Predstavme si veľký obraz, ďaleko presahujúci rozmer čisto pozemskej reality. Predstavme si sily Svetla, nachádzajúce sa vo výšinách a sily temnoty, nachádzajúce sa v hlbinách. Sily Svetla sú silami dobra, silami bielej, silami mieru, silami života, silami harmónie, silami porozumenia, silami spolupráce, silami čistoty a silami krásy.
Sily temnoty sú silami zla, silami čiernej, silami vojny, silami vraždenia, silami deštrukcie, silami sváru, silami smrti, silami konfrontácie, silami vytvárania napätia, silami nečistoty a silami ošklivosti.
No a uprostred, medzi týmito dvomi protichodnými pólmi síl sa nachádza naša Zem. Zem, ako priestor vplyvu Svetla a jeho hodnôt a zároveň ako priestor vplyvu temnoty a jej hodnôt.
Ľudia, žijúci na Zemi vnútorne a podvedome zachytávajú oba tieto vplyvy a na základe svojej slobodnej vôle orientujú vlastný život jedným, alebo druhým smerom. Buď smerom k Svetlu, alebo smerom k temnotám.
Tým sa stávajú buď služobníkmi Svetla, snažiacimi sa na Zemi presadzovať svetlé hodnoty, alebo služobníkmi temna, snažiacimi sa presadzovať temné hodnoty.
Je samozrejme ľahko pochopiteľné, že tak, ako je Svetlo nepriateľom temnoty, tak je aj temnota nepriateľom Svetla. Je to nezmieriteľný boj, pričom každá strana v ňom bojuje sebe vlastnými prostriedkami. Svetlo prostriedkami Svetla a temno prostriedkami temna.
Svetlo, verné svojej podstate žiari. Vyžaruje do priestoru Zeme svoje svetlé hodnoty a na slobodnej vôli ľudí ponecháva, či svetlo, dobro a vznešenosť týchto hodnôt poznajú a budú ich nasledovať.
Temno, verné svojej temnej podstate vyžaruje taktiež do priestoru Zeme svoje temné, pokrivené, falošné a pomýlené hodnoty, ktoré ľudia zachytávajú a nasledujú ich. Popri tom sa ale tiež snaží zákerne kriviť všetky hodnoty svetla asi tak, ako keď niekto obráti smerovaciu tabuľu náročky nesprávnym smerom.
V strete záujmov, čiže na Zemi sme teda ako na akomsi bojisku medzi Svetlom a temnotou, pričom temnota sa snaží zničiť, pokriviť a pokrútiť všetko, čo je svetlé. Porozumenie sa snaží zničiť vyvolávaním konfliktov. Mier sa snaží zničiť úsilím o vyvolanie vojny a vraždenia. Spoluprácu sa snaží nahradiť bezohľadným ovládaním a parazitovaním na iných. Morálku sa snaží zničiť nemorálnosťou. Čistou sa snaží zničiť nečistotou. Krásu sa snaží zničiť vyzdvihovaním ošklivosti. Ohľaduplnosť sa snaží nahradiť bezohľadnosťou. Duchovné učenia, vedúce ku Svetlu, sa snaží prekrútiť tak, aby sa stali len slepou uličkou, alebo aby namiesto Svetla viedli k temnote.
Temnota sa teda snaží zničiť, poškvrniť a obrátiť v pravý opak všetko, čo je svetlé. A často to robí tak rafinovane, že navonok ponechá veciam vzhľad svetlosti, avšak vnútorne ich pokriví takým spôsobom, že smerujú k temnote. No a ľudia, ktorí sú povrchní a nedajú si pozor, majú klamlivý dojem, že kráčajú k Svetlu. Že robia niečo dobré a pozitívne, ale všetko je naopak.
A preto sa okolo nás v súčasnosti nachádza veľmi veľa veci, ktoré majú vonkajší vzhľad svetlosti a pozitívnosti, avšak za ľúbivým a na efekt vypočítaným zovňajškom sa skrýva tá najzlovestnejšia temnota. Je tomu tak preto, aby to povrchní ľudia prvoplánovo prijali ako návnadu a tá ich potom stiahla do temných hlbín.
A tak sa za slovami o demokracii a ľudských právach skrýva snaha podmaniť si, ovládnuť a zotročiť. Tak sa za slovami o hájení mieru skrýva túžba po vojne a vyprovokovaní vojnového konfliktu. Tak sa za slovami o slobode a rovnoprávnosti pre všetkých skrýva snaha presadiť v spoločnosti pomýlenú sexuálnu orientáciu, ako je homosexualita, ktorá má byť vnímaná, ako niečo úplne prirodzené a normálne. Ba dokonca ako niečo, čo je ešte normálnejšie, ako štandardná heterosexualita.
Tak sa za peknými slovami o takzvanej rodovej rovnosti skrýva snaha o odstránenie všetkých zastaralých rodových stereotypov, spočívajúcich v základnom členení na muža a ženu, zo zvrátenou ponukou množstva ďalších rodov podľa slobodného výberu.
Tak sa za snahami o modernosť, realizmus a autenticitu vo výtvarnom umení, v literatúre, vo filme, alebo v divadle skrýva presadzovanie nemorálnosti, zvrhlosti a hnusu. Preto umenie dneška stratilo svoj pôvodný zmysel povznášať a zušľachťovať, ale naopak, strháva svojich konzumentov, ale aj tvorcov hlboko nadol.
A tak sa za pokryteckými slovami o ochrane prírody a ekológii skrýva presadzovanie súčasného, extenzívneho typu poľnohospodárstva, ktoré aplikuje do pôdy obrovské množstvo chémie a pesticídov, čím znehodnocuje nie len pôdu, ale aj spodnú, pitnú vodu.
A v tomto veľkom boji medzi silami Svetla a silami temna na Zemi má každá strana svojich oddaných služobníkov. Na jednej strane stoja ľudia, vedome usilujúci o svetlé hodnoty, ktorí sa snažia nasmerovať ostatných k ich nasledovaniu. Na druhej strane stoja zase ľudia, čo úplne prepadli temnu a snažia sa, aby jedine temnota úplne ovládla vedomie väčšiny obyvateľstva.
A v strede, medzi týmito dvomi tábormi sa nachádzajú masy obyčajných ľudí, ktoré žijú svoj každodenný život. Tieto masy nemožno označiť za vyslovene zlé, ale ani za vyslovene dobré. Možno ich označiť za priemerné.
Žiaľ, tieto masy samé a dobrovoľne kráčajú do náručia temna, pretože pre pohodlných ľudí dnešnej doby je oveľa ľahšie pasívne sa podvoliť vlastným slabostiam, necnostiam, nedostatkom a malosti vlastnej duše, ako aktívne usilovať o Svetlo a zachovávanie svetlých hodnôt vo svojom živote. A práve preto masy prepadávajú temnotám a bez odporu sa nimi nechávajú strhávať nadol. To ich totiž nestojí žiadnu námahu. Tomu sa stačí len bezmyšlienkovite podvoliť.
Tomu však, kto sa vedome, alebo nevedome, ako väčšina obyvateľstva podvoľuje deštruktívnym silám temna a dostáva sa do ich područia, tomu to musí nakoniec privodiť deštrukciu jeho osobnosti. Lebo temnota sa môže všetkým svojim verným odmeniť len hrôzami temnoty, i keď ich je dočasne na Zemi schopná vyniesť na výslnie.
Je to totiž presne ako v starých rozprávkach, v ktorých temno ponúkne svojim potencionálnym služobníkom všetky poklady sveta, len nech mu upíšu svoju dušu. A keď jeho službe a jeho záujmom zapredajú svoju dušu, dá im majetky, kariéru, peniaze, moc, slávu, postavenie, bohatstvo a všetko ostatné, čo si je len možné na svete priať. Avšak nakoniec temno uchváti dušu dotyčného a zničí ju. Zničí ju, pretože v konečnom dôsledku nie je schopné ničoho iného, ako deštrukcie a ničenia.
Na každom z nás záleží, kam budeme smerovať loď nášho súčasného bytia, ako aj bytia nášho národa, ale aj celej našej civilizácie. Príklonom k svetlým hodnotám sa my osobne, ale aj celá naša planéta bude stávať svetlejšou, ľahšou a bude stúpať ako balón, nadľahčený ušľachtilosťou cností a dobra smerom k výšinám Svetla, šťastia a mieru.
Alebo potom, príklonom k temnote a jej hodnotám sa budeme my osobne, ale aj naša planéta stávať čoraz temnejšími a ťažšími, aby sme nakoniec, ako vrece naplnené záťažou našich necností a nemorálností klesli hlboko nadol, do náručia temnoty, ktorá nás s definitívnou platnosťou objíme, zovrie a udusí, pretože práve toto plne zodpovedá jej povahe.
Na každom z nás záleží, či sa rozhodneme pre hodnoty Svetla, prostredníctvom ktorých budeme svojou osobnosťou kotviť dobro a ušľachtilosť na Zemi, a tým seba samého i našu Zem povznášať smerom k Svetlu.
Alebo sa naopak rozhodneme pre hodnoty temnoty, prostredníctvom ktorých budeme svojou osobnosťou kotviť na Zemi sily úskoku, podvodu, nespravodlivosti, zla, nemorálnosti a deštrukcie, a týmto spôsobom seba samého i našu Zem strhávať do spárov temnoty so všetkými nevyhnutnými katastrofálnymi dôsledkami pre našu vlastnú osobnosť, i pre celú našu civilizáciu.