľuby ešte nikoho nedokázali nakŕmiť a to ani sľuby sľubov.