Na čo sú medzi kresťanmi Judáši?

Ježiš nebol diletant ani keď zveril dohľad nad cirkvou zbabelému Petrovi. Ani keď mal medzi apoštolmi zradcu Judáša.

Peter zažil slabosť a strach asi preto, aby chápal aj iných s týmito nekvalitami. A Judášov máme medzi sebou na to, aby sme pochopili, že nie každý, kto s Ježišom začne, s ním aj skončí.

Ak sa pácha dobro udaním bez napomenutia medzi 4. a 6. očami, už ide o zloprajné judášstvo. Boli by ste veľmi prekvapení, koľkí toto v cirkvách robia. Koľkí to podporujú. A považujú to za súčasť svojich “kresťanských” hodnôt. Nerobia za to často ani žiadne pokánie.

Ak príde aj osočenie, čiže tvrdenie o niekom nejakého klamstva, boli by ste veľmi prekvapení, koľkí naoko veľkí kresťania sú schopní tomu veriť. Ako sa vedia vydesiť. Koľké roky dokážu rôznym gebuzinám z pekiel veriť.  Ako sa začnú totálne inak správať aj voči krivo osočenému. Ako ním dokážu pohŕdať, prejavovať mu nesympatiu,  aj ho odpísať.  Ako sú schopní sa na neho aj roky absolútne vydlabať.

Kto za nejaké spoločenstvo zodpovedá a ani nepovažuje za potrebné preveriť, koľko je na obvinení pravdy a koľko klamstva, ale unáhlene obvineného trestá, to je presne ten, čo duchovne spí. A “bije obuškom” svojich spolublížnych. A vôbec si neuvedomuje, že ho čaká ešte väčší výprask, keď sa vráti náš Pán.

Za Ježiška sme všetci. Ale za pravdu a férové vzťahy už všetci nie sme. Niektorí sa tvária, ako uctievajú v kostoloch Ježiša, ale ak milujú a rozširujú o inom lži alebo iných kŕmia bezprávím, či vlastnou hlavou v piesku to podporujú, tak to sú učebnicové príklady ctiteľov antikrista.

Judáši nie sú v košiaroch oficiálne prítomní. Nie sú to ani pobirmovaní potratári, ani podlí udavači, ani klerikálni kariéristi, ani vrahovia duchovných povolaní, ani krivoprísažníci, ani chrapúni?

Evanjelium to neututláva a spomína ich iba medzi prvými biskupmi  8 %.

Sú prítomní aj pre ostatných, na ich skúšku. Aký majú v skutočnosti vzťah ku jednoduchej pravde. Elementárnej slušnosti ku inému človeku. Odhalia svojimi výmyslami či bonzovaním totiž neraz niekoho, kto má cirkevné zásluhy, funkcie a tituly, tiež silné a presväté reči, ako naivne sadne na lep nielen klebetám, ale aj klamstvám. Koho jediná radosť je škodoradosť, ten ešte nebol asi ani platne pokrstený… Alebo ešte nemal milosť začať veriť v Boha.

Judášikovia asi iba testujú, koľko je v nás utajených švindľov či bezcharakterností alebo duchovných kvalít. Ako sme schopní rôzne tlaky dôstojne spracovať. Nakoľko sme ochotní aplikované cynizmy či nevery vo svojich vzťahoch tolerovať.

Zadymovať krídla nám iní nedokážu. Ani keď na nich nahádžu bahno. To bude naša ľahkovážnosť, čo to spôsobí.

Také drobnosti, riešené či ignorované, budú podstatnou súčasťou nášho ďalšieho osudu. Do ktorej duchovnej ligy sa zaradíme alebo či budeme najprv stovky nedieľ falošne vyspevovať a neskôr sa vykoľajíme na šikmej ploche vo vlaku so sociopatmi …