Na hojdačke s Čaputovou

Prezidentská kandidátka ľahkým ženským krokom a s úsmevom obchádza vážne spoločenské témy a zámerne sa vyhýba hlbšej diskusii, ktorá by nevyhnutne obnažila slabosť jej argumentácie. Takouto vážnou témou je aj Istanbulský dohovor (ID).

Postoj pani Čaputovej k Istanbulskému dohovoru

Pani Čaputová sa zúčastnila diskusnej relácie denníka SME a na otázku redaktorky o jej postoji k Istanbulskému dohovoru odpovedala:
1. Istanbulský dohovor je jedným zo symbolov toho, ako sa dá téma zneužiť.
2. Ja ten dohovor považujem za dohovor o práve žien pred ochranou pred násilím.
3. Faktom je, že sa tam používajú pojmy, avšak tie pojmy, ktoré sú tak citlivé my už máme zavedené v právnom poriadku.
4. Na ťahu je parlament, nie prezident, toto je treba povedať.
5. Ak by to v rebríčku dôležitosti spoločenských tém náhodou stúplo, lebo súhlasím s tým, že to nie je priorita, to čo by možno prezident mohol zo svojej pozície autority verejnej robiť je premostiť to nedorozumenie ktoré je viac o pojmoch a o umelo budovanom strachu než o texte toho dohovoru, ktorý som čítala.
https://domov.sme.sk/c/22045481/prezidentske-volby-2019-diskusia-caputova-vs-mistrik.html (čas 42:20)

Predtým, než sa bližšie pozrieme na tieto výroky, priblížme si základné informácie ohľadne ID.

Základné fakty

Istanbulský dohovor, plným názvom Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu [bol prijatý v Istanbule, 11. mája 2011]. Za Slovensko dohovor podpísala pani Lucia Žitňanská počas vlády Ivety Radičovej. Dohovor však podlieha ratifikácii v Slovenskom parlamente, ku ktorej vďaka spojenému občianskemu odporu, angažovanosti cirkví, občianskych združení a odborníkov z dotknutých oblastí doteraz neprišlo a dohovor bol naposledy odmietnutý v parlamente minulý rok.

Prečo dohovor vytvára kontroverzie?

Nikto z odporcov dohovoru nepropaguje a nepodporuje násilie na ženách. Naopak, mnohé organizácie a jednotlivci spojení v odpore voči ID sa roky aktívne venujú pomoci obetiam násilia. Problémom dohovoru je skutočnosť, že do samotnej témy prevencie a riešenia násilia vnáša problematické definície a náhľady na príčiny násilia a spoločenské role muža a ženy. Celým dokumentom sa nesie pojmový zmätok medzi pohlaviami a rodmi. Zásadné pripomienky jeho odporcov sú však najmä voči nebezpečnému sociálnemu experimentu, ktorým je zavádzaniu rodovej (gender) ideológie do škôl, vstupovaniu medzinárodného mimovládneho výboru GREVIO do právomoci Slovenských štátnych orgánov a zavádzanie tzv. „rodovej identity“ nezávislej od pohlavia do legislatívy SR.

Kto je proti dohovoru?

Slovenský dohovor za rodinu, jeho papierovú petíciu „Zastavme zlo z Istanbulu“ podpísalo okolo 80000 občanov
Najvyšší predstavitelia 11 cirkví
Viac ako 105 inštitúcií a organizácií žiadalo neschváliť v Národnej rade SR Istanbulský dohovor a vyzývalo k celospoločenskej diskusii.
Viac ako 340 lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov protestovalo proti zavádzaniu „rodového scitlivovania“ detí do škôl.

Zo stanovisko Slovenského dohovoru za rodinu k ID vyberám:

„Rod si nevyberám podľa toho, ako sa cítim. Ideológia, ktorá sa tvári, že pohlavie môžem mať opačné ako rod, je vedecky nezmyselná pretože rod nie je len „súbor rolí“, či „sociálny konštrukt“, ktorý nemá súvis s biologickým pohlavím (tvrdenie z čl.3 písm. c Dohovoru), a preto:
odmietame, aby sa naše deti na všetkých stupňoch škôl učili tzv. „nestereotypným“ rolám a odmietame snahu vykoreniť tzv. „stereotypné“ roly; (čl. 14, bod 1 Dohovoru),
odmietame, aby Výbor GREVIO založený Istanbulským dohovorom dostal právo vykladať čo bude „stereotyp“ (čl. 66 až 70 Dohovoru),
odmietame cieľ Dohovoru: odstraňovať tradície založené na stereotypných rolách mužov a žien. (čl. 12, bod 1 Dohovoru). Stereotypy nie sú vždy niečo zlé. Ľudové tradície, veľkonočné zvyky či ľudové tance, ktoré sú založené na stereotypných rolách mužov a žien, spolutvoria naše historické bohatstvo a národnú identitu. Sme suverénny štát a nemienime o týchto stereotypoch debatovať s nejakým výborom GREVIO.
odmietame zavádzanie tzv. „rodovej identity“ nezávislej od pohlavia do legislatívy SR (čl. 4 bod 3 Dohovoru).
Odmietame, aby Istanbulský dohovor alebo štát zasahoval do našich rodín a do výchovy našich detí. To ako si muž a žena budú deliť úlohy v rodine je ich autonómne rozhodnutie. Akú prácu si vyberú je rovnako iba na ich rozhodnutí. Či si rozdelia úlohy stereotypne alebo nestereotypne, do toho sa štát nemá čo starať.

Celý text vyhlásenia:
https://slovenskydohovorzarodinu.sk/vyhlasenie-iniciativy-slovensky-dohovor-za-rodinu/

Jedenásť kresťanských cirkví tiež vydalo voči ID odmietavé stanovisko ktorého podstatná časť znie takto:

Istanbulský dohovor vidí koreň domáceho násilia aj v zaužívaných „rolách“ mužov a žien, ktoré nazýva stereotypnými, a žiada na riešenie tohto problému ustúpiť od špecifických čŕt biologicky danej ľudskej prirodzenosti muža a ženy v prospech tzv. rodovej rovnosti. Pojem „rod“ pritom definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (čl. 3, písm. c). Dohovor vyžaduje, aby odsúdeniahodné „stereotypné roly“ (čl. 12, ods. 1), ako aj zavádzanie „nestereotypných rodových rolí“ (čl. 14, ods. 1) posudzovala nejasne definovaná „skupina expertov“ (čl. 66), nadradená aj národným parlamentom. Dohovor, ak sa bude aplikovať, zásadným spôsobom zasiahne do legislatívy, výchovy a vzdelávania vo všetkých signatárskych štátoch, pričom „k žiadnemu ustanoveniu dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady“ (čl. 78. ods. 1), okrem niekoľkých nepodstatných výnimiek. Nemáme dôveru, že vyjadrenia expertov budú pravdivé a napomôžu účinne predchádzať domácemu násiliu. Skôr sa obávame šírenia genderovej a protirodinnej agendy.

Plné znenie Vyhlásenia najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k tzv. Istanbulskému dohovoru:
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ekumenicke-dokumenty/c/spolocne-vyhlasenie-k-istanbulskemu-dohovoru

Keď sme si priblížili základné informácie o ID a o výhradách voči nemu, vráťme sa späť k vyjadreniam pani Čaputovej.

1. „Istanbulský dohovor je jedným zo symbolov toho, ako sa dá téma zneužiť.“
Ako cirkvi, občianske združenia a odborníci zneužili tému, keď voči ID vyjadrujú vážne výhrady? Vyjadrenie vážnych výhrad voči nejakému dokumentu je podľa pani Čaputovej zneužitie témy? V podstate s ňou môžem súhlasiť ale v presne opačnom zmysle jej výroku. Istanbulský dohovor je symbolom zneužitia témy ochrany žien pred násilím na presadzovanie postrannej gender (rodovej) agendy, ktorá s prevenciou a riešením násilia nemá nič spoločné.

2. „Ja ten dohovor považujem za dohovor o práve žien pred ochranou pred násilím.“
Áno, ID je o ochrane žien pred násilím ale nie len o nej. Pani Čaputová je právnička. Tvrdí, že text ID čítala. Ak je to pravda, potom prichádzajú do úvahy tieto možnosti:
a) Je veľmi slabá právnička, ktorá nepostrehla všetky problematické ustanovenia ID, na ktoré upozorňujú jeho odporcovia
b) Nevie čítať text s porozumením
c) Jej extrémne liberálne ideologické smerovanie ovplyvňuje jej úsudok natoľko, že jej neumožňuje vidieť tie body, ktoré vyvolávajú kontroverziu
d) Vedome zavádza a klame verejnosť
Osobne sa domnievam, že v jej prípade ide o kombináciu možností c) a d). Myslím si to preto, že pani Čaputová je jednou z päťdesiat signatárov negatívneho „ Stanoviska k Vyhláseniu predstaviteľov cirkví k tzv. Istanbulskému dohovoru“. Signatári tohto dokumentu sa snažia presvedčiť verejnosť, že ID je naozaj iba o prevencii násilia, o nič iné nejde a vedúci cirkvi zavádzajú verejnosť. Toto vyhlásenie získalo 1732 podpisov. Je teda jasné, že táto téma pre ňu nie je neutrálna ale je v nej výrazne aktívna.
https://www.changenet.sk/?section=kampane&x=951031

Presvedčenie, že ID nebol vytvorený najmä kvôli týraným ženám vzbudzuje aj fakt, že z prostredia jeho podporovateľov vychádza tlak na zastavenie financovania organizácií a občianskych združení, ktoré sa roky s veľkým nasadením a výsledkami venujú pomoci obetiam násilia. Je úplne jedno, aké tieto organizácie majú skúsenosti a výsledky, ak odmietajú ideologickú zložku ID sú na čiernom zozname.
https://www.postoj.sk/8793/zensky-boj-o-rod

3. „Faktom je, že sa tam používajú pojmy, avšak tie pojmy, ktoré sú tak citlivé my už máme zavedené v právnom poriadku.“
Nuž, pojmy sa používajú v každom texte, s tým sa dá súhlasiť. Avšak pojmy, o ktorých sama hovorí ako o citlivých, práve tie Slovenský právny poriadok neobsahuje. Ak by ich obsahoval, bolo by zbytočné bojovať proti ID, ak by už jeho obsah bol súčasťou Slovenského práva. Práve nejasné a vágne definície pojmov, s ktorými pracuje ID vyvoláva obavy z ich praktického uplatňovania. Toto tvrdenie je tiež v rozpore s tým čo tvrdí konateľka OZ Možnosť voľby (propaguje a podporuje ID) Zuzana Magurová , že ratifikácia Istanbulského dohovoru je potrebná práve preto, „aby sa do zákona dostali definície, ktoré obsahuje Istanbulský dohovor“.

4. „Na ťahu je parlament, nie prezident, toto je treba povedať.“
Nie, pani Čaputová sa mýli, parlament už na ťahu bol a dohovor odmietol ratifikovať. Na ťahu je prezident, aby vyhlásil, že Slovenská republika od dohovoru odstupuje. Od pána Kisku ani od pani Čaputovej však občianska spoločnosť takýto krok očakávať nemôže. Medzi ostatnými prezidentskými kandidátmi je však situácia úplne iná. Šiesti kandidáti jasne deklarovali, že v prípade zvolenia by ID vypovedali (František Mikloško, Milan Krajniak, Marián Kotleba, Štefan Harabin, Juraj Zábojník a Róbert Švec) Ďalší dvaja nie sú za jeho ratifikáciu (Maroš Šefčovič, Ivan Zuzula) Stanovisko Bélu Bugára je nejasné a u Martina Daňa sa mi ho nepodarilo nájsť. Zostávajú traja kandidáti, ktorí ID výslovne podporujú: Zuzana Čaputová, Eduard Chmelár a Bohumila Tauchmanová. Z trinástich kandidátov je teda 8 zásadne proti, u dvoch je stanovisko nejasné alebo neznáme a iba traja jeho prijatie podporujú.

5. „Ak by to v rebríčku dôležitosti spoločenských tém náhodou stúplo, lebo súhlasím s tým, že to nie je priorita, to čo by možno prezident mohol zo svojej pozície autority verejnej robiť je premostiť to nedorozumenie ktoré je viac o pojmoch a o umelo budovanom strachu než o texte toho dohovoru, ktorý som čítala.“
Konečne sa dostávame k pomyselnej hojdačke z nadpisu. Pani Čaputová pôsobila aj v mimovládnej organizácii VIA IURIS, ktorá organizovala petíciu za zrušenie „Mečiarových amnestií“. V tejto podpisovej akcii sa vyzbieralo 76831 podpisov, podotýkam v internetovej petícii. Minulý rok, keď prebiehala kampaň ohľadne amnestií, médiá výrazne podporili túto aktivitu a používali vyjadrenia o „silnej spoločenskej objednávke“ na zrušenie amnestií. Spomínam to preto, že podpisová akcia „Zastavme zlo z Istanbulu“ získala približne rovnaký počet podpisov avšak v papierovej, fyzickej podobe, ale pani Čaputová hovorí, že to nie je priorita. Pani Čaputová hovorí o občianskej spoločnosti a angažovanosti ale zrejme si pod tým predstavuje taký typ občianskych aktivít, u ktorých udávajú smer politické „mimovládne“ organizácie, ako napríklad VIA IURIS a ktoré majú masívnu mediálnu podporu liberálnych, ale žiaľ aj verejnoprávnych médií.

Kto teda sedí na hojdačke?

Na jednej strane tu máme
• 11 cirkví
• 105 inštitúcií a organizácií
• 340 lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov
• ccca 80000 občianskych podpisov pod petíciou „Zastavme zlo z Istanbulu“
• 8 z trinástich prezidentských kandidátov
Na druhej strane je:
• Malý, nezistený počet mimovládnych organizácii, ktoré podporujú ID
• Iniciatíva „Stanovisko k Vyhláseniu predstaviteľov cirkví k tzv. Istanbulskému dohovoru“ s 1732 podpismi občanov
• Traja z z trinástich prezidentských kandidátov

Kto by si ešte mal prisadnúť k odporcom Istanbulského dohovoru, pani Čaputová, aby táto téma viac zavážila „v rebríčku dôležitosti spoločenských tém“ a začali by ste ju považovať za závažnú?