Proaktivitu Grétke Thunberg nemožno zazlievať, aj keď mi to niekedy pripadá akoby vlastnila licenciu na ochranu životného prostredia jedine ona. Ak si však trúfa aj proti bohatým ťažiarským korporáciám, dvere má u nás otvorené. Doteraz sme si však museli Slováci vždy pomôcť sami.
Na Slovensko sa už roky pokúšajú infiltrovať rôzne ťažiarske korporácie z celého sveta. Ich cieľom je vyrabovať nerastné suroviny za vidinou zisku, čo môže mať nenávratne škodlivý dopad na ľudí, zvieratá a celý ekosystém. Nedávno sa takto pokúšali dostať na Podpoľanie a všetkých nás presviedčali aký je kyanid „neškodný“, ako budú všetko monitorovať a že nám nič nehrozí. Len vďaka skutočnej aktivite Podpoľancov a stovkám ľudí na demonštráciách sa nám podarilo odvrátiť tento hyenizmus.
No nepodarilo sa v Podpoľaní, tak skúšajú inde na Slovensku. Idú na to rafinovanejšie. Rozleptávajú občianske združenia zvnútra. Lacným marketingom ohlupujú ľudí a snažia sa ich mediálne vzájomne rozoštvať. Dokonca aj Denník N o tom trefne napísal, takže teraz naozaj nejde iba o názor skupiny konzervatívcov:
Znovu a znovu sa sem budú ťažiarski korporátnici vtierať a vyvíjať všemožné aktivity na získanie povolení od úradov. Od úradov, ktoré akoby bojovali na strane cudzích zbohatlíkov proti vlastným občanom našej VLASTI. Zákony sú neflexibilné a nechránia ľudí žijúcich na Slovensku a Slovenskú prírodu. Či už je to zámer alebo sa „pozabudlo“ na ich novelizáciu, presnú odpoveď nepoznám. Zastávam však názor, aby sa prijali nové zákony na ochranu životného prostredia zahrňujúc kvalitu ovzdušia, vôd, pokojného bývania ľudí znižujúc úroveň hluku a v neposlednom rade aj zápachu. Pretože zákony na Slovensku tiež nepoznajú zákony chrániace ľudí proti zápachu. Ľudia sú v takýchto prípadoch bezradní, pretože namerané hodnoty škodlivých látok sú „akože v norme“ no smrad z prevádzok ich niekedy doslova terorizuje. Rovnako samosprávam miest a obcí nepodáva v takýchto prípadoch zákon pomocnú ruku, o kompetenciách poslancov nehovoriac. Navonok sa iba reční, sľubuje, porozpráva vo večerných správach ako sa to nedá a to je asi tak všetko. Veľa krát skončí ponosovanie a nadávanie trpiacich ľudí iba niekde v šuplíku „šikovného“ úradníka. Neviem či nás ešte stále považujú za poloopice, ktoré si kúpia lacným banánom. Pretože v ekonomicky silnejších krajinách, s viac ročnými skúsenosťami demokracie a nedotknuteľnou prírodou, by si takýto novodobí vykrádači zlata ani žiadosť na ťažbu nepodali.
Vrátim sa ku Grétke Thunberg. Grétka sa však za klímu už verejne pustila aj do Amerického prezidenta Trumpa. A tentoraz mala naozaj prečo. Na mape krajín ratifikujúcich Kjótsky protokol z roku 2009, USA smelo kráčajú za svojim biznisom a Kjótsky protokol nemienili ratifikovať. A keď sa už verejne píše o obchodovaní s emisiami, tak sa jednoduchému človeku začne z týchto špinavých obchodov iba dvíhať žalúdok. Zase je v tom iba biznis a vidina peňažného zisku.
Nahlas uvažujem a vychádza mi to tak, že sa ešte rôzni ekoteroristi a slniečkári chcú politicky priživovať na téme ochrany životného prostredia, ako by mali jedine oni na to patent a práva. Väčšina ľudí spoločnosti chce a bojuje za čisté životné prostredie. Iba to tak nasilu mediálne neukazujú a nezneužívajú. Pritom najväčší korporátni biznismeni sedia práve v USA a zrejme oni ich prezidentom nedovolia vziať pero do ruky a Kjótsky protokol podpísať. Komicky potom vyzerá aj finacovanie tretieho sektora korporátnymi miliardármi z USA, aby aktivisti vehementne bojovali proti klimatickým zmenám a za čistý vzduch. No na druhej strane bohatí ešte viac bohatnú do astronomických výšok práve kvôli ignorovaniu medzinárodných zmlúv na ochranu životného prostredia. Pripomína mi to feudálne zriadenie, keď dvorní šašovia humorom zjemňovali drastické rozhodnutia kráľov, aby chudoba pokorne platila dane, slepo poslúchala feudálov a bez reptania prizerala ich bohatnutiu, niekedy nevlastniac žiadny svoj majetok a bez akýchkoľvek práv.
Nedajme sa preto na Slovensku obalamutiť sladkými rečami chamtivých korporátnych hadov či skorumpovaných politikov. Nedajme sa kúpiť slaným rožkom alebo sa nenechajme rozoštvávať vzájomne rôznymi mediálnymi klamstvami. Aj obyvatelia našej VLASTI majú právo na čistý vzduch, nezamorenú pôdu a čisté nekontaminované vody.
(životné prostredie, 1.diel)
Peter Košík
Bývalý vyšší dôstojník letectva OS SR
Kandidát strany VLASŤ na poslanca NR SR