Dá sa riadiť štát tak ako podnik či domácnosť? Dá!!!

Vraj oligarchovia majú snahu prevziať riadenie štátu a ten riadiť tak ako oni riadia svoje dŕžavy. V takom prípade by išlo o revolučný (rozumný) spôsob riadenia spoločnosti ako celku. Žiaľ, zatiaľ je to nereálne, pretože to by potrebovalo aj teoretickú prípravu a tej niet.

Na akom princípe sa riadi podnik (domácnosť)?

Na spolupráci a nie na konkurencii*, pritom priamym (uvedomelým), a nie nepriamym (živelným) riadením.

Toto je základný rozdiel ktorého teoretickú entitu tvorí rozdiel medzi mikro a makroekonómiou!!!

Ak teda chceme riadiť štát ako podnik (domácnosť) potom v ňom musíme odstrániť zákonodarstvo založené na makroekonómii a nastoliť zákonodarstvo na princípoch mikroekonómie kde 1+1=2. Musíme odstrániť živelný TRH*, zavrhnúť ZISK ako celospoločenskú modlu, a sledovať tvorbu reálnej nadhodnoty pre spoločnosť ako celok a nie ZISK.

* TRH by dostal presné pravidla podľa ktorých by prebiehala súťaž podobne ako je to pri športových bojových umeniach pod prísnym dohľadom „rozhodcu“ a nie ostrá konkurencia.

Prvým technickým predpokladom takého to kroku musí byť nová peňažná mena.

Peniaze sa musia stať verným obrazom reálnej hodnoty.

Problémom makroekonómie sú dnešné peniaze ktoré nedokážu verne zobraziť realitu a tak rozdiel medzi realitou a jej vyjadrením peniazmi, denno denne narastá a totálne sa stráca ich účinnosť. Objem peňazí v spoločnosti rastie exponenciálne zatiaľ čo realita lineárne alebo vôbec nerastie. Výsledok? peniaze sú dnes kryté realitou na menej ako 10%. Zbytok sú klony peňazí vo forme peňažných operácii ako pôžičky, pohľadávky, elektronické peniaze a iné ekonomické nezmysli ktorými makroekonómia nahradila realitu, aby mohla dosahovať zisky bez toho aby priznala, že ZISK je len finančná bublina, pomocou ktorej makroekonómia zriedi realitu aby sa tak mohla zmocniť jej prebytku ktorý na TRHu spôsobila.

Základ peňazí musí tvoriť celospoločenská práca vložená do produktu určeného na výmenu, alebo spoločenskú spotrebu.

Čo je makroekonómia?

Makroekonómia sa formovala pred tisíckami rokov, ako medzi rodový obchod a s ním spojené formovanie obrázkov (peňazí) o ľudskej práci vloženej do produktu určeného na výmenu. Neschopnosť verného zobrazenia spôsobila odchýlky od reality vo forme zisku a straty. Zanedbanie straty ktorá vznika v danom prípade na strane reality umožňuje koncentráciu ziskov na strane peňazí a následne ich nedostatok. Toto je podstata rakovinotvorného finančného nádoru ktorý dnes zasiahol celosvetový priestor a gniavi realitu v podobe človeka i prírody. Tak ako v medicíne, aj tento nádor nemožno liečiť jeho opravami, ale len a len jeho odstránením vrátane jeho koreňa, rakovinotvornej podstaty a tou je ZISK, nepriznávajúc stratu!

Makroekonómiu možno pravom nazvať honosne aj ekonomickou demokraciou, pretože v súlade s platným zákonodarstvom každý môže okrádať každého. Obmedzený sme len a len výškou kapitálového konta. Kto je vlastníkom EURikov ten môže kradnúť v centoch, kto miliónov ten môže kradnúť v státisícoch. Toto je makroekonomická spravodlivosť a medzinárodné štatistiky sveta, EÚ i Slovenska to potvrdzujú. Ak v roku 1820 priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami sveta vyjadrená indexmi sa pohybovala v jednotkách, tak dnes sa vyjadruje v stovkách a veľmi skoro bude v tisíckach. Toto sa nedeje z vôle človeka ale zo systému, teda z princípov „makro ekonomického učenia“, kde máme percentuálne práva na lúpež (zisk), vo vzťahu ku kapitálovému majetku všetci takmer rovnaké a to je vraj spravodlivé!?

Čo je mikroekonómia?

Mikroekonómia je hospodárenie s reálnymi hodnotami pomocou peňazí ktorých objem je presne stanovený a preto nemôže vzniknúť v mikro jednotke (podniku) zisk ani strata. Suma aktív sa vždy rovná sume pasív a ak jedna(e) zložka podniku dosiahne zisk potom iná zložka(y) dosiahne v rovnakej výške stratu. Ak sa v podniku vytvorí reálna nadhodnota potom jej tvorca môže dosiahnuť zisk ale na úkor straty inej zložky podniku. Vytvorením nadhodnoty jednotková cena produkcie klesá a nestúpa ako je to v makroekonómii. Cena stúpne len a len v prípade škôd, neúrody a pod. Peniaze a tým aj ekonómia ako celok v takom prípade verne zobrazujú prácu vloženú do produktu, a motivujú spoločnosť pre tvorbu reálnych hodnôt, a nie peňažných ziskov na úkor reality.

Tento článok venujem AllatRe (TU) s upozornením „nestačí chcieť, treba aj vedieť“!!! Gorbačov a spol. chceli, chceli sme aj my v novembri 1989 a čo sme dosiahli? Gorilia-du > rozklad spoločnosti na biednych a bohatých.

„Môžeme mať hubu plnú reči, ale nie plnohodnotný a pokojný život.“

V Michalovciach 27.10.2019

Andrej Sablič