Časť IX.
Ešte raz zopakujem otázku:
Čo si je potrebné uvedomovať, ak nás, občanov, propaganda demokratického Západu oslňuje predstavou o skvelej demokracií ?
Odpovede môžeme nájsť u profesora Rainera Mausfelda, ktorý vyštudoval psychológiu, matematiku a filozofiu na univerzite v Bonne a je emeritným profesorom všeobecnej psychológie na univerzite Christiana Albrechtsa v nemeckom Kieli. Rozhovor s profesorom Mausfeldom som našiel na stránke www.luciinedvere.sk a má názov „Kapitalistická demokracia nemôže existovať bez propagandy – jej manipulačné techniky sú psychológom známe už viacej ako sto rokov.“
Už názov článku nám môže pripomenúť, že tvorcovia dokumentu o boji proti extrémizmu a šíreniu propagandy na území SR toto tvrdenie neakceptujú a preto ani z neho nevychádzajú. Pre nich skôr platí poučka, že kapitalizmus a propaganda k sebe nepatria.
Profesor napísal publikáciu s názvom „Prečo jahňatá mlčia ?“, v ktorej sa venoval analýze a kritike elitárskej demokracie, neoliberalizmu, médií, propagandy a jej manipulačným technikám. Úvodná otázka na profesora súvisela s jeho stanoviskom, že elity ľudí považujú za stádo, ktoré reaguje nevypočítateľne, iracionálne, vášnivo a preto je potrebné ovplyvňovať ho a získať nad ním plnú kontrolu. Dáme sa teda ľahko ovplyvniť ?
Profesor nám pripomína, že od antiky sa systém organizácie spoločnosti znázorňuje podľa metafory pastiera a stáda. A podľa tejto metafory jedni sú schopní a vyvolení k vládnutiu, druhým je predurčené, aby slúžili. Ľud sa teda podobá stádu, ktoré potrebuje vodcu. Z toho sa vytvára ideologická fikcia o kompetentných a blahu spoločnosti slúžiacich elitách, aby bolo možné zdôvodňovať znesvojprávnenie „hlúpeho ľudu“. Podľa mňa už v tomto využití metafory pastiera a stáda môžeme rozpoznať skutočnú realitu života od predstavy, ktorá je napríklad aj v Ústave SR a hovorí o tom, že občania sú základom štátnej moci a sú politickou silou spoločnosti, keďže majú aj politické práva a slobody. Napokon, svedectvo o vnútornej nadradenosti a domýšľavosti politických elít v minulom roku dokumentoval v NR SR aj poslanec Peter Osuský, keď sa podujal zdôrazniť, že voliči Pellegriniho „majú iba prvú signálnu sústavu a bliká im svetielko, keď zožerú seno.“
Profesor Mausfeld vysvetlil, z čím súvisí určitý sklon ľudí k stádovitosti. My ako ľudia sme sociálne bytosti a z toho vyplýva, že sme sociálne organizovaní a máme sklon k formovaniu hierarchických organizačných štruktúr. Z môjho pohľadu to profesor zdôraznil preto, že je to niečo zásadné, čo existuje vždy, pretože existujú ľudia. Z toho základného životného pohľadu vyplývajú ( vyrastajú ) určité sociálne prejavy „stádovitosti“, ktoré sú doplňované aj psychickými vplyvmi a vedomými rozhodnutiami.
Profesor zdôraznil, že k určitej výbave nás, ako sociálnych bytostí, patrí široké spektrum možnosti ako ovplyvňovať myslenie, cítenie a konanie ľudí prostredníctvom vyvolávania emócií – radosti, nadšenia, hnevu, rozhorčenia. K prostriedkom ovplyvňovania patria aj verbálne sprostredkované intelektuálne prostriedky ako napríklad prehováranie, presviedčanie, vyhrážanie, sľubovanie a podobne. Profesor na základe toho tvrdí, že bez psychickej ovplyvňovateľnosti by sme neboli sociálnymi bytosťami. Povedané inak, naša pozícia sociálnych bytosti nás stavia pred možnosti psychického ovplyvňovania.
To, že sme ovplyvniteľní a sami dokážeme ovplyvňovať iných, to nie je podľa profesora výrazom slabosti našej mysle. Sme sociálne bytosti a preto sme psychický ovplyvniteľní. Z môjho pohľadu tým sa životná pozícia ľudí definitívne nefixuje. Sociálna bytosť sa určitým spôsobom chce a a musí prejavovať. Do tohto prejavovania sa vstupujú rôzne formy a úrovne vzťahov v spoločnosti. Profesor sa výlučne zameral na pripomenutie, že existujú mocenské vzťahy a z ich pohľadu má zmysel nazývať niektoré vlastnosti našej mysle „slabými stránkami.“
Tu je príležitosť k manipulácií a ľudská myseľ môže byť zneužitá tak, aby tí, čo to potrebujú, získali, udržiavali a rozširovali svoju moc. Profesor dochádza k záveru, že metódy propagandy, vyvinuté elitami, zámerne využívajú slabiny našej mysle. Mnoho podvodov a ilúzií, ktoré sa dajú použiť aj na účely politickej indoktrinácie, sa zakladá práve na charakteristikách a zásadách jej dizajnu. Profesor tvrdí, že podvody a manipulácie budú stále fungovať aj napriek tomu, že o nich budeme vedieť. V skutočnosti je to tak.
Profesor dal jednou vetou aj odpoveď, prečo to tak bude pretrvávať. Odpoveď ss skrýva v tejto vete: „Základné vnútorné mechanizmy našej mysle sú do značnej miery chránené pred introspektívnymi vhľadmi…“ Chápeme to tak, že sa nedostanem z psychického hľadiska k tomu, aby som pozoroval obsah svojich duševných a psychických vzťahov a uvedomoval si ich. Prečo som potreboval dosť podrobne zdôrazniť túto časť z rozhovoru s profesorom Mausfeldom ?
Pretože na základe jeho vysvetlenia je možné pochopiť, že tam, kde žijú ľudia, tam ide o sociálne bytosti, ktoré sú psychický ovplyvniteľní. Tam, kde žijú ľudia, tam zákonite existujú či formujú sa aj mocenské vzťahy, v rámci ktorých sa využíva príležitosť k manipuláciám s ľuďmi, k propagande, k podvodom a teda aj k tvorbe rôznych ilúzií. Z tohto pohľadu je jedno, kde ľudia žijú, či na Západe alebo niekde na Východe. Všade je príležitosť k tomu, aby ľudská myseľ bola zneužitá v prospech posilnenia moci určitej skupiny elít či priamo vládnucej triedy.
Tvorcovia reformného zámeru – projektu „Systematická podpora boju proti extémizmu a šíreniu propagandy“ – si vôbec neuvedomujú, že jednoducho v kapitalistickej spoločnosti ( na demokratickom Západe ) nemôže neexistovať propaganda, podvody, vytváranie ilúzií či vôbec politická indoktrinácia. Vládnuce elity využívajú príležitosť k ovládaniu ľudí. Tak napríklad propaganda o EÚ sleduje ciele, aby si Brusel udržal a rozšíril moc nad celým priestorom členských štátov EÚ a aby bol posilnený celý globalizačný proces či vytvorená svetová vláda a nastolená totalitná spoločnosť.
Propaganda na demokratickom Západe pomohla vytvoriť ilúziu demokracie či ilúziu strachu z Ruska. Propaganda šíriaca sa z Bruselu pomáha vytvárať ilúziu o potrebe bojovať proti extrémizmu v mene bezpečnosti obyvateľstva.
Tvorcovia reformného zámeru uznávajú len cudziu propagandu, či propagandu extrémistických skupín. EÚ vraj škodí ruská propaganda a preto je potrebné takúto propagandu plánovite a organizovane potierať. Zámer je jasný: zo strany demokratického Západu ide iba o poctivé vzdelávanie deti, mládeže a dospelých a zo strany extrémistických skupín a ruskej propagandy ide priamo o zlo, ktoré škodí EÚ a jej členským štátom.
Náš štát chce pomocou právneho systému a expertov na extrémizmus boj proti šíreniu propagandy aktívne preesadzovať, pritom samotná vládna moc je cez inštitucionálne štruktúry EÚ a európske právo začlenená do oficiálnej propagandy EÚ. Tak sa dostávame k ďalšej časti rozhovoru s profesorom. Znalosti z psychológie umožňujú elitám usmerňovať „stádo“ tak, ako to potrebujú. Hovorí sa o manažovaní názorov, manažmentu hnevu davu, o vyvolávaní protivládnych protestov, revolúcií. Profesorovi bola položená otázka, ako sa manažuje názor, rozhorčenie. Toto, čo tvrdí profesor, je veľmi dôležité a pomáha odkrývať, čo sa skrýva v mocenských vzťahoch za kapitalizmu.
Môžeme si všimnúť, z môjho pohľadu, túto zásadnú poučku profesora. Citujem: „Až v kapitalistickej spoločnosti je ovplyvňovanie a riadenie názorov ( ľudí, občanov – poznámka D. H. ) centrálnym nástrojom vládnutia – demokracia a kapitalizmus sú totiž v neriešiteľnom konflikte a stoja proti sebe v neustále napätom vzťahu.“ Ešte pripomeniem, prečo je to tak. Teraz je dôležité uvedomiť si, prečo ovplyvňovanie a riadenie názorov je centrálnym nástrojom vládnutia. Musí sa zachovať ilúzia o veľkej slobode a teda vládnutie nemá vykazovať násilie, čiže je treba sa vyvarovať totalitárnych a autoritatívnych praktík. Musí sa zachovať to, o čom ďalej tvrdí profesor.
Citujem: „Kapitalizmus si vyžaduje podriadenie sa moci, ktorú uplatňuje menšina vlastníkov nad väčšinou nevlastníkov a zásadne tým vylučuje oblasť hospodárstva a majetkových pomerov spod demokratickej kontroly. Tí, ktorí sú pri moci, sa nechcú vzdať slová „demokracia“ a možnosti týmto slovom pomenovať systém, ktorý im vyhovuje. Je to zároveň efektívny a lacný spôsob predchádzania možnej revolúcie. Pripúšťajú preto demokratické prvky len v prípade, že náklady na represívne opatrenia by boli príliš vysoké. A práve v týchto prípadoch je potrebný manažment názorov, ktorý je lacnejší ako represívne opatrenia. Ľud si vďaka nemu ani nevšimne, že nedostáva naozajstnú demokraciu, ale len jej ilúziu.“
Už to, že moc vlastníkov ako absolútnej menšiny nad nevlastníkmi ako absolútnou väčšinou sa zakrýva, a celkom úspešne, propagandou o demokracií, je jeden veľký organizovaný podvod na spoločnosti. Toto pokladám za základnú axiómu o kapitalistickej spoločnosti. Nevlastníci ako absolútna väčšina spoločnosti tento stav z rôznych dôvodov akceptuje. Predpokladám, že to do značnej miery súvisí práve s vytvorením ilúzie o demokracií, ktorú určite tvoria a) slobodné a demokratické voľby a za b) základné ľudské práva a slobody.
Lenže aj samotné prvky vytvorenej ilúzie o demokracií sú predmetom neustáleho lavírovania zo strany vlastníkov. Hovorí sa, že keby voľby mali niečo zmeniť, už dávno by boli zakázané. Tomuto trendu sa prispôsobujú politické strany. Rovnako nerobia nič v prospech väčšiny, čo sa týka slobody myslenia, prejavu, slobody názoru. Z pohľadu menšiny vlastníkov brániť demokraciu v kapitalistickej spoločnosti znamená konzervovať taký typ demokracie, ktorý zaručí, že neohrozí ich postavenie a majetkové pomery. Oficiálne sa preto o kapitalistickej spoločnosti hovorí ako o demokratickom a právnom štáte a propaganda vládnucich má slúžiť k tomu, aby občania mali dostatočnú dôveru k tomu, čo bolo politický určené.
Názory, ktoré nie sú v súlade s propagandou demokratického Západu, sa pokladajú za dezinformácie. Mnohí naši politici pokladajú práve dezinformácie za vážne ohrozenie SR, čo je nezmysel a skôr to treba dať na pravú mieru. Nejde o ohrozenie záujmov občanov SR, respektíve štátu, ale najskôr o to, že sa občania či ich rôzne skupiny nesmú pokúšať vystúpiť z iluzórneho poľa demokracie a požadovať posilniť existujúci stav demokracie ďalšími demokratickými opatreniami, čo by už mohlo ohroziť menšinu vlastníkov.
Profesor Mausfeld ďalej hovorí toto: „Kapitalistická demokracia je preto odkázaná na vývoj vhodných technik propagandy a manažmentu názorov, ktorými zakrýva neriešiteľné rozpory medzi kapitalizmom a demokraciou. Kapitalistická demokracia nemôže existovať bez masívneho ovplyvňovania verejnej mienky a bez systematického vyvolávania strachu – prinajmenšom od začiatku minulého storočia kráča ruka v ruke s rozvojom stále účinnejších techník manipulácie názorov, vytvárania strachu a politickej apatie.“
Takže ak s v SR bavíme o propagande, dezinformáciách a klamstvách, tak sa jednoducho máme zamyslieť nad tým, odkiaľ tie všelijaké hrozby prichádzajú. A pôvod toho všetkého sa odvíja od majetkových, ekonomických a mocenských vzťahov, teda od toho, čo my ako občania ( nemajetní ) nevlastníme a nemáme k dispozícií. Propaganda, dezinformácie a klamstvá vychádzajú od rôznych úrovni centier moci. Je preto smiešne prisudzovať manažment názorov obyvateľstvu SR ako potenciálneho priestoru, z ktorého sa šíri extrémizmus a propaganda.
V ďalšej časti rozhovoru sa otázkou prešlo k médiám, k tomu, akú úlohu zohrávajú média v systéme a ovplyvňovaní más. Podľa profesora demokracia čelí ťažkej úlohe – musí rozvíjať postupy, pomocou ktorých je možné harmonický zosúladiť rôznorodosť a pluralitu veľmi odlišných záujmov, umožňujúcim politické konanie v zmysle všeobecného záujmu. Srdcom demokracie je verejný diskusný priestor, ktorý umožňuje názorovú výmenu. Tento verejný diskusný priestor svoju funkciu môže plniť iba vtedy, ak je neporušený, teda ak nie je manipulovateľný silnými záujmovými skupinami.
Za normálnych okolnosti by média mali hrať rozhodujúcu úlohu a ustrážiť , aby verejný diskusný priestor ostal neporušený a teda čo najmenej manipulovateľný. Lenže táto úloha médií v spoločnosti je už dávno zanedbaná, respektíve nebola uplatniteľná. Preto profesor tvrdí: „Korporátne média nemôžu zo svojej podstaty plniť takúto úlohu, pretože sa na základe svojho zapojenia do štruktúr ekonomickej moci takmer nevyhnutne a automatický stávajú nástrojom, prostredníctvom ktorého sa silné hospodárske záujmové skupiny chcú reprezentovať vo verejnom diskusnom priestore. Nemôžeme sa teda pozrieť na otázku postavenia médií v demokracií izolovane – musíme sa zamyslieť nad tým, do akej miery a či vôbec sú demokratický organizované aj ostatné sektory spoločnosti. Pokiaľ sú centrálne oblasti spoločnosti – hlavne hospodárstvo a média – vyňaté spod demokratickej kontroly, nemôže existovať neskreslený a všetkým rovnako prístupný verejný diskusný priestor. Tým pádom vôbec nie je možné hovoriť o demokracií. Momentálne fungujú masmédia ako „hlasná trúba“ systému, to znamená, že vykresľujú a interpretujú spoločenské problémy takým spôsobom, aby upevnili postavenie naozajstných držiteľov moci.“
Toľko profesor Rainer Mausfeld. Pri tomto dlhom citáte si dovolím zastaviť sa v ďalšej časti svojho príspevku.
Koniec časti IX.
Pokračovanie v časti X.
Dušan Hirjak