Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli…

V nadpise som si požičala slová básnika Ivana Krasku, vedúcej osobnosti slovenskej moderny, ktorý sa vo svojich  dielach zaoberal zotročovaním slovenského národa, či pasivitou mladej generácie. Bol básnikom samoty a smútku. Myslím si, že tieto slová charakterizujú aj dobu, ktorú teraz  na Slovensku žijeme.

Už zanedlho pristúpia občania Slovenska k volebným urnám s neskrývanou nádejou zmeny k lepšiemu. Možno sa bude zdať môj pohľad subjektívny, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že pracovným nástrojom politikov napriek celým politickým spektrom sa stala strana Kotlebovci – ĽSNS.

Dnes žijeme na Slovensku časy, v ktorých navrch majú zlodeji a klamári. Niet jednej televíznej debaty, kde aj napriek absencii Marianu Kotlebu, by sa nespomenulo jeho meno, samozrejme v negatívnom slova zmysle. Zvykli  sme si už ako nám politici, ale tiež pseudopolitici forsírujú naučené frázy, argumentujúc ničím nepodloženými faktami ako je ĽSNS fašistická a extrémistická strana, ako je zbytočné túto stranu voliť, lebo hlasy aj tak skončia niekde v koši, ako s touto stranou nikto nepôjde do vlády, či na absenciu odborníkov v tejto strane a  nie v poslednom rade, čo už sa stalo klasikou je kritika plná demagógie za postoj strany k SNP alebo k holokaustu.

Chcem  ubezpečiť všetkých, počnúc prezidentkou tohto štátu, či predsedu parlamentu až po lídra strany Vlasť končiac preferenčne bezvýznamným predsedom socialistov, že v ĽSNS nikto holokaust nespochybňuje. Nikto tu nespochybňuje ani výsledok 2. svetovej vojny. Práve naopak ĽSNS je jedinou relevantnou politickou stranou, ktorá je za dobré vzťahy s Ruskou federáciou     na rozdiel od farizejov, ktorí donekonečna servilne obhajujú a schvaľujú ekonomické sankcie voči tejto krajine, či provokatívne vyslanie vojsk NATO        na hranice Ruskej federácie.

Keď Marian Kotleba na úrade v BBSK vyvesil čiernu zástavu pri príležitosti historickej udalosti SNP, tak to bolo predovšetkým na znak úcty a piety voči všetkým tým, ktorí padli v boji  hrdinskou smrťou, ale aj boli  povraždení   ako napríklad nemeckí vojaci vracajúci sa z vojenskej misie v Rumunsku, či vyvraždenie nemeckého obyvateľstva v Sklenom, vraždy katolíckych kňazov a predstaviteľov Slovenského štátu – celkovo asi 2400 prevažne nevinných ľudí. Ak ste nepochopili toto, nepochopili ste nič…

Inak  ako úbohou demagógiou nemôžem tiež  nazvať snahy niektorých politikov, ktorí donekonečna verklíkujú, že hlas odovzdaný ĽSNS je hlasom hodeným do koša. Pre vás všetkých, ktorí takto naivne vnímate politickú realitu platí, že voľby, ktoré sa uskutočnia 29. 2. 2020 sú voľbami do NR SR  a teda každý hlas, každé percento bude znamenať, že v parlamente bude sedieť viac našich poslancov, ktorí budú zárukou toho, že pri hlasovaní budú prechádzať iba zákony dobré pre slovenského občana, ako to bolo doteraz.

A na záver niekoľko slov k primitívnym manipuláciám verejnej mienky o tom, akí sú členovia ĽSNS extrémisti a fašisti. Nechcem sa tu oháňať chronicky známym rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o nerozpustení našej strany, či poúčať týchto pseudoideológov o definíciách fašizmu. Na kandidátnej listine ĽSNS nájdeme predstaviteľov štyroch politických strán založených   na kresťansko-hodnotovom systéme. A na dôvažok je ĽSNS jediná parlamentná strana, ktorá vždy zahlasovala za všetky hodnotové zákony v parlamente. Súdny občan už dávno pochopil, čo je a čo nie je fašizmus… Koniec-koncov svedčia  o tom aj naše rastúce preferencie. A tí, ktorí doposiaľ váhali, si museli určite urobiť mienku na základe posledných udalostí   v Košiciach  a Levoči. Progresívci si naivne myslia, že je to bod zlomu – že vyhrali a že kotlebovci utiekli. Jednoznačne nie! Kiska, Truban, Biháriová a ďalší, je to ich ľudský debakel. Pochopili síce, že navoziť  štyridsať kilových „feťáčikov“ by asi nevzbudzovalo žiaden rešpekt, preto zneužili uvrešťaných osadníkov, ktorým naordinovali, čo majú kričať, lebo tí to zjavne nevedeli. Toľko oplzlostí a vulgárností som už dávno nepočula a nevidela. Urobili ste nekonečnú hanbu celému Slovensku. Kde sa podela tá vaša toľko proklamovaná slušnosť?!  Ak je toto vaša predstava o kultúre a slušnosti, tak potom Pán Boh s nami.  Tento nebezpečný trend, ktorý zavádzajú do spoločnosti, má všetky atribúty majdanizácie politickej scény. A nemusí to vždy dopadnúť tak dobre ako napr. v Levoči.

Ostáva len dúfať, že tento marazmus, v ktorom sa celé Slovensko nachádza, táto temná noc, ktorá praje zlodejom a podvodníkom sa už čoskoro skončí a príde pekný deň. Veď keď je Boh s nami – kto je proti nám?