Opäť stojíme pred otázkou čo bude po parlamentných voľbách 2020 s mimovládnymi organizáciami. Hovoríme o politických mimovládnych organizáciach, ktoré sú štedro financované aj zo zahraničia. (https://www.youtube.com/watch?v=1Qqwvf4Uv3g) Riešenie tejto problematiky má v svojom volebnom programe ĽS Naše Slovensko. Dovoľte mi najprv informovať vás o genéze legislatívneho procesu a jeho výsledkoch, aby ste mali prehľad o tom ako sa k tejto problematike stavali a stavajú koaličné strany a strany tzv. „demokratickej“ opozície. ĽS Naše Slovensko je len stranou demokratickou, má na to razítko NS SR, a nepotrebuje žiadne iné prívlastky. Potom prejdem k samotnej problematike.
I.
Prvý návrh zákona bol ĽS Naše Slovensko predložený už v roku 2016, hneď po parlamentných voľbách, teda ĽS Naše Slovensko čo sľúbila, to aj splnila. Návrh mal poradové číslo 269 a bol doručený NR SR dňa 23. 09. 2016. Prijatý v prvom čítaní však nebol z dôvodu nedostatočného počtu hlasov poslancov potrebných k jeho prijatiu. Tu je potrebné, aby bol čitateľ oboznámený ako a kto vtedy hlasoval.
Prítomných poslancov: 112, Hlasovalo: 110, Za: 18, Proti: 53, Zdržalo sa: 39, Nehlasovalo: 2, Neprítomných: 38
Tu je stav podľa poslaneckých klubov:
SMER – ZA 0, PROTI 13, ZDRŽALO SA 25, NEPRÍTOMNÝCH 11
SaS – ZA 0, PROTI 16, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÝ 3
OĽANO – ZA 0, PROTI 14, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÍ 5
SNS – ZA 0, PROTI 8, ZDRŽALO SA 2, NEPRÍTOMNÍ 5
MOST-HÍD – ZA 0, PROTI 8, ZDRŽALO SA 2, NEPRÍTOMNÍ 5
ĽSNS – ZA 12, PROTI 0, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÍ 2
SME-Rodina – ZA 6, PROTI 0, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÍ 2
Nezaradení poslanci (vtedy ich bolo 9):
Alena Bašistová – zdržala sa hlasovania, Peter Marček – neprítomný, Martina Šimkovičová – neprítomná, Miroslav Beblavý – neprítomný, Simona Petrík – neprítomná, Rastislav Holúbek – neprítomný, Radoslav Procházka – neprítomný, Katarína Macháčková – neprítomná, Zsolt Simon – neprítomný
II.
Druhý návrh bol predložený v roku 2018 na 31. schôdzi NR SR. Ani v tomto prípade neprešiel, pretože nebol dostatočný počet hlasova poslancov k jeho prijatiu.
Prítomných poslancov: 119, Hlasovalo: 110, Za: 20, Proti: 35, Zdržalo sa: 55, Nehlasovalo: 9, Neprítomných: 31
Tu je stav podľa poslaneckých klubov:
SMER – ZA 0, PROTI 11, ZDRŽALO SA 31, NEPRÍTOMNÍ 7
SaS – ZA 0, PROTI 14, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÍ 5
OĽANO – ZA 1, PROTI 0, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÍ 9
SNS – ZA 0, PROTI 1, ZDRŽALO SA 12, NEPRÍTOMNÍ 2
MOST-HÍD – ZA 0, PROTI 4, ZDRŽALO SA 8, NEPRÍTOMNÍ 2
ĽSNS – ZA 14, PROTI 0, ZDRŽALO SA 0, NEPRÍTOMNÍ 0
SME-Rodina – ZA 5, PROTI 0, ZDRŽALO SA 1, NEPRÍTOMNÍ 2
Nezaradení poslanci (vtedy ich bolo 15):
Miroslav Beblavý – neprítomný, Viera Dubačová – proti, Rastislav Holúbek – zdržal sa, Katarína Macháčková – neprítomná, Peter Marček – zdržal sa, Jozef Mihál – neprítomný, Martin Poliačik – nehlasoval, Zsolt Simon – Proti, Martina Šimkovičová – zdržala sa, Zuzana Zimenová – nehlasovala, Alena Bašistová – proti, Oto Žarnay – proti
III.
„SLOVENSKÁ FARA“
Teraz prejdime k samotnému návrhu „slovenského“ zákona „FARA“. O čom mal tento návrh byť, a v prípade jeho prijatia, aké mal mať následky. Cieľom legislatívneho návrhu „FARA“ bolo sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území SR. Množstvo mimovládnych organizácií, ich členov a zamestnancov sa za príspevky od zahraničných sponzorov snaží ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Snahou týchto mimovládnych organizácií je formovať verejnú a politickú mienku na Slovensku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničného sponzora. Ktokoľvek, kto za peniaze od zahraničnej osoby alebo za odmenu od zahraničnej ambasády presadzuje na území suverénneho štátu ideológiu a záujmy svojich zahraničných sponzorov by spadal pod označenie „zahraničný agent“.
Mimovládne neziskové organizácie (MNO), ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia, sa mali registrovať do novovytvoreného Registra zahraničných agentov, ktorý malo spravovať MV SR. Vytvorenie takéhoto registra by pomohlo sprehľadniť financovanie a činnosť neziskových organizácií presadzujúcich záujmy zahraničných subjektov, a zároveň sprísniť dohľad nad ich pôsobením.
Mimovládne organizácie, ktoré by spadali pod pôsobnosť tohto novelizovaného zákona mali zároveň v každej propagačnej aktivite pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok „Pozor! Zahraničný agent.“. Táto povinnosť sa týkala tlačených propagačných materiálov, internetových stránok, videí, reklám, verejných vystúpení a akýchkoľvek iných aktivít. Cieľom tohto opatrenia bolo ochrániť verejnosť pred systematickým posilňovaním vplyvu cudzích záujmov a ideológií. Toto opatrenie malo pomôcť tiež názornejšie odčleniť a identifikovať myšlienkové a ideologické prúdy, ktoré na Slovensku presadzujú zástupcovia zahraničných subjektov. MNO, ktoré by si nesplnili povinnosti stanovené týmto zákonom, mali byť finančne sankcionované. Zahraniční agenti, ktorí by závažným spôsobom porušili ustanovenia tohto zákona, mohli byť súdnym rozhodnutím označení ako nežiaduci. V takom prípade by boli títo zahraniční agenti zrušení a ich činnosť na území SR pozastavená alebo úplne zakázaná.
Táto novela zákona vychádzala z legislatívy, ktorá už takmer 80 rokov ochraňuje nezávislosť a demokraciu v Spojených štátoch amerických (tzv. Foreign Agents Registration Act) a kde bolo v roku 2016 evidovaných 380 zahraničných agentov. Podobný zákon je v súčasnosti platný aj v Ruskej federácii (Federálny zákon o neziskových organizáciách), a aj v Izraeli.
K 10.03.2016 bol celkový stav zaregistrovaných zahraničných agentov (aktívnych aj pasívnych) 5909. Aktívnych bolo k rovnakému termínu celkom 382, krátkodobo registrovaných 1862 a zahranične riadiacich osôb 503. (Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti USA).
Teraz si pozrime štát Izrael, ktorý prijal obdobný zákon. Tento zákon má názov „Non Profit Organizations Law“, alebo „NGO Law“. Podľa izraelského denníka Haaretz, ktorý je aj zdrojom pre túto informáciu, NGO Law bolo predmetom búrlivých diskusií v Knessete (izraelský parlament). Zákon prešiel pomerom hlasov 57 ku 48. Predkladateľom zákona bol ministerka spravodlivosti Izraela Ayelet Shaked za plnej podpory premiéra Benjamina Netanyahu. Čo je hlavným obsahom tohto zákona? Izraelskí zákonodarci si zobrali príklad zo zákonu FARA, no po 6 hodinovej debate v Knessete pôvodný návrh NGO Law zmiernili. Ustanovili, že akákoľvek MNO, ktorá dostáva viac ako polovicu financovania zo zahraničných zdrojov, musí toto financovanie publikovať a byť zaregistrovaná u registračnej agentúry vytvorenej pre tento účel. MNO, ktorá poruší tento zákon bude pokutovaná sumou 7 500 USD (29 200 Shekelov). Ďalej bolo uzákonené, to je to zmiernenie pôvodného návrhu, že zákon sa nebude aplikovať retroaktívne, ale až od 01.01.2017, a všetci lobisti, resp. predstavitelia MNO nemusia nosiť viditeľné označenie s ich menami, keď sú prítomní pri rokovaní Knessetu. Na záver rokovania Ayelet Shaked v Knessete uviedla – voľný preklad:
„Predstavte si situáciu v ktorej by Izrael podporoval britské organizácie a povzbudzoval ich podporiť výstup VB z EÚ. VB má svoju národnú hrdosť. Nikdy by nedovolila Izraelu miešať so do jej vnútorných záležitostí“.
Tak z týchto hore uvedených zákonov, a hlavne zo slov izraelskej ministerky spravodlivosti Ayelet Shaked by sme si mali brať príklad. Pri aplikovaní triezveho rozumu by návrh politickej strany ĽS Naše Slovensko v budúcom volebnom období mal prejsť hlasovaním v NR SR bez problémov. Či tomu tak bude, uvidíme. Rovnako sa v hlasovaní ukáže, kto vlastne stojí na strane Slovenska, a pre koho sú prednejšie záujmy zahraničia pred záujmami občanov Slovenska.
Mgr. Radovan Hrádek – advokát
Predseda komisie pre Právo a spravodlivosť ĽS Naše Slovensko
Kandidát na poslanca ĽS Naše Slovensko č. 30