Turecká diagnóza a jej dosahy na Európsku úniu

Štáty západnej EÚ, počnúc Nemeckom, žnú čo zasiali. Plody multikulturalizmu, o ktorom sama Angela Merkel vyhlásila, že zlyhal. Aj zo skúseností s našimi vlastnými, slovenskými neintegrovanými občanmi rómskeho etnika vieme,  že nie všetci sú integrovateľní a zároveň aj zamestnateľní. A o to viac to ale platí pre prišelcov z tretích krajín, a osobitne, lebo povaha a charakter islamu, najmä z islamského sveta…
Kolonizátorskému Nemecku, s jeho reálne najsilnejšou európskou ekonomikou, ktorá ho predurčuje vládnuť Európe sa snívalo, že na základe jeho pozvánky si z imigrantov povyberá hrozienka, a ostatok, aj s tým nepoužiteľným posunie a “prerozdelí” (kvóty) ostatnej a východnej časti EÚ. Ibaže, sami imigranti majú inú vôľu. A ani k nám nechcú…
Brusel ich ani k nám násilím tlačiť nemôže, lebo mu v tom bránia práve ľudské práva a slobody, na ktorých tak bazíruje, a má ich za neodňateľnú súčasť európskych hodnôt. Ale tie isté ľudské práva zároveň bránia, urobiť s nespratníkmi a neintegrovateľnými cudzincami radikálny a nekompromisný poriadok (stíhanie, trest a vyhostenie) podľa štandardov európskeho práva. A nad tým bdie imperatív politickej korektnosti, číhajúce Sorosove ľudsko-právne mimnovládky a OSN, ktoré je v časti ochrana ľudských práv v rukách arabského a islamského sveta.
Turkov, sekulárnych ateistov aj moslimov, Nemci začali prijímať ako doplnkovú a lacnú pracovnú silu už v 70-tych rokoch minulého storočia. Do Európy prúdia ďalšie skupiny utečencov a ekonomických migrantov z tretích krajín, osobitne, rastú počty rôznych moslimov, ktorí sa budú (deje sa) radikalizovať a domáhať sa svojich náboženských a politických práv. Útlm prílivu utečencov je len zdanlivý a dočasný. Väčšinu nežiaducich podľa Dublinských dohôd vracať do krajín ich pôvodu sa zväčša nedarí, ani niet kam…
To, čo sa v súvise s aprílovým tureckým referendom o posilnení prezidentských právomocí Erdogana v niektorých štátoch EÚ (Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko…) deje, je pre krízu multikulturalizmu príznačné a predznamenáva, že masy Turkov v EÚ sa pohli. A to je súčasť dane EÚ a Bruselu za jeho bezbrehý multikulturalizmus. Toto si Nemecko a EÚ predpripravili samé. Dá sa očakávať, že k antieurópskym teroristom pribudnú aj Turci ako tureckí nacionalisti a moslimovia. Turci urobili z Kurdov teroristov, Brusel si zasa urobí teroristov z Turkov.
Asociačná dohoda o predvstupových rokovaniach Turecka s EÚ o členstvo v EÚ je mŕtva. Bezvízový styk Turecka s EÚ a Schengen pre Turecko padol. Dohoda EÚ s Tureckom (skôr sólo Erdogan-Merkel), vydávaná za dohodu Brusel-Turecko, sa rozsypáva na financiách a novom konflikte, založenom na tom, že Erdogan chce byť prezidentom všetkých Turkov  aj v Európe, čo pripomína Orbána, ako predsedu vlády všetkých Maďarov sveta. Obaja ich potrebujú pri volebných urnách. Maďarsko a Turecko je porovnateľné aj so štátom Izrael, ktorý je materským štátom pre všetkých židov v diaspore a tí sú v Izraeli vítaní. Izrael im bude stavať osady na údajných palestínskych územiach. Izrael dosiahne, čo chce.
Turecko je ale už fašistické. Persóna Erdogana reprezentuje musolliniovský fašizmus a hitlerovský nacizmus! Erdogan obnovuje Osmanskú ríšu! Turecko už od počiatku paktu s Bruselom nepatrí do Európy (polovicou na západe, polovicou na východe).
Po aprílovom, zrejme úspešnom referende, bude Turecko pokračovať v jeho islamizácii. O tomto ale, Erdogan „taktne“ a takticky mlčí. V perspektíve ďalších rokov, nadobudne podobu (štatút) Iránu a Saudskej Arábie, o čom svedčí množstvo priamych aj nepriamych indikátorov, napríklad, v rámci vnútornej tureckej legislatívy už bežia osobitné účelové procesy posilňovania práv moslimov na pozadí islamského učenia a práva šaría, najmä, zatiaľ, pre juhovýchodnú časť Turecka.
Európa (Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko…) smrteľne urazila silné nacionálne turecké ego, zosobnené osobou Erdogana a jeho kultu osobnosti.
Turecko je nebezpečne pomstychtivé. Nepatrí ani do NATO. Nebezpečné je aj svojou asymetrickou silnou ekonomikou a silnou armádou. Konflikt Turecka ako člena NATO s vedením samotného NATO je na spadnutie. Prebieha mimo zrak a sluch verejnosti (médiá) a čaká na medializáciu. Spojenectvo Ruska a členským štátom NATO je absurdné, mimo rámec logiky a deklarovaného charakteru a idey NATO.
Pakt Turecko a Rusko je účelový a pragmatický. Z pozície sankcionovaného Ruska logický. Rusko si buduje kruhovú obranu a bude sa podieľať na oslabení a rozbití Európy na pozadí s Čínou, ktorá sa stane prvou najsilnejšou ekonomikou sveta, či sa komu (USA, EÚ) páči-nepáči. Kormidlo geopolitiky prevezme Rusko a Čína s Tureckom. Multizbrojenie a studená vojna, v relácii Rusko verzus európsky a transatlantický západ, je k ničomu… Vinníkmi daného stavu sú ale jednoznačne a prednostne USA a Brusel. Nie celá EÚ. Rusko až druhotne.
Poznámka k Krymu a Ukrajine: Je úplne jedno, či bude-nebude Krym uznaný ako ruský. V záujme územnej celistvosti Ukrajiny ale nie je jedno, či Porošenko uzná-neuzná práva na samosprávu juhovýchodu Ukrajiny. Riskuje, že oň príde (Doneck a Luhansk). Minské dohody neporušuje Rusko ale Ukrajina. Budapeštianske memorandum o územnej celistvosti Ukrajiny je vinou Ukrajiny mŕtve (nedala Krymu a krymským Rusom to, čo mala dať). Teraz to robí s juhovýchodom Ukrajiny. O ostatok sa stará protiruská propaganda. Mlčí ale o tom, že Ukrajine vládnu fašisti.
Turecko sa rozhodlo oslabiť, rozbiť a zničiť Európu. Paktom členského štátu NATO s Ruskom. Od Turecka sa treba razantne odstrihnúť a posilniť východné a južné hranice EÚ. Zanedlho nás čaká ďalšia imigračná vlna smerom z Turecka do EÚ. Turecko drží 3,2 milióna utečencov a pustí ich na Grécko. Grécko je beztak finančne a ekonomicky na kolenách, a také sa bude musieť brániť proti invázii utečencov z Turecka. Má síce tiež silnú armádu, ale bude potrebovať ďalšiu finančnú a ekonomickú pomoc západu, ale aj pomoc európskych ozbrojených síl a ozbrojených zborov.
Hrozí vojenský konflikt Turecka s Gréckom. Aj na pozadí Cypru. Gréci to vedia a teraz ale reálnym právom čakávajú ďalšiu pomoc EÚ. Grécko ale zrejme beztak skolabuje. Aj mimo rámec vzťahov Grécka a Turecka a mimo rámec utečeneckej krízy, EÚ ho ako členský štát EÚ a eurozóny udržiava pri živote, a len predlžuje jeho agóniu. Za lepších okolností by to chcelo milosrdnú eutanáziu Grécka. Tá je ale, za daného stavu, už nemožná. Brusel musí „podržať“ Grécko či chce alebo nechce. Beztak nastane dominový efekt. Dotkne sa eura a eurozóny a ďalšej súdržnosti EÚ, kde sa už o jej jednote nedá uvažovať ani len teoreticky. A do toho všetkého vpadne v EÚ osobitne a nevyhnutne európska kríza kapitalizmu, ktorej sa liberálny kapitalizmus svojou podstatou nevie a nediokáže brániť, čo je veľmi pravdepodobné v perspektíve 1-2 rokov, lebo dnes vrcholí fáza konjunktúry, pričom nasledovná recesia bude väčšia ako kríza 2008, lebo finanční európski fiškáli sa z nej nepoučili, tlačenie ničím nekrytých peňazí (monetarizmus a kvantitatívne uvoľňovanie vytvára umelé prostredie, umelý, chorý a deviantný, nie prirodzený systém umelo udržiavanej a dotovanej neslobodnej ekonomiky, ktorej kolesá sa roztáčajú, pokým sa cyklicky znova nezadrú) pokračuje, čoho následkom bude úžasná a zrejme už ale trvalá kríza zamestnanosti, aj na báze automatizácie a robotizácie (lebo PR4.0 pokračuje), a zadá dôvod pre neoluddizmus, ktorý zle pohne nezamestnané a nezamestnateľné masy proti ich utláčateľom a vykorisťovateľom. Ich antisystémový predvoj budú tvoriť neintegrovaní a neintegrovateľní, ešte aj nezamestnaní cudzinci z tretích krajín (tzv. sociálne vylúčené spoločenstvá zo známych ohnísk vnútorného odporu, známe ako no-go-zones). Tie budú vedené antisystémovými hnutiami a politikmi, tzv. antisystémovými extrémistami, proti reálnemu eurofašizmu. V západnej a z časti aj strednej a východnej Európe (ak tomu tá nedokáže systémovými opatreniami zabrániť), nastane totálny chaos a vnútroobčianska vojna. Žiaľ, ale k tomu smeruje pokračujúce demografické a multikultúrne zahusťovanie obyvateľstva Európy.
Doplnenie chýbajúcej pracovnej sily cudzincami nahlas požadujú zamestnávatelia aj na Slovensku. Možné problémy s integráciou najmä gasterbeitrov ich nezaujímajú. Sledujú svoj biznis v čase konjunktúry. Poslušná a bezmocná sociálno-demokratická vláda im ide “po ruke”. Nevidí “za roh”. Na trhu s pracovnou silou si ponukou lepších podmienok firmy kupujú a vzájomne „preťahujú“ zamestnancov. Pracovná hoc aj kvalifikovaná sila z tretích krajín je pre zamestnávateľov výhodná. Toto všeobecne platí pre liberálny kapitalizmus západnej Európy. Konjunktúra ale nepotrvá večne. Za dverami je s rukou na kľučke ďalšia finančná a ekonomická kríza. Prehriatie ekonomík z nadvýroby, pokračujúci vývoj technológií PR4.0, automatizácia a robotizácia výroby, prinesie rast nezamestnanosti najmä nedostatočne kvalifikovanej a nekvalifikovanej a preto nezamestnateľnej a nepotrebnej pracovnej sily. Na Slovensku máme svoje sociálne vylúčené spoločenstvá, ktorých sociálna  inklúzia a integrácia do spoločnosti je podmienená ich ústretovou ochotou a záujmom. Množstvo finančných prostriedkov, investovaných do sociálnej inklúzie a spoločenskej integrácie nezodpovedá efektu. Súčasne rastie počet nezamestnaných a nezamestnateľných mimo systém, z radov aj sociálne neproblémových, a tých, ktorým sa nevyplatí alebo je pre nich nevýhodné a nežiaduce, byť v trvalom zamestnaneckom pomere. Ani optimálne duálne vzdelávanie nevyrieši rastúci problém nezamestnanosti. V tejto perspektíve leží na stole Európskej komisie nutná úvaha o ničím nepodmienenom základnom príjme.
Občianske a sociálne napätie vyústi do občianskej, medzicivilizačnej, medzikultúrnej a medzináboženskej vojny vo vnútri EÚ. A takú, zmluva o NATO a jej článok 5, ktorý ale nie je možné vykladať automaticky, nepozná. NATO je projekt USA a sleduje prednostne len záujmy USA, nie Európy a spojencov. Členské štáty zanedlho budú do NATO prispievať čoraz menej. Nie naopak.
Donald Trump v americkej ekonomike nastúpil cestu protekcionizmu a „First America“. Jeho požiadavka na zvýšenie príspevkov členských krajín do NATO je len formálna a nereálna, a Trump vie, že USA sa musia spoľahnúť len na seba, a NATO beztak „pustia k vode.“ Tento spolok sa zneschopní a znefunkční sám. Je za svojím zenitom a v procese úpadku. Armády členských štátov NATO sa stanú samostatnými armádami členských štátov. Ich vzájomnú kooperáciu pod jednotným velením znefunkční aj prinajmenej dvojrýchlostná Európa. Okrem toho, USA sú „za vodou“ ako zdrojovo (suroviny) aj energeticky sebestačné. USA sa o svoju bezpečnosť už teraz starajú samé. Sebestačným je aj Rusko, ktoré sankcie len posilňujú a zoceľujú. Globalizmus pod vládou jednej svetovej veľmoci končí.
Konflikt Turecko verzus EÚ sa v medzičase postupne vyostruje. Vyčkáme si na ďalšie správy…
Status quo spätne hodnotia Eurosprávy z 13. marca 2017:
https://zahranicni.eurozpravy.cz/eu/184480-o-nas-bez-nas-nemecko-rozhodlo-evropa-prijme-ctvrt-milionu-uprchliku-rocne-slibila-merkelova/
Angela Merkel rovná sa Brusel a EÚ? A o tom má byť jednota EÚ? Alebo skôr bezvýhradná podriadenosť a poslušnosť nemeckej kancelárke, ktorá je aj nepísanou “generálnou riaditeľkou EÚ”, diktuje Európe aj Slovensku svoju vôľu?
A odkiaľ vzišiel aj pokyn odzbrojiť občanov EÚ, znížiť tak štatút ich osobnej bezpečnosti, obmedzením ich práva a možnosti brániť sa, a tým ich urobiť zraniteľnejšími pred pribúdajúcimi hrozbami a reálnymi teroristickými útokmi? Hmm…
V dňoch 16. a 17. mája sa konalo na Slovensku referendum o vstupe do EÚ.
Otázka, na ktorú slovenskí občania odpovedali, znela: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“
Referenda sa zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov (52,15%). Za vstup sa vyslovilo 92,46% zúčastnených.
1. mája 2004 Slovenská republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpila do Európskej únie.
Prečo bolo referendum až ex post a len ratifikačné? Prečo až viac ako dva týždne po vstupe? A za toto som hlasoval?
Citát zo staršieho francúzskeho filmu pre deti Gombíková vojna:
“Keby som to bol vedel, tak by som tam nechodil!”

Autor článku: Juraj Režo