Otec Maroš Kuffa v Haliči

V Haliči som sa bol pozrieť na o. Mariána Kuffu. Najprv mal prednášku, potom bola svätá omša s jeho kázňou. Jeho myšlienky na tému gender, LGBTI a podobne už asi pozná celé Slovensko, preto ich tu nebudem zbytočne rozpisovať. Skôr by som možno napísal nejaký osobný postreh či dojem.

V prvom rade, vidím, že otec Maroš je trochu iná nátura, než aká som ja. On je taký “chlapec z dediny”, muž činu, svoje myšlienky nepodáva príliš “korektne”, ide mu hlavne o to, aby povedal pravdu. Aby ľuďom otváral oči pred tým, čo sa v Európe a aj na Slovensku deje.

Keď človek Kuffu počúva už vyše hodiny, aj ho to trochu zunuje, iste. Hlavne, keď už jeho prednášky človek počul online. Ale aj tak musím povedať, že ma to povzbudilo, že vidím tohto muža ako sa nebojí a rozpráva. Nielen o genderi a LGBT, ale on do toho zakomponuje aj postrehy z vlastného života, ktoré mu na tú tému pasujú. A že má toho dosť odžitého – asi nikto nemôže pochybovať!

Takže otec Maroš rozprával a vo mne sa zapaľovalo nadšenie, že naozaj tu niekto takto rozpráva, otvorene, bez prikrášlení o prekrúcaní úlohy muža a ženy, o zle potratov, o homosexualite, o manipulácii liberálnych médií – ale z každého jedného slova od otca Maroša bolo cítiť lásku voči svojim blížnym! Ešte ani voči liberálom nepoužíva rétoriku, že sú to jeho nepriatelia. Jeho nepriateľom je liberalizmus – a všetky choré a zvrátené ideológie.

Ale čo bolo pre mňa osobne hlavným posolstvom Kuffovej reči? Nebáť sa. Neriešiť stále, že keď poviem nejaký nekonformný názor, tak si na mňa “sadne” nejaký liberál a začne mi zo života robiť peklo. Tak aj Kuffovi robia – smola, on je presvedčený, nemôže robiť inak, než ako robí.

Ani my sa nemôžeme vždy len báť, čo a ako a komu a kedy povieme. Keby takto uvažoval Štúr, tak dodnes rozprávame po maďarsky. A dajte si ďalšie príklady, aké len chcete. Jasné, každý má iné možnosti, aj na základe toho, akú má profesiu a akých známych. Nemôže si každý “vyskakovať” rovnako. Ale každý čosi môže urobiť v prospech toho, aby sa náš národ a naša kultúra zachovali. Prinesie nejaké to “zrniečko”, ako Kuffa povedal.

Ak sa aj vy práve teraz bojíte, čo vám môžu pre názory urobiť, tak uvážte, že takých ako je Kuffa, čo takto rozprávajú, a otvorene, už je celkom dosť. Aj zákaz Istanbulu bol schválený. Verejný tlak je podstata spoločenských zmien a dejinného pohybu. A pokiaľ sa už ozaj niekto veľmi bojí, o. Maroš hovoril aj o voľbách. Nie, že koho presne máme voliť, ale aké má mať dotyčný, koho volíme, hodnoty. Nech by ste volili kohokoľvek, ak si to necháte pre seba, za to vám ozaj nemôže nikto nič. Len hlavne treba k tým voľbám prísť.

Toľko teda moje dojmy a úvahy k tomu. Som rád, že som tohoto krásneho a pokorného človeka mohol vidieť na vlastné oči a vypočuť si jeho úprimné slová. Snáď padnú čo najväčšmi na úrodnú pôdu!