Časť VII.
Už z prvej vety reformného zámeru vyplýva, že nárast prejavov extrémizmu vedie k odmietaniu základov demokratického právneho štátu. Tvorcovia dokumentu toto tvrdenie zrejme napísali z akejsi zotrvačnosti zavádzať verejnosť, či jednoducho opakovať naučené formulky a frázy. Náš demokratický právny štát má poriadne trhliny a mocným tohto svet ide len o to, aby si to ľudia nevšimli či neuvedomovali. Ako sa dá schematický znázorniť, o aké zásadné trhliny a nedostatky ide ? Iba stručná odpoveď:
Neexistuje žiadna ekonomická demokracia v kapitalistickej spoločnosti a ani v Ústave SR nemá žiadnu oporu. V rámci politickej demokracie, ktorá je ošetrená v Ústave SR, došlo k vylúčeniu z rozhodovacích procesov občanov a vládnutie sa sústreďuje do rúk národných a nadnárodných elít. Celý právny systém štátu bol pretransformovaný, pretože na želanie tvrdého jadra demokratického Západu bol zbavený nezávislosti a bola uznaná nadradenosť nadštátnej tvorby vôle ( cudzej moci – Bruselu ) nad vnútroštátnou tvorbou vôle ( z úrovne NR SR ). Politické strany boli za určitý čas uvarené ako žaby a ani si nevšímajú, že sa prispôsobili nadštátnej politike a záujmom cudzej moci. Mimo toho sa viac profilujú ako politické s. r. o., ktorých existencia je možná len na základe štátneho príspevku – politickej renty. Najnovšie ústavní činitelia dovolili inauguráciu prezidentky SR, hoci volebná sťažnosť nebola prerokovaná a nebolo prijaté konečné rozhodnutie. Volebné zákony do NR SR, o voľbe prezidenta SR či o voľbách do Európskeho parlamentu sú svoju štruktúrou schválené tak, aby podporovali oligarchizáciu politiky. Národný štát pod vedením EÚ aktívne presadzuje politiku boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy, čo nevyhnutne vedie k tomu, že politické práva a slobody sa začali porušovať a trestať.
Z tejto schémy vyplýva, že základy demokratického právneho štátu boli poriadne narušené a že ak má mať na tom rozrušení zásluhu extrémizmus, tak potom iba v poňatí politického extrémizmu samotných zástupcov občanov. Lenže tak, ako extrémizmus chápu tvorcovia dokumentu, základy demokratického právneho štátu žiadny extrémizmus nenarúša a neodmieta. Tvorcovia reformného zámeru sami pomáhajú šíriť propagandu, klamstva či dezinformácie, pretože základy demokratického právneho štátu bolo potrebné rozrušiť iba politikmi, ktorí majú moc a bolo to potrebné urobiť v záujme skutočných cieľov EÚ.
Masívna politická aktivita v prospech EÚ bola zrealizovaná bez súhlasu občanov a teda bola dohodnutá neverejne, na zadnom dvore politiky. Tvrdým jadrom demokratického Západu boli nám nastolené také politické kritéria, aby sme sa rázne a definitívne vzdali svojej vôle a moci rozhodovať o svojom osude. Prekážkou splnenia politických kritérií bol Vladimír Mečiar a preto sa demokracia v SR vysvetľovala ako proces, ktorým bude možné politické kritéria splniť.
Zdôraznil som, že pre jednotlivca sa berie iba taká sloboda, ktorá spĺňa kritéria slobodnej pracovnej sily. Tvrdé jadro demokratického Západu potrebovalo realizovať sa cez iný typ slobody. Je to sloboda ekonomický a politický ovládnuť priestor SR tak, aby bolo možné nastaviť pre obyvateľstvo štátu nové podmienky pre zabezpečenie spravovania spoločnosti, ktoré bude určovať a nastaví cudzia moc. A cudzia moc v rámci svojej nadobudnutej slobody po roku 1989 nemá veľký problém si nájsť ( nachádzať ) svojich politických prisluhovačov, ktorí pod zástavou európskej integrácie obalamutia občanov SR a budú verejne kázať o demokracií a právnom štáte ako záležitosti a spoločenskej potrebe, ktorá nie je možná bez spojenia s EÚ.
Osud SR sme z väčšej časti odovzdali do rúk Bruselu a cez nástroje propagandy sa snažíme presvedčiť verejnosť, že tým spoločne posilňujeme demokratický právny štát. Občania SR si však nesmú uvedomovať, že „skutočná“ demokracia sa môže odohrávať iba v medziach ( hraniciach ) národného štátu. Slovo „skutočná“ som úmyselne dal do úvodzoviek, pretože ak ide o kapitalistický systém, tak kapitalisti nemajú záujem o skutočnú vládu ľudu a preto sa občania „kŕmia“ propagandou tak, aby fungovala ilúzia demokracie.
Odmietanie základov demokratického právneho štátu je organizované zhora, od vládnucej triedy a je posväcované neoliberálnou ideológiou, ktorá má ďaleko k tomu, aby bola priaznivo naklonená demokratickému rozhodovaniu. Nakoniec aj samotní tvorcovia dokumentu svojim dielom dosvedčujú, že demokraciu pretvárajú na ochranu vnútornej bezpečnosti alebo na právo občanov na bezpečnosť !
Reformný zámer týkajúci sa extrémizmu a šírenia propagandy má za úlohu takým spôsobom zefektívniť prácu verejnej správy v SR, aby v primeranej intenzite medzi občanmi vyvolávala a udržiavala strach. Reformný zámer spracovaný do projektu „Systematická podpora boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy“ sa doslova dotýka všetkých občanov SR a preto by sa mal stať predmetom celospoločenskej diskusie a aj spolurozhodovania občanov, či niečo také chcú na seba dopustiť. Z obsahu reformného zámeru totiž vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR sa obsahovo a organizačne rozrastie aj na časť „ ministerstva pravdy“ a spod tejto jednej modernej strechy sa rozbehne ( bude implementovať ) celý proces sledovania a kontroly obyvateľstva za pomoci zložiek verejnej správy, ktorého výsledky sa potom budú posielať ďalej k represiám.
Kto by sa mal v SR postarať o to, aby reformný zámer bol stopnutý ?
Z vlastnej iniciatívy by si to mala všimnúť samotná vládna moc a reformný zámer zrušiť. Osobne nepredpokladám, že vládna moc má dostatočnú vôľu k potrebnej sebareflexií a preto zázrak sa neudeje. Okrem iného aj preto, že v kampani pred voľbami do NR SR téma politiky boja proti extrémizmu vôbec nerezonovala a ostala v tieni iných, vraj dôležitejších tém.
Určite by si to mala všimnúť prezidentka SR a jej úrad. Ak je vraj prezidentka SR vplyvnou osobou v Európe, nemalo by to robiť žiadny problém. Prezidentka SR má za povinnosť postaviť sa na stranu občanov SR a razantne odmietnuť politické praktiky, ktoré požadujú tvorcovia reformného zámeru. Žiaľ, ani od prezidentky SR sa nedá očakávať žiadna zmena v jej správaní sa. Posúďme sami. Na adresu tých, čo sú prenasledovaní za slobodu slová a prejavu či postojov, sa prezidentka SR neunúvala zastať sa ich, či verejne odsúdiť politiku boja proti extrémizmu. Na strane druhej s radosťou prijala v svojom paláci predstaviteľov „občianskeho“ hnutia Za slušné Slovensko, ktoré sa za svoju existenciu nikdy nepostavilo na stranu obrany slobody slová a prejavu.
A okrem prezidentky SR svoju úlohu by mala zohrať aj územná samospráva: vyššie územné celky, mestá a obce. Reformný zámer si v prvom rade má všimnúť vedenie ZMOS a prijať k tomu zásadné opatrenia a rozhodnutia. Územnej samospráve hrozí, že bude nútená prebrať na svoje plecia iba rôzne povinnosti a úlohy týkajúce sa boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy, ktoré z projektu vyplývajú či vyplynú. Reformný zámer si majú za svoju povinnosť všimnúť aj samotní primátori a starostovia obcí a dohodnúť sa, ako sa spoločne postavia za svojich občanov a teda proti zrealizovaniu projektu.
Reformný zámer si mali všimnúť aj samotné politické strany, ktoré sa uchádzajú o dôveru občanov – voličov vo voľbách do NR SR. Nič také sa však nestalo, pretože v kampani pred voľbami sa o potrebe zrušiť politiku boja proti extrémizmu vôbec nehovorí. Zatiaľ sa berie, že o nič nejde, pretože sa verejnosť zavádza propagandou, že politika boja proti extrémizmu, to je iba boj proti akýmsi fašistom, ktorí sa skrývajú v ĽS – NS a v radoch nás, občanov SR. Z môjho pohľadu sklamaním pre mňa sú predovšetkým tie politické strany, ktoré tvorili súčasnú vládnu koalíciu – Smer – SD, SNS a Most – Híd.
O reformný zámer sa mali zaujímať samotné média a upozorňovať občanov o tom, čo bude znamenať realizovať za 8,- miliónov eur takýto projekt. Hlavnú úlohu v tomto smere má zohrať najmä slovenský rozhlas a slovenská televízia.
O reformný zámer sa mali zaujímať predstavitelia iniciatívy Za slušné Slovensku, ak by ich politická úloha bola nastavená správnym smerom. Keďže nie je, tak nemajú predpísanú žiadnu úlohu dostať občanov na námestia, aby sa bránili proti opatreniam, ktoré na boj s extrémizmom zavádza vládna moc.
Ako môže škodiť extrémizmus, keď sa nestane či nie je súčasťou závažných politických rozhodnutí ?
Sloboda slová, myslenia a prejavu môžu nájsť svoje naplnenie len vtedy, ak ich človek využije k tomu, aby s nimi vstupoval do oblasti správy vecí verejných, do súťaže politických síl spoločnosti, v rámci ktorej sa vždy na určitý čas rozhoduje, kto dostane dôveru mať moc spolu s občanmi spravovať spoločnosť a štát. Do sféry politického procesu majú vstupovať aj názory, o ktorých sa môže myslieť, že ide o negatívne postoje a protispoločenskú činnosť. Výsledkom určitých politických procesov sú politické rozhodnutia, ktoré sa prijímajú podľa rôznych princípov na rôznych úrovniach, napríklad podľa princípu väčšiny, dosiahnutím konsenzu, uznaním názoru – stanoviska nejakej autority a podobne.
A teraz si predstavme, že k vstupu občanov do priestoru politických procesov a javov vedome a organizovane bude mať štátna moc či verejná správa vôbec, nastavenú „represívnu mriežku“, obrazne povedané – „sito“ a vyškolení odborníci či experti budú mať v popise práce za úlohu vyselektovať nesprávne názory, nápady, nesprávne aktivity, nesprávny obsah propagandy. Títo experti či znalci dostanú k dispozícií absolútnu moc – budú nositeľmi ( držiteľmi , správcami ) pravdy.
Títo prisluhovači dostanú zákonmi a realizáciou takého reformného dokumentu ako je systematická podpora v boji proti prejavom extrémizmu a šíreniu propagandy v SR, možnosť poznať – naučiť sa všetko o pravde spoločnosti skôr ako sa vôbec niečo spoločenské stane predmetom politického konania a vôbec politických procesov. A v nich ide nielen o hľadanie pravdy, ale o presadzovanie záujmov a potrieb, princípov vzájomného spolužitia, čo zároveň môže viesť ku konfliktom a k potrebe prijímania kompromisov.
Takže politické rozhodnutia sa nemôžu prijímať na základe nastolenej ( určenej ) pravdy či určeného záujmu a potreby. V politickom boji a v politickom konaní nemôže mať politická korektnosť svoje miesto či dominantné postavenie.
Zrealizovaním reformného zámeru štát cez svoje ústredné orgány vedome poruší článok 31 Ústavy SR, ktorý hovorí o to, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zákonná úprava v zmysle Ústavy SR sa má chápať tak, že v prípade politických práv a slobôd sa vzťahuje aj na tie zákony, ktorými je možné určité práva a slobody obmedziť. Ochraňovať slobodnú súťaž politických síl nie je celkom možné, pretože politikou boja proti extrémizmu budú z politického konania vyraďovaní samotní občania a väčšina z nich cez aktivity štátu a jeho prisluhovačov zastrašovaná. To ešte viacej znehodnotí politické konanie v smere, aby vôľa občanov mala vplyv na reálnu politiku.
Štát má v zmysle Ústavy SR skôr povinnosť namiesto realizovania reformného zámeru na systematickú podporu v boji proti extrémizmu a šíreniu propagandy pripraviť reformný zámer pre naplnenie ústavného práva účasti občanov na správe vecí verejných, čo by veľmi pozitívne ovplyvnilo efektívnosť verejnej správy. V našej spoločnosti sa skôr máme riadiť zásadou, že čím viac sa v reálnej politike presadzuje vôľa občanov, tým menej bude príležitosti k tomu, aby štátna moc sa priamo podieľala na vyvolávaní hrozieb a potieraní základných práv a slobôd.
Autori reformného zámeru na podporu boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy napríklad vyvolávanie hrozieb zdôvodňujú rovnako vymyslenými predstavami, že existujú problémové a prioritné oblasti. Mrzí ich, že:
- Neexistuje jednotná metodika pre posudzovanie a eliminovanie prejavov extrémizmu a potom sú z toho problémy pri vyšetrovaní a dokazovaní trestných činov v rámci OČTK a súdnych konaniach !
2. Neexistuje regulárna inštitucionálna kapacita pre výskum a znaleckú činnosť posudzovania a eliminácie prejavov extrémizmu, terorizmu, šírenia propagandy. Štát vraj potrebuje silnú znaleckú autoritu !
3. Neexistuje inštitucionálna kapacita pre výskum, monitorovanie a proaktívne pôsobenie voči šíreniu propagandy a dezinformácií spôsobilých ohroziť stabilitu spoločnosti. Má to byť inštitúcia, ktorá bude vyvracať (!!!!! ) šírenie propagandy a dezinformácií. Je to presne v duchu porekadla, keď zlodej kričí: Chyťte zlodeja !
4. Existuje nízka úroveň povedomia a znalosti o danej problematike v radoch verejnej správy a podceňovanie informačnej vojny a propagandy na postoje a správanie sa obyvateľstva SR.
5. Existuje vraj vysoká miera akceptovania dezinformácií, konšpirácií a antidemokratických naratívov medzi obyvateľstvom, nízka úroveň mediálnej gramotnosti a schopnosti kritický vyhodnocovať obsah z prostredia informácií a sociálnych sieti.
6. Je potrebná hlboká analýza legislatívneho rámca SR, pretože existujú nové poznatky v oblasti prevencie a potláčania prejavov extrémizmu, dokonca aj terorizmu a šírenia propagandy.
7. Je potrebné dobudovať inšitucionálne kapacity a zabezpečiť zvyšovanie odbornosti a kvalifikácie špeciálnych pracovníkov v oblasti posudzovania, vyšetrovania, dokazovania a potláčania prejavov extrémizmu.
8. Neexistuje jednotný systém vzdelávania v oblasti posudzovania, prevencie a potláčania prejavov extrémizmu, terorizmu a šírenia propagandy.
9. Existuje nízke povedomie o danej problematike tak v rámci verejnej správy ako aj u verejnosti.
Dovolil som si uviesť v bodoch 1 až 9 to, čo tvorcovia reformného zámeru pokladajú za potrebné, aby sa na území SR v rámci verejnej správy v každom prípade zaviedlo. K čomu nás má orientovať uvedený prehľad ?
To, čo sa v dokumente popisuje slovami ako „neexistuje“, „nízka úroveň“, „vysoká miera“, „je potrebné dobudovať“, „hlboká analýza“, „nízke povedomie“, „jednotný systém“, „dobudovať“ jasne svedčí o tom, že nič z toho v demokratickom a právnom štáte nepotrebuje ani samotný štát a ani samotná spoločnosť. Absencia toho všetkého, čo je uvedené v prehľade, je znakom určitého politického ale aj psychického zdravia spoločnosti.
Ak sa všetky záležitosti uvedené v bodoch 1 až 9 v rámci projektu na systematickú podporu boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy zrealizujú, potom definitívne dôjde k bodu zlomu: už to nebude mať nič spoločného s demokratickým a právnym štátom, pretože článok 31 Ústavy SR bude definitívne pochovaný, naruší sa zmysel politiky, politického konania a politického boja, rozpadne sa pluralitná spoločnosť z hľadiska politického ( trh politických ideí ), štát bude meniť svoj charakter na štát policajný.
Projekt „Systematická podpora boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy“ je projektom, ktorý má všetky potrebné črty antiliberálneho a antidemokratického zamerania a bude predstavovať jednu z dôležitých súčasti diktatúry či totalitných praktík. Pôjde teda už o využitie “fašistických prvkov”, ktorý sa v celej sfére štátnych orgánov či verejnej správy má zahniezdiť, dozerať na správanie sa obyvateľstva, vyhodnocovať a vyberať ľudí na ďalšie konanie.
Poďme sa zastaviť pri pojme „extrémizmus“. Podľa „Encyklopédie politiky“ ( Praha 1996 ) extrémizmus predstavuje krajne radikálny až výstredný postoj, v politike ultraľavé alebo ultrapravé stanovisko. Politický extrémizmus je spájaný s neschopnosťou reálneho hodnotenia politickej situácie a s neochotou k politickým kompromisom, často tiež spájaný s užívaním nedemokratických a násilných prostriedkov. A teraz sa pozrime na charakteristiku fašizmu z toho istého zdroja. Fašizmus je otvorená diktatúra antiliberálneho a antidemokratického zamerania, vychádzajúceho z nacionalizmu alebo rasizmu. Pre Nemecko platilo, že celá štátna organizácia bola založená na vodcovskom princípe. Bolo zriadené Gestapo, tajná štátna polícia, politická polícia nacistického Nemecka. Gestapo sa zaoberalo odhaľovaním a likvidáciou odporcov nacionálneho socializmu.
Reformný zámer o podpore boja proti extrémizmu a šíreniu propagandy nesie v sebe „fašistické prvky“, ktoré stále viacej a otvorenejšie sa budú využiť z pozície štátnej moci proti odporcom oficiálnej moci. Znepokojujúce je to, že postupne dochádza k formovaniu politickej polície. Ukazuje sa, že využitie “fašistických prvkov”, spôsobu existencie štátnej moci vôbec nebude vychádzať z nacionalizmu alebo rasizmu ( ako v nacistickom Nemecku ), ale určite bude mať za úlohu odhaľovať a „likvidovať“ skutočných vlastencov – nacionalistov v pravom slova zmysle.
Vzniká zaujímavá situácia. Naša štátna moc so svojim polovičným či praktizujúcim „fašistickým prístupom“ a aparátom bude srdnato bojovať proti extrémizmu jednoduchých občanov s ich názormi a postojmi, ktoré môžu byť radikálne až výstredné a zároveň v politickej oblasti ( politike ) bude odhaľovať tých, ktorí nebudú mať správne názory a postoje v súlade s PRAVDOU, ktorú budú mať k dispozícií ako pracovnú pomôcku všetci vyškolení znalci a experti. Jednoduchšie povedané, „praktizujúci fašisti“ z úradnej moci budú bojovať proti extrémizmu občanov a politikov a proti šíreniu propagandy.
Samotný extrémizmus, ak ho berieme podľa definície z Encyklopédie politiky, a ak vylúčime násilné trestné činy, je v svojich prejavoch prirodzenou súčasťou života spoločnosti. Rovnako to platí pre politické prostredie, v ktorom ako v politickej aréne prebieha politický boj – súťaž politických síl demokratickej spoločnosti. Vládna moc nesmie zneužívať svoje postavenie k tomu, aby prijímala rozhodnutia proti svojim politickým protivníkom ( súperom ) a zakladala praktiky charakteristické pre politickú políciu ( Gestapo ). U nás, v SR, sa to už udialo, boli položené základy politickej polície a reformný zámer, o ktorom sa zmieňujem v svojom príspevku, má za úlohu podstatne zdokonaliť organizáciu a činnosť politickej polície.
V normálnom demokratickom prostredí sa občania za ich názory a postoje neprenasledujú. Pojem extrémizmus, ak sa má niekde spomínať, tak iba v bežnej hovorovej reči, v prostredí politologickom či politickom a už vôbec nemôže sa pojmovo vymedzovať pre potreby trestného práva, pretože vo veľkom bude zneužívaný. Politický boj, v ktorom sa môžu miešať aj prvky s priradením charakteristiky za extrémistické, sa nesmie prenášať do trestného práva, pretože samotná politika a politické konanie sa odvodzujú od výsledkov demokratických volieb. Nakoľko teda vládna politika bude extrémistická a v ktorých oblastiach a úlohách ( otázkach ) bude extrémistická, tak to je vždy výsledok toho, aké kvalitné máme demokratické inštitúcie a akými politickými cnosťami sa vedia reprezentovať zástupcovia občanov či politici vôbec. Nedostatky v inštitúciách a v mravných kvalitách politikov a zároveň aj všetkých občanov sa nemôžu suplovať represívnym aparátom a represívnymi opatreniami, teda aktívnou prácou politickej polície.
Takúto „fašistickú“ organizačnú štruktúru v štátnom aparáte je potrebné zákonným spôsobom zrušiť, pretože takáto organizačná štruktúra predstavuje zlo, ktoré chce bojovať proti všetkým, ktorí sa nebudú stotožňovať s pravdou hlásanou oficiálnou mocou.
Koniec časti VII.
Pokračovanie v časti VIII.
Dušan Hirjak