Tento rok je od začiatku turbulentný najskorej voľby medzi časom kovid a nakoniec nový premiér. Nezvozte ma ak poviem že sa mi vcelku pozdáva plán nie zastaviť ale pozastaviť krajinu respektíve uspať jej väčšiu časť tú časť ktorá je síce chrbtom ekonomiky no teraz patrí k tým ktoré sú potencionálne najohrozenejšie kvôli exportu, importu. Viem si predstaviť doviesť dostatok surovín na Slovensko na nutné uspatie na dva či tri mesiace. No čo pred tým a čo potom.
Takéto rozhodnutie pre samotný štát začlenený do globálneho sveta je globálna samovražda. No čo tak to spraviť na medzinárodnej úrovni? Je to výzva? Hlúposť? Nutnosť? Pochabosť? Sám neviem nechám na triezvom čitateľovi či by si to vedel predstaviť či nie. Isto je to z jednej strany dosť šialené minimálne šialene znejúce ako všetko čo sa týka toho keď niekto chce svet prevrátiť na ruby. No skôr sa poďme pozrieť na to aké kroky by sa museli udiať a prečo aby to šlo. Prečo? No možno preto že síce to je šialenosť no vždy a je jedno či to bol dobrý nápad alebo blbosť našlo sa na Slovensku veľa ľudí čo kričali ako to nejde no nezamysleli sa ako by to ísť mohlo no divili sa že inde sa to dá a dokonca to aj funguje.
Blackout:výpadok elektrického prúdu vo veľkom meste; náhle zatmenie divadelnej scény; scénka s prekvapením; prechodná strata zraku, pamäte alebo vedomia
Predpokladám že hoc ktorý z tých výrazov nie je pre nás priaznivý a ani vhodný.
Viem si predstaviť a skorej by som to nazval “globálny umelý spánok”.
Kde by sa na úrovni jednotlivých zemí účastných tohto projektu dohodli na spomalení až celkovom zastavení výrob nie nutných pre minimálny chod štátu.Pre lepšiu prehľadnosť to zhrniem do niekoľkých bodov. Podľa mňa tých nutných samozrejme jednotlivé detaily by som nechal na rozhodovaní jednotlivých štátov či dokonca spoločností. Vidím to tak že pri každom bode je veľa možností variácií a dohôd.
Kroky ktoré sú potrebné pre uskutočnenie a prečo nie úplne všetko vypnúť ale len čiastočne uspať a kedy.
Minimálny chod: Pod pojmom minimálny chod si predstavujem to že sa chod daného štátu obmedzí na maximálne možné minimum. Budem sa zaoberať tým podľa mňa dôležitým pre terajšiu dobu pohodlnosť i nutnosť prežitia. Takže čo musí zostať fungovať z “bežných” vecí elektrárne, plynárne, vodárne, poľnohospodári,spoločnosti čo v čase krízy vyrábajú nezbytný materiál potrebný pre prekonanie krízy, telekomunikačné, mediálne služby, obranné zložky štátu, požiarnici a nemocnice. Aby sme takúto vec mohli spraviť že uzavrieme hermeticky hranice museli by sme do každého štátu doviesť a naskladniť desiatky ton tovarov dopredu potrebných pre stravovanie obyvateľov. Samozrejme vzhľadom na stravovanie a potravinovú zábezpeku do budúcna by bolo vhodné ešte teraz sa dá nie všade je všetko posiate a posadené porozprávať sa z poľnohospodármi o nasadení iných plodín ako majú v pláne vrámci ekonomickej výhodnosti a možno aj za prispenia štátu a susedných subjektov nasadiť plodiny ktoré odbremenia náš export, import vrámci potravín. Nie len pre to aby sa nám náhodou nedostalo lebo niekto bude blokovať ale nemusí sa toľko urodiť koľko je predpoklad či už kvôli suchu alebo iným pohromám či pričineniam.
Spoločnosť v karanténe: Spoločnosť v karanténe je tá ktorá nie je nutná pre minimálny chod. Tam by som to nechal na zvážení jednotlivých štátov. Hlavne preto že si viem predstaviť že počas tohto obdobia sa pokazí či to či ono a treba to dať do poriadku ak to je nutné k životu. Takže by sa museli stanoviť hranice za akých podmienok a podobne.
Pracujúci “dôležitý pre minimálny chod”: Neviem či by bolo vhodné vrámci zabezpečenia šírenia izolovať tých čo zostali pracovať od rodín tam je to zas na jednotlivom zvážení daného štátu.
Ekonomika: V ekonomickej sfére by som sa snažil dosiahnuť pre spoločnosti to že medzinárodné spoločnosti, spoločnosti silne závislé od exportu i tie nevyrabajuce potreby pre nutný chod štátu by som skúsil ekonomicky globálne uspať. Ja viem že sa to asi ťažko počúva a mnohý si možno vravíte to čo Matovič. No skúsme sa napríklad zamyslieť nad subdodávateľskými spoločnosťami a firmami ktoré stoja lebo matky a dcéry nevyrábajú. Tu by som si vedel predstaviť osloviť všetkých veľkých hráčov ktorý majú čo povedať aby sem postupne takto uspali jednotlivé fabriky v celom dohodnutom okruhu zemí. Samozrejme že takáto vec nejde z hodiny na hodinu a treba sa nad každou vecou zamyslieť
Kedy: To je na veľkom zvážení vzhľadom na medzinárodné rokovania.No skorej som naklonený jesenným či jarným časom keď ešte nie je tak teplo a neláka to enormne ísť von. I keď v prípade tohoto vírusu nás to tento rok asi udrží inak doma.
Ľudia: Rôzny ľudia majú rôzne potreby no je na zváženie či v karanténe ako takej budú okrem potravín a základných liekov dodávať aj tak povediac pôžitky (cigarety,pivo) či si tieto pôžitky ľudia pre svoju potrebu majú naskladniť doma v súkromí.
Ako to zaplatiť: Možností je viac ak bude štát posielať peniaze občanom ktorý ich budú spätne vracať štátu je to na štáte možno by to aj bolo takto vhodnejšie nie každý má rovnaké potreby ako to v globále potom rozrátať medzi jednotlivých občanov. A ak by vozili len stravu, hygienické potreby a to najnutnejšie mimo pôžitkov je to jedno.
Čo potom?
Karanténa skončila čo ďalej alebo ako ďalej: Opäť to je na diskusiu skorej by som to videl tak že tesne pred prebratím by sa zhodnotili jednotlivé štáty ako sú na tom či už sú schopné preukázať že nákaza u nich nešarapatí a ak nie postupne prejsť na plné fungovanie či také ako pred coronov neviem To je na jednotlivých štátoch a spoločnostiach čo a ako bude umožnené a ako sa bude pokračovať. Či sa ešte uzavrie dočasne niečo alebo sa spoločnosť môže naplno rozbehnúť v ústrety svetlejším zajtrajškom.
Tak nejak by som to uzavrel tento “náčrt”. Nie preto že by to v mojich očiach nebolo reálne ale preto že tomu by som rád nechal otvorenú diskusiu a mnoho triezvych pohľadov. Samozrejme som nespomenul všetko ani zďaleka všetky body ktoré treba zvládnuť a segmenty ktoré treba skoordinovať. No nemyslím si že by sa to nedalo alebo by to nešlo.
Ospravedlňujem sa za prípadné chyby v pravopise i gramatike.
Ďakujem
s Pozdravom
Martin Holič