Tento text vznikol ako odpoveď na kritickú reakciu čitateľa mojich článkov. Vytýka mi, že na jedenej strane majú moje články ambíciu duchovne pomáhať, avšak na druhej strane sa v nich až príliš často spomínajú najrozličnejšie negatíva, ako je egoizmus, povrchnosť, plytkosť, vnútorná nečistota, skazenosť a tak ďalej a tak ďalej. Až to dakedy vyzerá, akoby som ľudí nenávidel.
No a keď spomeniem trebárs posledný súd, vyzerá to skoro ako vyhrážanie a vzbudzuje to strach. Je však otázne, či je možné dôjsť práve strachom k láske, spokojnosti a k šťastiu?
Odpoveď:
Svoje texty píšem predovšetkým preto, lebo mám ľudí rád. Snažím sa v nich poukazovať na súčasný duchovný stav našej civilizácie, ktorý nie je veľmi lichotivý a usilujem sa presne pomenovať a označiť to, čo je nesprávne a v čom robíme chyby. Čo je nesprávne a v čom robíme chyby podľa Zákonov vyšších – podľa Zákonov stvorenia.
Na druhej strane sa však vždy zároveň snažím ukázať možné východisko z daného stavu. Východisko, ktoré spočíva jedine v zohľadnení a rešpektovaní spomínaných Zákonov stvorenia.
Ak teda niekto poukazuje na rôzne chyby a omyly, ktorým holduje pozemské ľudstvo neznamená to, že takýto človek nemá ľudí rád. Takýto človek iba jedná v duchu zásady, že ten, kto sa zlu neprotiví, ten sa previňuje.
A mimochodom, ak už hovoríme o nedostatku lásky k ľuďom, toto tvrdenie sa s veľkou pravdepodobnosťou opiera o všeobecne nesprávne chápaný a skrivený pojem Láska. Vesmírny princíp univerzálnej Lásky si totiž ľudia predstavujú iba ako nekonečné odpúšťanie a až slabošskú zmäkčilosť.
Skutočná Láska Božia je však úplne iná, ako to, čo z nej urobili a ako ju vnímajú ľudia.
Veď si len napríklad vezmime Krista, ktorý bol stelesnením tejto Lásky a predstavme si ho, ako s bičom v ruke vyháňa z chrámu priekupníkov a prevracia im stoly. Nie je to vôbec tá slabošská zmäkčilosť a nekonečné odpúšťanie! A tento iný, skutočný Kristus hovoril taktiež o poslednom súde a o dňoch veľkého účtovania. Hovoril o tom, že raz príde čas, keď bude na pozemskej pláni zožatá úroda ľudských duší, pričom zrno bude zhromaždené v sýpkach, kým plevy a burina spálené v ohni.
Kto chce, môže nájsť v evanjeliách ešte aj ďalšie a iné opisy dní veľkého účtovania, ktoré sa taktiež vôbec nezhodujú so všeobecne zaužívaným, sladkastým a slabošským vnímaním Božej Lásky.
Hovoriť ľuďom o týchto vážnych veciach nie je žiadnou snahou o vyvolávanie strachu. Je to realita, ktorá jedného dňa príde a na ktorú by sme sa mali zodpovedne pripraviť tak, aby náš osud nebol osudom neužitočných pliev.
Osobne preto považujem za veľmi škodlivé všetky snahy o zamlčiavanie, utajovanie a ututlávanie týchto skutočností. Zamlčiavanie a ututlávanie, ktoré ľudí iba podporuje v ich duchovnej lenivosti a vo falošnej domnienke, že všetko pôjde aj naďalej a donekonečna tak, ako to išlo doposiaľ.
Kto však v ilúzii bezpečia a falošnej istoty premárni posledný drahocenný čas, ktorý mal využiť k zmene seba samého a to do takej miery, aby bol schopný prestáť spravodlivý súd nad celým ľudstvom, ten príde o celé svoje bytie.
To, či prejdeme, alebo neprejdeme súdom nie je v rukách nikoho z ľudí. Je to jedine v rukách Božích, ktorého železná Spravodlivosť presne zváži mieru dobra a zla nachádzajúcu sa v každom jednotlivcovi. Čo preváži, to sa stane naším osudom.
Čo je to teda duchovná záhuba?
Človeku bolo dopriate duchovne rásť a vyvíjať sa. Ak by sa učil poznávať Vôľu Najvyššieho a podľa nej žiť, dospel by na samom konci vyučovacieho procesu – v deň spravodlivého súdu v zrelú duchovnú osobnosť, podporujúcu všetko vo stvorení. Týmto spôsobom by sa stal jedným z užitočných a upotrebiteľných malých kamienkov v mozaike nádherného a veľkolepého stvorenia. Malým kamienkom, podporujúcim celok a celkom podporovaným.
Kto však myslel stále iba na seba, kto sa nesnažil poznávať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej žiť, ten bude v súde označený ako nepotrebný a celku škodiaci. No a takémuto človeku práve pre jeho neupotrebiteľnosť, pre jeho vnášanie disharmónie do stvorenia a pre jeho trvalú neochotu poznávať a podriadiť sa Zákonom Najvyššieho bude vzatá možnosť ďalšieho bytia, rovnajúca sa večnému zatrateniu.
Aj toto však bude aktom Lásky! Skutočnej, pravej, prísnej a spravodlivej Lásky, ktorá napokon odstráni všetko zlo a spolu s ním i všetkých jeho prisluhovačov, aby konečne tí, ktorí chcú žiť podľa Vôle Najvyššieho, mohli žiť na zemi v mieri, šťastí a harmónii.