Fašisti medzi nami

Predvolebná kampaň sa neomylne blíži ku svojmu finále a my sledujeme čoraz vyostrenejší a bezohľadnejší politický boj o moc.

Slovensko má nepriateľa, skutočného nepriateľa a nie, nie sú to paraziti prisatí na finančných tokoch štátu ako pijavice, nie je to tá strana, ktorej koniec je už len otázkou času. V súčasnosti musíme čeliť oveľa horšiemu nepriateľovi. Sú ním liberálne zoskupenia snažiace sa predrať k moci za každú cenu. Ich agendou nie je sloboda v tom ušľachtilom slova zmysle, nie je to tá sloboda so zodpovednosťou, s ktorou sa dá pracovať, ich jedinou agendou je globalizačná ideológia šírená pomocou manipulácie a rozdeľovania spoločnosti.

Rozpútali najhlasnejšiu, najorganizovanejšiu a hlavne tú najagresívnejšiu volebnú kampaň zo všetkých zúčastnených. Všetko v mene tej demokracie, na ktorú pľujú každým svojim činom a ktorú sa snažia „chrániť“ s nožom v ruke. Ich skutočné ideologické ukotvenie a reálne pôsobenie však vystihujú dve slová, sú to anarchia a totalita. Na prvý pohľad obsahovo protikladné, v ich uchopení však dokonale sa dopĺňajúce slová.

Toto agresívne, extrémistické krídlo politických subjektov používa ako základnú taktiku politického boja útok. Útok na každého, kto nesúhlasí s ich agendou, a to akýmikoľvek prostriedkami.

Tieto subjekty sú tie hlavné a jediné, ktoré vybičovali predvolebné vášne a celospoločenskú nevraživosť na maximum.

Vo svojom konaní nemajú zábrany, využívajúc pritom hustú sieť propagandistických médií a mimovládnych organizácií. Sú to práve títo ľudia, ktorí v dosiaľ nevídanej miere umelo rozdeľujú spoločnosť, ktorí znemožňujú akúkoľvek produktívnu spoluprácu kohokoľvek s kýmkoľvek. Sú to títo ľudia, ktorí šíria nenávisť všade a voči každému, kto nesúhlasí s ich ideológiou rozvratu a chaosu.

A paradoxne práve tieto nebezpečné skupiny neustále strašia ľudí fašizmom, extrémizmom, nacionalizmom a podobnými imaginárnymi nepriateľmi. A v skutočnosti práve oni používajú presne tie metódy, ktoré sú vo svojej holej pravde brutálne extrémne, radikálne, tie reálne totalitné. Zastrašovanie, mediálny lynč, politické prenasledovanie, násilie, narúšanie činnosti iných politických a názorových zoskupení… To sú metódy priaznivcov týchto šialencov derúcich sa k moci.

Spoločnosť si sama našla výstižný názov pre zástupcov týchto subjektov, je to výraz liberálni fašisti. Oni sami však tento výraz odmietajú ako nezmyselný, ako vzájomne si protirečiaci oxymoron. Avšak je to len ich vedomá pretvárka, ktorá im nedovoľuje verejne akceptovať jasný význam tých slov. Ale oni dobre vedia, prečo ich väčšinová populácia nepovažuje za nositeľov slobody, pravdy, poriadku a už vôbec nie tej nimi neustále prznenej slušnosti. Totiž liberálni sú len v presadzovaní rozkladu spoločnosti, demontáži všetkých základných a určujúcich systémov nevyhnutných pre prežitie duchovne aj materiálne zdravého národného štátu. V majstrovstve popierania a špinenia overených konzervatívnych, ale čo je ešte bizarnejšie, aj prírodných právd. Tam si nekladú žiadne hranice.

Totalitní sú potom vo všetkom ostatnom. V propagande, v snahe o obmedzovanie slova, v útokoch na politickú činnosť ostatných politických subjektov, v snahe o ostrakizáciu  nositeľov nepohodlných diskurzov verejných tém, v snahe o kriminalizáciu akýchkoľvek myšlienok, ktoré nespadajú do ich utopického ponímania sveta. Ale oni idú ešte ďalej. Priamo podporujú pochovávanie posledných zvyškov demokracie. Sú to oni, ktorí čakajú na prvú príležitosť, kedy budú môcť odovzdať suverenitu Slovenska do nedemokratických štruktúr globalizačnej mašinérie. Oni, ktorých hlavným cieľom je zničiť slovenský národ, jeho kultúru, jeho etnickú homogenitu a spraviť zo Slovenska kolóniu, len krátku poznámku v historických knihách. Tak, ako ich klony v ostatných národných štátoch.

Sú to tieto marketingovo dokonale naleštené postavičky, ktoré nerozmýšľajú v intenciách rodiny, národa, slobody, pravdy, rozumu. Oni sú tým najväčším problémom našej spoločnosti, nie banda skorumpovaných zlodejov, na ktorých tiež príde rada, ale šialenci odhodlaní zlikvidovať posledné zvyšky zdravého rozumu a prevrátiť všetky základy, na ktorých stojí tá skutočná sloboda a pravda. Dnes hráme o všetko. Dnes hráme o slobodu, o budúcnosť Slovenska ako suverénneho národného štátu. Stojíme na prahu post-„liberálnej“ epochy, na prahu epochy spolupráce, mnohorakosti, unikátnosti, slobody… Je len na nás, či vykročíme.

Ak zaspíme, Slovensko nebude, my nebudeme.