Náklady na komplexný systém chýbajúcich záloh závisia od mnohých faktorov, najmä od prípadnej prijatej dĺžky povinnej civilnej služby. Záložné prvky sú lacné. Napriek tomu išlo do nich pár drobných. Aj to na niečo, čo zálohami ani nie je. Projekcie ukazujú, že ak by sme vychádzali z priemernej výšky asi 1,1 až 1,2% % HDP vyčleňovaného na obranu za 15 preflákaných rokov bez záloh, tak po zavedení povinnej civilnej služby by sme sa pre optimálny variant dostali na odporúčanú úroveň 2% HDP na obranu. A kritiku priateľov, zaujímajúcich sa predovšetkým o kšefty pre svoje zbrojárske konglomeráty, by sme im láskavo odignorovali a odpustili.
Na rozdiel od prudkého nárastu obranných výdavkov v roku 2019, ktorý priniesol nulový nárast obranyschopnosti, by výdavky na zavedenie záloh priniesli viditeľné zvýšenie obranyschopnosti Slovenska. V počtoch, aj v spôsobilostiach, aj v merateľných úrovniach vycvičenosti, aj vo funkčnosti tabuľkových miest mierových počtov osôb v zbrani.
Ide totiž predovšetkým o celkovú obranyschopnosť našej vlasti, Slovenska. A tá by sa radikálne zvýšila komplexom navrhovaných opatrení v sérii publikovaných blogov. Pochopiteľne, expedičný potenciál ozbrojených síl na účely policajných akcií vývozu demokracie podľa potrieb veľmocí a ich zhumanizovaných liberálnych vydieračov, by sa nezmenil. A my by sme sa za to len v tichosti a bez výčitiek nechávali hrdo posielať do imaginárneho kúta hanby. A žiadny zodpovedný politik by nemusel mať výčitky. Totiž naša účasť vo vojnách za cudzie záujmy nám neprináša nič. Len ohrozuje životy ľudí, vycvičených na obranu Slovenska. Z osobného hľadiska to pre nich po prežití pobytu niečo prináša – vylepšenie ekonomickej situácie ich rodín. Ale o tom nemajú byť misie za cudzie záujmy. O tom má byť vyvážená a premyslená politika odmeňovania za službu vlasti.
Nie všetky ozbrojené sily a zbory budú vytvárať zálohy, ale väčšina z nich bude pre svoje fungovanie potrebovať vytváranie aspoň minimálnych doplňovacích prvkov a mechanizmov. Veľkosť bude iste závisieť aj od toho, akým spôsobom sa zákony prenesú do vykonávacích predpisov. Ale predovšetkým od toho, ako si jednotlivci a jednotky budú schopné udržiavať spôsobilosť na plnenie úloh pre prípad potreby. Pôsobenie v zálohách bude musieť byť dobrovoľníkom kompenzované. A bude prinášať úžitok mnohým jednotlivcom, ich rodinám, ale predovšetkým štátu. V radikálnom zvýšení úrovne jeho obranyschopnosti. A znížení vazalstva, aj závislosti od podliezaniu cudzím záujmom a želaniam. Systému sa hovorí :aj vlk sýty, aj ovca celá“.
Ostatní, znovu len bývalí príslušníci ozbrojených síl a zborov môžu prejsť do stavu všeobecných mobilizačných záloh. Ich disponibilnosť je bez dobrovoľnosti veľmi otázna. Tak, ako sa to potvrdilo napríklad pri mobilizácii na Ukrajine. Ich úroveň pripravenosti bez obnovovacieho výcviku postupne iba papierová, s výnimkou špecialistov, kde je to dokonca naopak: ich kvalita sa odchodom do zálohy môže zásadne zvýšiť. Napríklad u lekárov, spojárov, pilotov, parašutistov, šoférov…
Treba si uvedomiť, že v kategórii potenciálnych záujemcov o službu v zálohách je v súčasnosti ešte stále pomerne veľká skupina bývalých príslušníkov ozbrojených síl a zborov, ktorá sa stala doslova obeťou plošných, nesystémových a v podstate nezvládnutých reorganizácií. Týka sa to najmä procesu nevyhnutného znižovania stavov ozbrojených síl v období posledných 20 rokov. Časť z týchto jednotlivcov si dodnes udržala vzťah k ozbrojeným silám a zborom. Pre spoločnosť by bolo veľkou stratou, až nezodpovednosťou, nepodchytiť hoci aj malú časť uvedeného potenciálu. Takýto jednotlivec nepotrebuje žiadny základný výcvik, keďže je absolventom vojenských a iných škôl resp. kurzov.
Poskytol som dosť inšpirácií na zamyslenie a prípadné osvojenie vlasteneckými politikmi. Iba zotrvávanie v súčasnom marazme je neprípustné, ba zločinné. Vo volebných programoch sa o tom veľa nedozvieme. Táto téma úplne zaniká, alebo je pokrytá veľmi povrchne. Pritom štát má jedinú funkciu (aj keď veľmi komplexnú) v ktorej je nenahraditeľný: zabezpečenie bezpečnosti občanov pred všetkými druhmi ohrození (nie „hrozieb“ ako to prezentujú šarlatáni).
Zatiaľ čelíme iba jedinému otvorenému typu hrozieb: vyhrážkam euroúradníkov čo sa stane, keď sa nepodvolíme ich diktátu a teroru. Napríklad ak neprijmeme „euroval“, ak odmietneme nelegálnych migrantov, ak nepodporíme nehorázne privilégiá pre nich, ak sa nepodvolíme hypercentralizácii EÚ. O tom sú voľby na konci februára. O posilnení štátnosti, suverenity, identity, ochrany pred vysoko zaplatenými teroristami z orgánov EÚ. Po Brexite už spustili kampaň.