Klamstvá demokracie a liberalizmu, ktoré chránia ich organizátorov pred nespokojnosťou bežných ľudí

Minule som sedel s jednou staršou priateľkou (+70) a diskutovali sme chvíľu aj o politike. Debata sa točila aj okolo toho, prečo nebola voliť počas prezidentských volieb. Mala jednoduchý argument. Od 89 chodila pravidelne voliť ako najlepšie vedela a vidí, že je to stále horšie a horšie. Nemá to význam, nič nevie zmeniť a ak, tak len k horšiemu a to nechce. Toto jej tvrdenie už obsahuje podvedome klamstvo, ktoré akceptovala už dávno a zmierila sa s tým. Aké? To, že ako to v štáte vyzerá, akí politici nás reprezentujú – za to môže ona a len ona, lebo ako volič si sama tých čo to robia, tých si vybrala ona sama. Preto, keď sa chce sťažovať, tak môže iba sama na seba, pretože sama, prípadne iné tisíce ľudí tak volili. V čom je to klamstvo?

Keď pred storočiami boli teórie, že žijeme na doske a nie na planéte, tak sa ľudia vzájomne hádali aká tá doska je. Či ju nesú na pleciach titáni, či korytnačky, alebo ako to vlastne je? Veľké spory boli v tom, aká bola tá doska a samotná nevedomosť viedla k rozporom. Okrem nevedomosti vedia do takej slepej uličky zaviesť aj manipulácie. Napríklad USA sa chystá poskytnúť humanitárnu pomoc vo výške miliónov dolárov Venezuele zmietanej ekonomickou krízou. Vcelku ušľachtilý cieľ, keby tá humanitárna pomoc nebola vlastne zbrane pre opozíciu. Takisto zabudli povedať, že predtým zaviedli sankcie a tlačia všetkých partnerov, aby od Venezuely nekupovali ropu, čo Venezuele spôsobuje miliardové škody. Jedna z najhrubších politických manipulácií v súčasnosti podporená médiami, ktoré vlastnia „tí praví“ ľudia po celom svete. Čo bolo cieľom tejto manipulácie? Zaviesť bežných ľudí, ktorí nesledujú situáciu až tak detailne medzi 2 klamstvá. Buď sú v tej Venezuele hlupáci, že majú problémy a nechcú humanitárnu pomoc od USA, alebo USA budú dotlačené do intervencie, ako superman, ktorý zachraňuje ľudí od nebezpečenstva a aj USA zachránia Venezuelu.

Jedným z cieľov manipulácie je presne ako nevedomosť. Dostať ľudí medzi klamstvá, aby sa mohli hádať vzájomne, ktoré z klamstiev je pravdivejšie, pričom sa nesmú pozerať okolo, aby nezbadali pravdu. Médiá sú na to, aby tieto klamstvá povzbudzovali a aby vytvárali ilúziu demokracie. Povzbudzovanie ľudí do volieb má 2 úlohy. Jedna z nich je ukázať, že sa daný politik nebojí a bol by rád, aby ľudia prišli voliť, hoci pre neho samotného to ani nemusí byť výhodné. Druhý je zvýšiť legitimitu tejto voľby. Čím vyššia účasť, tým väčší pocit toho, že niečo ovplyvňujem a následne si môžem povedať klamstvo, že za to ako to je si môžem sám.

Čo je vlastne potom tá pravda, ktorú nemáme vidieť? Systém demokracie ako taký je postavený na sile peňazí, propagandy, manipulácie a obrovskej sociálnej nerovnosti, kde elita pestovaná stáročiami si cez tento systém udržiava moc. K sociálne spravodlivejšej spoločnosti sa nemôžeme dostať, pretože žijeme v klamstve, že tým, že spravíme voľbu vo voľbách za všetko môžeme my a len my. Bohužiaľ vlastne žiadnu voľbu nerobíme, pretože si iba vyberáme marionetku z veľkého množstva, ktorá bude konať v rámci svojich úzkych možností. Politické strany tu nie sú na to, aby zlepšovali život obyvateľom krajiny, ale na to, aby plnili ciele svojich zakladateľov a tých ktorí strany podporujú finančne rozhodujúcim spôsobom. Tieto ciele majú prednosť pred cieľmi občanov a tie skupiny za politickými stranami si presadzujú vlastné záujmy rukami bežných ľudí vo voľbách. Pokiaľ tento systém nezmeníme tak, aby sila peňazí bola potlačená natoľko, aby nemala vplyv, ale aby rozhodnutie bolo reálne od ľudí, tak nikdy nebudeme mať reálnu demokraciu. Do konkurenčného boja sa musia dostať aj jednotlivci ktorí nemajú milióny, ale majú morálku a schopnosti niečo zmeniť pri celonárodnej podpore. Dá sa to vôbec? Prvoradé je si uvedomiť stav a potom podľa toho aj konať. Máme na to morálku my všetci?

Sú v politike aj ľudia čestní, ktorých sa oplatí voliť? Určite áno. V prípade veľkých rozhodnutí robených mimo našej krajiny ale majúce vplyv na nás presne takýto ľudia rozhodnú o tom, aká miera krvavosti sa v našej krajine realizuje. Tu je tá naša voľba veľmi výrazná a má obrovský vplyv. Samozrejme musí byť ich zastúpených dosť medzi marionetkami, aby také niečo aj reálne vedeli ovplyvniť tak, aby nás to nezasiahlo priamo. Bežne títo politici svojou morálkou takisto vedia upraviť aj negatívne ekonomické veci, aby netriafali nás všetkých „naplno“. Napriek tomu všetci fungujú v tom istom klamstve a keď niekto sa chce pohnúť mimo mantinelov, svetové peniaze, médiá  a moc začne pracovať proti nim na plné obrátky.

Vieme identifikovať bez ohľadu na propagandu tých, čo nás v kritických chvíľach vedia podržať a posunúť ich tam, kde ich potrebujeme napriek propagande, ktorá sa na nás valí z každej strany? Alebo sa spoľahneme na informácie z Televíznych novín?