Islám podľa Matoviča a kresťanstvo na spôsob Kotlebu

Koluje video Igora Matoviča, kde hovorí, že nie on, ale islám uznáva Krista ako proroka a kresťanstvo akoby svoju podmnožinu. Myslí, že len zopár extrémistov Korán prekrúca, ináč je to mierumilovné náboženstvo (asi ako hovorí o niekoľkých extrémistoch v ĽSNS, no odmieta nazývať voličov ĽSNS neonacistami). Kotlebovskí voliči vidia islám ako náboženstvo Satana a Matoviča pomaly ako jeho služobníka. Bude to asi len tým, že to svoje kresťanstvo ani nepoznajú, lebo šéf OĽaNO hovorí presne to isté, čo Katolícka cirkev učí o isláme – viď preklad dokumentu 2. vatikánskeho koncilu. Lenže Kotleboví kresťania sú pápežskejší od pápeža a samozrejme jediní najortodoxnejší kresťania!

Keď som dokonca spomenula, že sám svätý pápež Ján Pavol II. pobozkal Korán, čo je fakt, bola som tou najprolife kandidátkou ĽSNS prehlásená za pseudokresťanku, čo pľuje na svätého pápeža, lebo vraj je to len hoax (a potom už aj zablokovaná, asi aby som „neprzdnila“ svätého pre horlivosť kandidátky a donedávna kamarátky). No nie je to prvá a jediná vec, v ktorej Kotleboví kresťanskí voliči majú problém akceptovať realitu. Samozrejme, najviac nechcú vidieť nie až takú ružovú realitu vlastnej strany, za to každého iného opozičného politika vidia čierne, ako služobníka samého diabla. Klasicky na Smerákov zdá sa nemajú prečo útočiť, veď majú rovnako blízko k ich sociálnemu a národnému cíteniu, čo sa zakladá na závisti (hlavne voči kapitalistom, úspešným podnikateľom a ich vlastným zamestnávateľom) a nenávisti (cudzincov i asociálov). Tieto postoje, ktoré vraj definujú vlastenectvo, sú však na míle vzdialené kresťanstvu.

Ale poďme späť k tomu, či Korán hlása mier alebo zabíjanie nevercov. Ak áno, asi väčšina moslimov a ich imanov, ktorá tak nerobí, ho zjavne nepochopila. Zato vieme, že aj Biblia, ktorá nám sprostredkuváva tu pravú vieru sa prekrúcala a prekrúca. Obhajovalo sa ňou otroctvo, genocída Indiánov, či dnes platenie daní dokonca aj umelé potraty a homosexualita. Niektorými pochopiteľne. Tak nebolo by prekvapením, žeby sa aj Korán prekrúcal. Ako ľahko by militantní vedeli prekrútiť aj Ježišove slová – nie pokoj, ale meč som priniesol, či „predaj plášť a kúp si meč“. Vidíme, že slova meč sa chytá už aj Marián Kotleba práve, keď sa znovazasväcuje… Keď sa Šavlovi zjavil sám Kristus, neposielal ho hneď robiť kresťanskú revolúciu v Ríme, ale za apoštolmi, ktorí ho formovali tri roky než sa vydal ohlasovať Evanjelium, aby vedel, čo je to Kristovo učenie.

Vraj Marián Kotleba je veľký hriešnik, čo sa už kajá a všetci ostatní sú pokrytci, lebo poukazujú na stále neobrátený nenávistný jazyk podnecujúci rasovú neznášanlivosť, kandidátov obdivujúcich Hitlera či na socialistické sľuby ĽSNS…? Nezdá sa mi, žeby sa Marián Kotleba voľajako kajal, okrem toho, že sa v niektorých mediálnych debatách ohradil, že už vyzrel a niektoré jeho slová sú minulosťou. Zato je to on, ktorý prehlasuje svoju stranu za najčistejšiu v politike, bez škvrny korupcie a potom rovno klame o význame čísla 1488 (Heil Hitler má vraj byť podľa slovenskej abecedy…). Prečo tí, čo sme prešli obrátením, máme silný pocit, že to má vyzerať ináč? Boh povoláva aj hriešnikov – nie však do parlamentu, ale do spovednice a k zmene života podľa Evanjelia! Čo by povedal Ježiš na kotlebovskú odľudšťovaciu rétoriku voči najchudobnejším v tejto krajine – Rómom? Naozaj zmenili svoje presvedčenie, keď stále majú medzi svojimi platenými funkcionármi a kandidátmi bývalých stúpencov Pospolitosti či obdivovateľov Hitlera?

Už keď sme pri tých islamských imigrantoch, dovolím si vysvetliť, prečo máme problém imigrantov (nie vojnových utečencov) v Európe z úplne nového pohľadu. Prichádzajú do Európy nielen za sociálnymi výhodami, ale hlavne za prácou, teda za lepším životom. Totižto kvôli obchodnej politike EÚ rozvoj priemyslu na africkom kontinente je značne obmedzený. Uvediem príklad s dovozom kávy. EÚ chce z Afriky surovú kávu, no nie opraženú. Spracovanie kávy si chceme urobiť tu v Európe, aby nám tí Afričania nezobrali prácu a preto uvaľujeme kvóty a clá na dovoz takto spracovaného tovaru v Afrike, ktorý potom nemôže súťažiť s európskymi výrobkami.

Tak naďalej ostávajú akousi kolóniou, ktorá nám má dopestovať len poľnohospodárske výrobky, aj to iba tie, ktoré si mi nevieme vypestovať napr. v Španielsku, lebo v Maroku by ich vedeli rovnako dobre pestovať (možno ešte aj bez skleníkov) a ešte lacnejšie. Samozrejme, že tak to vychádza pre európskeho spotrebiteľa drahšie, ale hlavne že socialistickí politici môžu naďalej sľubovať prácu svojim voličom a firmy sa už nemusia snažiť špecializovať. Afričania tak ostávajú chudobní alebo odkázaní ísť za prácou inde. Určite to pre africkú mentalitu nie je to pravé čerešňové opustiť svoju veľkú rodinu. A potom tu máme problémy s imigrantami, aké sme si nepriali, no zavinili svojou sebeckosťou a pomýleným európanstvom, či nacionalistickou sebestačnosťou.

Pritom práve voľný medzinárodný obchod umožňuje mierovú spoluprácu rôznych národov v tom, v čom sú ich konkurenčné výhody. Tak umožňuje aj spolunažívanie rôznych kultúr a náboženstiev, ktoré sa navzájom spoznávajú, čo je cesta nielen k zlepšeniu života všetkých ale aj k hľadaniu pravdy. Ak sme si o tej svojej kresťanskej pravde takí istí, nemáme dôvod sa báť konfrontácie s moslimami, žeby nám tu niečo nanútili. My sme vo výhode, že vieme, čo je naše kresťanské a máme to nielen zakorenené v kultúre ale aj v legislatíve (aj keď napr. v potratoch to teda už dávno nemáme na rozdiel od moslimských krajín). Ale keď budeme stále len kĺzať po povrchu našej viery, nejeden kresťan či kresťanka si radšej za manžela vyberie moslima, ako kresťanského pokrytca či odpadlíka od viery.

Takže je na nás prehlbovať naše kresťanstvo, ale zároveň vidieť dobro aj v cudzincoch, lebo majú také isté motivácie ako my – neprichádzajú nás zabíjať, ale robiť pre nás kebab. Tí, čo sú frustrovaní závisťou a nenávisťou, majú na to aj dôvod, ktorý by bolo dobré, aby sme odstránili a umožnili ich krajinám riadny ekonomicky rozvoj, aby prácu našli doma. Namiesto toho im posielame rozvojovú pomoc, ktorá ešte viac korumpuje ich politikov, čo je najväčšou prekážkou rozvoja. Ak by sme však boli v ich papučiach, tak asi by sme tiež hľadali spôsoby, ako si privyrobiť v zahraničí a dostať svoju rodinu z biedy. A Slováci s tým majú už jedno storočie skúseností. Preto treba tlačiť na politikov, aby nielen blokovali imigračné kvóty, ale zároveň odstránili kvóty obchodné!