Čo so žoldniermi a navrátilcami z islamského štátu?

Po porážke islamského štátu v Sýrii a Iraku sa jeho bojovníci, občania štátov EÚ, ktorí sa nechali zverbovať ako žoldnieri, už začínajú vracať „domov“. Presnejšie: Islamský štát porazený nebude, bude a je, len potlačený. Stiahne sa iba do úzadia a „pod zem“. Jeho bojovníci sa ale už presúvajú do Európy, kde vycvičení a skúsení, pokračujú v plnení bojových úloh.
Tvrdenia a vyhlásenia politikov často vychádzajú z ich negramotnosti, ktorou ako verejne činné persóny, prostredníctvom pre nich otvorených mienkotvorných médií, sami, akoliberálne médiá, ovplyvnení slniečkármi, ovplyvňujú verejnú mienku dôverčivých laikov a voličov, čím spôsobujú škody na stave individuálneho a spoločenského vedomia a verejnej mienky…
Na stole a monitore máme verejné vyhlásenie Alice Bah Kuhnkeovej, švédskej ministerky pre kultúru a demokraciu, ktorá tvrdí, že Švédov, ktorí skôr alebo neskôr odišli bojovať za radikálne islamistické skupiny na Strednom východe, je po ich návrate treba privítať späť a poskytnúť im pomoc začleniť sa naspäť do spoločnosti.“
Má ísť asi o 300 Švédov, z ktorých sa „vraj“ vrátila asi polovica, a do deradikalizačných a resocializačných programov ich bolo zaradených „asi 10-30 osôb“:
https://zahranicni.eurozpravy.cz/eu/184617-musime-uvitat-navratilce-z-is-a-zaclenit-je-do-nasi-spolecnosti-tvrdi-svedska-ministryne-a-pak-prisla-ostra-reakce/
Bez ohľadu na nepresnosť a nejasnosť údajov, ktoré ste si práve mali možnosť prečítať po rozkliknutí článku, bez ohľadu na pravdivostnú hodnotu informácií, za dôležité a za seba považujem toto:
Uvítať a prijať navrátilcov z ISIS, ISIĽ a Daeš znamená jediné: Okamžite s nimi do detencie! Toto, so zaváhaním aj bez neho, potvrdí každý psychológ, psychopatológ, patopsychológ a psychiater a odborník na špeciálne trestné právo (policajný vyšetrovateľ, prokurátor a sudca).
Problém ale je, že na Slovensku takých nemáme, pretože neexistuje vo veci priama skúsenosť. Problém je aj, že Švédsko ešte nemá bezprostrednú zážitkovú skúsenosť s teroristickými útokmi, ktoré ho ale neminú…
Spravidla ide o vrahov a násilníkov, ktorí na bojiskách páchali násilie, majú na rukách krv nevinných, disponujú s neštandardným, osobnostným profilom mimo normu a štandardnú normalitu, so sklonmi k skrytému a po odchode z vlasti otvorene prejavenému asociálnemu, antisociálnemu a agresívnemu násilníckemu správaniu. Často s pridruženými deviantnými sklonmi, prípadne schizoidnými bludmi, a teda, na ich účte so skúsenosťou a osobnými zážitkami vojnových zločincov. U slabších jedincov s post traumatickými psychickými zážitkami a trvalou ujmou na psychickom zdraví a normalite osobnosti. Títo jedinci bezpodmienečne potrebujú okamžitý záchyt a špeciálne zaobchádzanie.
Dotknuté členské štáty by pre nich mali zriadiť špeciálny vyšetrovací odbor svojho PZ a EÚ by mala zriadiť špeciálny súd pre vojnové zločiny, ktorému do jeho jurisdikcie budú odovzdávaní “predvyšetrení” páchatelia. Podobný Norimberskému súdu.
Títo ľudia sa aktívne a dobrovoľne podieľali na individuálnych vraždách, skupinovom etnickom a náboženskom genocídiu, v spojení s ničením kultúrnych a umeleckých hodnôt a architektonických kultúrnych a náboženských pamiatok, zaradených do zoznamov svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Títo navrátilci sú a spravidla ostanú do konca života už trvalo vážne poškodení a reálne aj potenciálne nereintegrovateľní. S ich prípadnou ojedinelou integráciou ale bez akejkoľvek záruky. Dôvod – ich recidíva môže nastať kedykoľvek, úplne rovnako, ako u abstinujúcich alkoholikov alebo „čistých“ drogovo závislých.
Predstavujú a budú predstavovať trvalé nebezpečenstvo a viac, než len bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Majú potenciál Breivika.
K tomu aj prognóza, blízka pravde: Po porážke islamského štátu čaká najmä západnú Európu to, čo títo regrúti a platení žoldnieri vyvádzali v Sýrii a v Iraku.
Okamžité preventívne ochranné a bezpečnostné opatrenia: EÚ by mala začať stavať a rozširovať kapacity detenčných zariadení, keď sa tak, za týchto nových okolností, ktoré EÚ čakajú a neminú, nezmyselne drží odmietania trestu smrti, ako neľudského, a prípadne aj justičnej vraždy. Títo páchatelia a zločinci by mali byť v možnosti potrestaní najvyšším dostupným trestom. Lebo preň nastali nové okolnosti, ktoré ho odôvodňujú…
Detencia týchto osôb je ale úloha, bezmála alebo fakticky, už priamo na stole Európskej komisie. Vieme, čo nás to so všetkým, čo s tým súvisí, bude stáť peňazí?
Účelom detečných zariadení a ústavov je ochrana spoločnosti pre reálnymi alebo potenciálne nebezpečnými páchateľmi trestných činov proti zdraviu a životu, spravidla s psychologickým alebo psychiatrickým pozadím, ich liečba, deradikalizácia a resocializácia. Názory odborníkov vo veci sú hromadne skeptické; resocializácia a integrácia Rómov je len slabý čajový odvar a s týmito žoldniermi neporovnateľná. Porovnateľná je skôr miera úspechu v prípade viacnásobne trestaných recidivistov, po ich násobnom, opakovanom výkone trestu odňatia slobody. Aj to, relatívne mentálne “zdravých”… aká je ale šanca, že bývalí žoldnieri IS, indoktrinovaní islamizmom, ktorí aj konvertovali na islam, nebudú recidivovať? Veľmi malá, blízka nule.
Umiestnenie do detencie nariaďuje súd, ako jedno z ochranných opatrení. Detencia je súčasťou trestného práva a trestného poriadku v časti ochranné opatrenia.
Súčasťou detencie je trvalá psychologická a psychiatrická odborná starostlivosť a sústavný dohľad nad týmito osobami, v spojení s liečebnými medicínskymi postupmi (medikácia) a rozličnými terapeutickými činnosťami jednotlivo alebo v skupinách. Resocializačný proces spočíva v kombinácii výcvikových a tréningových aktivít, pod vedením certifikovaných odborníkov, špecialistov a sociálnych pracovníkov. O stave resocializácie a prípravy (spôsobilosť) na opustenie detenčného ústavu, rozhoduje výlučne súd na základe posudku a odporúčaní odbornej komisie. Návrh na zrušenie detencie je oprávnený podať len riaditeľ detenčného ústavu príslušnému súdu, priložene so stanoviskom odbornej komisie.
Vláda rozhodla o dokončení dávno prerušenej výstavby detenčného ústavu v Hronovciach, v areáli Psychiatrickej nemocnice Hronovce, okres Levice. Má stáť 15 a pol milióna eur, a funkčný by mal byť okolo roku 2020, čo je neskoro. Vláda do budúcna chce vraj začať aj s výstavbou detenčného zariadenia v Rimavskej Sobote. Zatiaľ ale len v úvahe. Znova neskoro. Len úvaha je málo.
Keďže detencia ako ochranné opatrenie je súčasťou trestného poriadku a ide o jej výkon v špeciálnych osobitných väzenských zariadeniach typu uzavretého ústavu, ich ochranu (aj bezpečnosť odborného personálu) a obranu pred možným útokom zvonka, má zaisťovať ministerstvo spravodlivosti a ozbrojený personál príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže; pre Hronovce ÚVTOS Želiezovce Veľký Dvor a pre Rimavskú Sobotu ÚVTOS Rimavská Sobota.
Detencia v jej miernej, ustálenej podobe, sa využíva najmä ako dočasné opatrenie pre obmedzenie voľného pohybu niektorých pre detenciu indikovaných osôb v azylovom konaní, s najmiernejším stupňom ochrany a obrany, kde objekt ústavu, ubytovne, je zaisťovaný policajným zborom a má osobitný režim.
Politikom odporúčam neignorovať názor odborníkov a odborníkom odporúčam ignorovať názory politikov.
A pseudo ľudsko-právnych hacktivistov treba nahlas poslať do čerta. Alebo ich internovať v detenčných ústavoch s navrátilcami zo Sýrie a Iraku. Na skúšku a pre osobnú zážitkovú skúsenosť. Môžu pritom pomáhať pri resocializácii detentov.
Nehovorím nič, ale na moje slová dôjde.
Autor článku: Juraj Režo